Na začiatku apríla strana SMER-SSD na webovej stránke uverejnila svoj volebný program. V našom príspevku sa v širších súvislostiach vyjadríme k jeho zahraničnopolitickej časti „Návrat suverenity do slovenskej zahraničnej politiky“.[1]
Inak, táto časť programu je aj v anglojazyčnej verzii, ktorá bola prezentovaná na búrlivom aprílovom stretnutí špičiek Smeru s veľvyslancami EÚ, Veľkej Británie a USA v Bratislave.[2] Prečo nie celému diplomatickému zboru akreditovanému na Slovensku, to je trochu záhadou.
Najúspešnejšia politická strana na slovenskej politickej scéne po roku 1989
Slovenské politické dejiny sa po voľbách vo februári 2020 zvrtli katastrofálnym smerom. Kdekade pozbierané osoby, ktoré v politicky absurdnej takmer zbojníckej „družine“ vytvorili vládu (štátnu a verejnú moc) a unisono akoby v tranze opakovali frázy svojho vodcu a vykrikovali, že za všetko, čo tu je „zlé“, môže len SMER a Fico a ich „mafiánske“ praktiky.
Nebudeme sa zaoberať aktivitami tejto „družiny“, ktorej „kapitáni“ sa menili. Ide totiž len o pomstychtivé vyčíňanie, na ktoré paradoxne doplatili aj tí, čo ich s nadšeným očakávaním zo zázračnej zmeny volili. Zopakujeme známy bonmot, že nikdy sa neklame tak ako pred voľbami a po poľovačke, čo dokázala aj súčasná vláda, medzičasom už niekoľko mesiacov v demisii. A tento svoj alogický demisijný status bude, vďaka referentke z Pezinku, zneužívať až do konca septembra 2023!
Ak sa pozrieme do minulých už viac ako tridsiatich rokov samostatnosti Slovenska (alebo aj dlhšie, od roku 1989), vidíme, že SMER-SSD je v nich najúspešnejšou politickou stranou. Uvedieme len vybrané fakty. SMER vznikol v novembri 1999 v podmienkach začínajúcej krízy slovenskej ľavice, po rozhodnutí vedenia SDĽ vstúpiť do vládnej koalície so Slovenskou demokratickou koalíciou, Stranou maďarskej koalície a Stranou občianskeho porozumenia, ktorá sa mala stať vládou zázračnej zmeny. Urobila to, ale v neprospech občanov a svoje asociálne, protinárodné pôsobenie ukončila v inej zostave až v roku 2006.
Vo voľbách v septembri 2002 sa SMER dostal do NR SR a odvtedy to zopakoval päťkrát. V rokoch 2006, 2010, 2012 a 2016 voľby vyhral.
V roku 2016 získal ako jediná strana na Slovensku po voľbách po roku 1993 nadpolovičnú väčšinu kresiel v parlamente. Za necelých 24 rokov svojho pôsobenia bol 12 rokov v štyroch vládach, pričom jednu vytvoril sám, bez koaličných partnerov. Robert Fico bol predsedom vlády 10 rokov, čo od roku 1993 nedokázal žiadny iný slovenský politik a nie je to bežné ani v štátoch EÚ.
Pre zaujímavosť doplníme, že od roku 2001 zaniklo, či takmer úplne atrofovalo, alebo sa stratilo (premenovalo, „prelialo“ do inej strany a pod.) najmenej 8 politických strán, ktoré boli odvtedy zastúpené vo vládach. Ide o Stranu občianskeho porozumenia (apríl 2003), Stranu demokratickej ľavice (január 2005), Alianciu nového občana (2011), Stranu maďarskej koalície-Magyar Koalíció Pártja (september 2012), Ľudová strana-Hnutie za demokratické Slovensko (január 2014), Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu (2017), Sieť (2017) a Most-Híd (september 2021).
Niektoré z nich získali ironický až pejoratívny prívlastok – strany na jedno volebné obdobie, či na jedno použitie. Milovníkom detailov sa ospravedlňujeme za prípadné nepresnosti v dátumoch, ktoré sa naprieč rôznymi mätúcimi informáciami presýtenými médiami ťažko „dohľadávajú“.
Po voľbách v septembri tento osud čaká minimálne stranu Za ľudí. Postihne to aj niektoré z „demokratických“ strán, ktoré sa zase pred voľbami objavujú ako huby po daždi v slovenskom politickom lese (džungli?). Šancu dostať sa do parlamentu, nieto ešte do vlády, nemajú, ale zato spravidla útočia zo všetkých síl na SMER.
Napokon, aj keď z iného uhla pohľadu, len úškrnky môže vyvolať politické blúznenie Richarda Sulíka o víťazstve SASKY vo voľbách, ktoré je marketingovo šírené aj iste vysoko platenými odborníkmi. Politický marketing nie je zakaždým úspešný.
