Občan C. nebol sám, spolupáchatelia sa odkopali

Už vieme – Cintula vypovedal pred vyšetrovateľom a oľutoval svoj skutok. Porozprával, že premiéra nechcel zabiť, iba ho zraniť, aby už nemohol vykonávať funkciu predsedu vlády. Ktorú on (a opozícia so svojimi médiami) považuje za zlú. Dával pritom dobrý pozor, aby netrafil nikoho z ľudí okolo neho, ba ani ochranku. Konal sám, nemal komplicov a nikomu o svojich plánoch nehovoril. Vo vrecku mal okrem vražednej zbrane aj svoju zbierku básní s venovaním premiérovi.

Vo všetkých kanáloch sa tak opäť objavil a všetky prijali jeho výpoveď skoro ako spoveď svätú. Teda, že hovorí pravdu a nič než pravdu. Kresťanský novinár a poviedkar si bol dokonca v Leviciach prečítať celú jeho literárnu produkciu a našiel v nej spojitosť s Robertom Ficom. Tak pekne poľudštil jeho tvár. Skoro by sme ho mohli poľutovať, že musel vziať na seba on ten kríž a zbaviť svet Zla. Roky a roky leží to bremeno na úbohej talentovanej elite, roky a roky sú obálky časopisov vytapetované portrétom a karikatúrami zloducha, a nie a nie nájsť mesiáša, ktorý by tomu urobil koniec. Nepomohol ani štátom podporený film Sviňa, nepomohli Remišovej politické pexesá, nepomohli Matovičove trestné komandá, nepomohli rakvy a šibenice na ulici… Ako to mal útlocitný Cintula zniesť – a jeho kumpáni, ktorí stáli vedľa neho na opozičných protestoch, či keď na výjazdovom rokovaní vlády v Dolnej Krupej revali Dosť bolo Fica, Fico do basy a… Dá sa ten tlak vôbec vydržať, ak sa nemá človek zblázniť?

Nuž teda básnik Cintula naložil to ťažké bremä na svoje chatrné staré plecia. Už pod iniciálkou C. je obvinený z pokusu o politicky motivovanú vraždu a ešte sa nevie, či nie aj z teroristického činu. Lenže básnik Cintula sa podľa vlastných slov na atentát pripravoval nielen vpisovaním venovania do svojej knihy pre premiéra. Nielen leštením a nabíjaním zbrane. Ale pripravil si zaiste aj obhajobu. A iste v niekoľkých verziách. Pretože Robert Fico unikol okamžitej smrti o vlások – stačilo niekoľko centimetrov a tie štyri rany mohli zasiahnuť aj celkom iné vnútorné orgány. Potom by bola musela byť jeho výpoveď pravdepodobne iná.

Básnikom Cintulom, ktorý sa stal atentátnikom C., nemá veľký zmysel sa zaoberať. Podstatné je, kedy sa z citlivého Cintulu stal chladnokrvným C. Pár hodín po pokuse o politický prevrat – lebo násilná smrť demokraticky zvoleného predsedu vlády je presne toto! – hlásne trúby na chvíľočku stíchli. No len na chvíľočku, aby nabrali dych a presmerovali diskurz. Že veď násilné pokusy tu boli aj na iných a veď vyhrážky už dostala aj tá, aj ten, aj onen. Ba čo viac, máme tu aj vraždy nevinných ľudí. Ale ten rozdiel neobkecáte: tu išiel atentátnik robiť politiku tak, že si vynúti zmenu vlády so zbraňou v ruke! K tomu bol básnik Cintula vyprovokovaný atmosférou šírenou médiami a toto ho zmenilo z literáta na vraha v štádiu pokusu.

Ale pozor – nezaslúžil si to ten Robert Fico? Cítime tú otázku z každej druhej politickej debaty. Alebo – každej prvej? Kanály sú toho opäť plné.

Čo v najjasnejšej podobe znamená, že „štepení demokrati“ demokraciu neprijali a pod jej značkou sa ukrývajú primitívni teroristi, hecujúci ľudí zbaviť sa politického protivníka akýmkoľvek spôsobom. Za každú cenu. Keď to inak nepôjde, tak na poli boja… Jeden z nich je už obvinený, ale koľkým sa vo vreckách nožík otvára? A ako dobre ich médiá opäť futrujú? Veď áno, Fico nesedí v base, ale mal by! Lebo si to my, „demokrati“, už tak dlho želáme.

V demokracii musí každý, kto je vo verejnej funkcii, za svoje počínanie niesť zodpovednosť, a ak sa politicky previnil, musí byť aj potrestaný. Ten trest sa volá VOĽBY. Robert Fico ich vyhral po štvrtý raz a ak chcete, vy „demokrati“, ponúknuť lepšiu alternatívu, nerozdávajte svojim fanúšikom šibenice na papundekloch a nedávajte do rúk mikrofóny hysterickým mesiášom.

Orgány činné v trestnom konaní budú hľadať dôkazy, či obvinený človek konal sám, či sám zosnoval atentát. No po tom šialenom čine každý, kto sledoval reakcie, vie, že sám nebol. Zbraň v ruke mal len on a možno sa plán zrodil iba v jeho hlave.

Ale každý, kto tento čin akýmkoľvek spôsobom relativizuje, je spolupáchateľ. Pretože potichu a možno skryto schvaľuje, že zmenu vlády možno dosiahnuť nie politickou súťažou, nie voľbami, ale terorom.

Ľudia, zasiahnutí toľkokrát šľahmi nenávistných komentátorov – lebo tu sa už dlho nebičujú len politici, ale aj ich voliči – sa dočkali prekvapujúcej odmeny. Týždeň po atentáte Otvorená spoločnosť odmenila ocenením Osobnosť slovenskej žurnalistiky Martina Šimečku. Do rany nasypali soľ, tak po slovensky napľuli ľuďom do očí – tu máte, vy svine v ľudskej koži, ktorí neviete voliť, toto je náš hrdina.

Robert Fico je ubolený na nemocničnom lôžku, ľudia sa za neho modlia, ale nikto nechystá žiaden bunt ako pomstu. Ulica zostala ticho. Niekto však zavesil virálne video a ľudia cítia morálnu prevahu nad tým peklom, čo sa nikdy nezmení a ktoré sa dokonca odmeňuje. Treba o ňom vedieť, no nikdy neprijať jeho pravidlá. Dostali sme kruté poučenie. Sme rozdelení a rozdelení zostaneme, pretože to je pluralita. Nebudeme sa mať určite radi, ale nemusíme sa nechať vyhecovať. Prosím, ignorujte tie „osobnosti“, ktoré len na to čakajú, aby mohli zase zaútočiť.

(Celkovo 1 297 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Jedna odpoveď

  1. Napísané od srdca. Tak to cítim aj ja. Viete si predstaviť, čo by sa dialo keby nejaký tiež poriadne vyhecovaný NN, z opačného tábor strieľal na Šimečku, alebo Matoviča?
    Bol by tu slovenský Majdan

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter