Odborníci a občania, akademici a politika

Nechcel som už reagovať na túto tému, pretože sme si mohli prečítať dve reakcie, jednu z osobného etického hľadiska (Moje rozhorčenie z pánov Heretika a Hašta) a druhú z analytického politického hľadiska (List psychiatrov a psychológov ako intriga, ktorá nie je novinkou), ktoré vystihli a „postihli“ jadro fenoménu. Napokon reagoval aj sám oslovený či „obvinený“ premiér. Avšak po dnešnej (zatiaľ internej) výmene názorov na mojej domácej fakulte (FiF UK) som zistil, že takýchto a podobných „otvorených listov“ bude viac, možno sa spustí celá „lavína“. Teraz ide o „Otvorený list akademickej obce“, ktorý sa medzitým zjavil na stránke VŠVU v Bratislave a ktorý už prevzal Denník N či .týždeň, ale aj Štandard.   

Psychológovia, psychiatri či psychoterapeuti sú „inžiniermi ľudských duší“, odborníkmi a znalcami na ľudskú „psyché“, niektorí z nich možno aj na „sociálnu psyché“. Mám medzi nimi veľa kolegov, známych či priateľov. A mám blízko aj k ich práci, pretože máme veľa spoločných tém, otázok a problémov. Tentokrát však nenapísali odborný text, ale politický pamflet či apel. Obávam sa, že hoci mohli mať dobrý úmysel, politicky značne „prestrelili“, ba aj pochybili. 

Mali by sme rozlišovať niekoľko základných vecí, predovšetkým samotný akt „otvoreného listu“, jeho obsah a kontext:

Rovina 1. Každý občan má právo angažovať sa vo verejnom, občianskom aj politickom živote. Z tohto hľadiska nie je rozdiel medzi psychiatrom, psychológom, filozofom, umelcom či akýmkoľvek iným odborníkom a ostatnými občanmi, profesionálmi vo svojich odboroch. Občianska aktivita je potrebná a nepochybne každý do nej vkladá aj kus svojej odbornosti či profesionality, vedome alebo nevedome. Foriem a platforiem na túto aktivitu je v modernej demokratickej spoločnosti mnoho (ba občania si aj spontánne vytvárajú nové, pokiaľ im tie tradičné nestačia), od mediálnych vystúpení cez občianske združenia po politické strany alebo verejné zhromaždenia, demonštrácie, protesty atď. Toto všetko vôbec nie je individuálna aktivita, lebo v každej z nich sa občania spájajú podľa svojho politického myslenia a cítenia. Z tohto hľadiska sa, samozrejme, takto môžu slobodne občiansky angažovať aj odborníci a akademici, ako sú psychiatri, psychológovia, filozofi, umelci atď.

Rovina 2. Všetci odborníci a akademici sú profesionálni experti vo svojich oblastiach (politológovia profesionálne v oblasti politiky) – rovnako ako praktickí politici by mali byť profesionálmi v samej politike. Odborný hlas týchto expertov spoločnosť potrebuje a takisto vytvára pre ne rôzne formy a platformy, od poradenskej a expertíznej činnosti pre rôzne orgány „decíznej sféry“, cez odborné publikácie určené širokej verejnosti po kritické aktivity tzv. verejných intelektuálov (vzdelancov), ktorí ako samostatní (od svojich zamestnaneckých inštitúcií nezávislí) kriticky analyzujú dianie v spoločnosti i politike. Tieto aktivity odborníkov a akademikov sú nezastupiteľné, pretože formujú vedomie ľudí vrátane praktických politikov (v tom lepšom prípade). Formujú nielen intelektuálnu, ale aj širšiu kultúru spoločnosti a politiky. Ich príspevky a vystúpenia, články alebo hoci aj „listy“ majú svoju odbornú hodnotu, pretože môžu napr. vypovedať o duševnom zdraví spoločnosti, o úrovni vzdelanosti, o charaktere politiky atď. Môžu byť dokonca využívané aj v politickom rozhodovaní, v žiadnom prípade však produkty týchto expertov z rôznych záujmových či akademických oblastí nie sú „politickými aktami“.

Rovina 3. Uvedené „otvorené listy“ premiérovi či celej vláde však politickými aktami sú. Sú pokusmi či výzvami na zásah do politického diania alebo nebodaj „návodmi“ na riešenie politických problémov. Nevedno, či si to ich autori a signatári uvedomujú, ale zrejme áno, pretože sú to intencionálne, teda zámerné a premyslené politické akty. A aj keď sa niektorí z nich odvolávajú, že tieto listy nepíšu ako odborníci či zamestnanci akademických inštitúcií, ale ako „občania“, nekonajú tak v rámci svojich občianskych práv a kompetencií (rovina 1), ba ani v rámci svojich odborných kompetencií (rovina 2), ale ako členovia odborných organizácií alebo ako akademici dokonca v rámci svojich inštitúcií, ktorých poslanie je aj zo zákona nepolitické. Ich efektom má byť vytváranie politického tlaku a nelegitímne zaťahovanie nepolitických profesijných spolkov a akademických inštitúcií do politiky. Púšťajú sa do politickej konfrontácie, na čo majú právo ako politicky organizovaní občania, ale nie ako profesionáli vo svojich oblastiach, odborných organizáciách a inštitúciách, a už vôbec nie ako ich štatutári. Premiér i vláda, či štátne orgány ako adresáti týchto listov nie sú profesionálnym a odbornými partnerom ich autorov, nanajvýš tu môže ísť o komunikáciu v rovine „občan – štát“, ktorá sa v demokracii odohráva v rovine 1 (občianskej). Takže pisatelia týchto listov, napriek ich najvyššiemu vzdelaniu, v tom majú odborný zmätok, pokiaľ je toto konanie ich autentickou iniciatívou, a nie konaním v duchu nejakej spoločenskej hystérie alebo dokonca politickej kampane.

Je jasné, že ľudia majú rôzne politické presvedčenia, ale aj odborné názory. Že majú rôzne predstavy o krajine, v ktorej žijú a chcú žiť. Žiadna konfrontácia medzi nimi však nič nevyrieši. K riešeniu môže viesť len prekonanie nedôvery a nenávisti, napríklad nastolenie aspoň znesiteľnej atmosféry rešpektu alebo zasadnutie za jeden okrúhly stôl, ale nie jeden ako víťaz a druhý ako porazený, jeden ako vlastník iba svojej politickej pravdy a druhý tej svojej. Žiadna takáto pravda nie je dobrá pre ľudí, ktorí žijú, chcú alebo musia žiť spoločne v tejto krajine. Dobrá je len pravda, na ktorej sa zhodnú všetci, alebo pravda, o ktorej sa obe strany presvedčia navzájom. Nie v násilnom a neľútostnom politickom boji, ale v rozumnej demokratickej diskusii, odbornej aj občianskej, akademickej aj politickej.