Má však dve črty, ktoré ho dnes držia pri živote:
Prvá je v tom, že strany sú ochotné aj za do neba volajúcu sprostosť agentúram a ich odborníkom veľa zaplatiť, lebo dúfajú, že im to prinesie zisk vo voľbách.
Druhá črta je v tom, že ľudia prefíkaným, zavádzajúcim heslám neraz uveria, čo vedie agentúry i strany k vytváraniu nových návnad na voličov.
Politika v liberálno-demokratických (kapitalistických) štátoch má svoje limity a pôsobia v nej ľudské bytosti so svojimi prednosťami i nedostatkami, ale vyžaduje aj veľa peňazí. Tým je podmienený aj SMER, ktorému by sme mohli tiež kadečo vytýkať a kritizovať ho, ale to nie je cieľom tohto príspevku.
Aj po takmer štvrťstoročí pôsobenia na slovenskej politickej scéne predstavuje konsolidovanú a vyhranenú silu, ktorá má potenciál vo voľbách v septembri znovu zvíťaziť. V posledných týždňoch sa SMER už pravidelne ocitá na prvom mieste pri prieskume predvolebných preferencií. Nedokáže tomu zabrániť ani systematická, urážlivá nenávistná kampaň v slovenských médiách hlavného prúdu, ktorá je niekedy až za hranicami zdravého rozumu.
O atribútoch zahraničnopolitickej orientácie SMER-SSD
SMER sa do zahraničnopolitického povedomia doma i vo svete dostal asi prvýkrát, keď vo volebnom programe v roku 2006 sľúbil, že stiahne slovenských vojakov z Iraku, čo po vytvorení vlády aj splnil. „Renomovaní“ diplomati dzurindovskej vlády to označovali za krok, ktorý poškodí „dobré meno“ Slovenska, získané len vďaka ich bezpodmienečnému pritakávaniu USA, ale bez prihliadnutia k našim národnoštátnym záujmom. SMER vychádzal z toho, že Slovensko by sa nemalo podieľať na aktivitách, ktoré vznikli bez schválenia OSN a vojnu v Iraku nepodporoval. Zdôrazňoval, že ako malý štát musíme dbať na dodržiavanie medzinárodného práva, ale dokazovať aj svoju suverenitu.
Za základný priestor pôsobenia Slovenska SMER od svojich začiatkov považoval Európu. V súvislosti s tým hovoril aj o zahraničnej politike na štyri strany. Počas vlád SMER-u Slovensko prijalo euro a vstúpilo do Schengenského priestoru. Dodržiavali sa záväzky, ktoré prijali predchádzajúce vlády, pričom, samozrejme, priority sa stanovovali aj v súvislosti s tým, že je sociálnodemokratickou stranou.
SMER je stranou etablovanou na európskej úrovni a je súčasťou Strany európskych socialistov. Poslanci SMER-u v Európskom parlamente sú v politickej skupine Progresívna aliancia socialistov a demokratov.
Za určitý, aj keď možno len formálny problém SMER-u z personálneho hľadiska možno považovať, že má síce odborníkov v zahraničnopolitickej oblasti, ale jeho člen nikdy nebol ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí ani štátnym tajomníkom na ministerstve (úplný zoznam štátnych tajomníkov sa bez štúdia archívnych materiálov nedá na sieti „dohľadať“). Doplníme, že ministrami zahraničných vecí SR, nominovanými SMER-om, boli skúsení, medzinárodne uznávaní diplomati Ján Kubiš (2006 – 2009) a Miroslav Lajčák (2009 – 2010 a 2012 – 2020), ktorí patria medzi najlepších (spolu s Eduardom Kukanom) ministrov zahraničných vecí, ktorých Slovensko kedy malo.
„Návrat suverenity do slovenskej zahraničnej politiky“
V súvislosti s katastrofálnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou súčasnej vlády, dnes už v demisii, ktorá priviedla Slovensko k hanebnej degradácii, SMER zvýrazňuje prvoradosť obnovenia našej suverenity. Vyjadruje to aj názov tejto časti volebného programu.
Ak by sme chceli analyticky, možno až metodicky, vymedziť základné prvky (znaky) línie budúcej zahraničnej politiky SMER-u, možno ich nájsť už v úvodnej časti programu. Ide o návrat suverenity, spojený s ochranou národnoštátnych záujmov, ktorý vyúsťuje do troch línií:
– plné rešpektovanie medzinárodného práva,
– nezasahovanie do vnútorných záležitostí iných štátov,
– rešpektovanie existencie rôznych foriem vládnutia.
Z oblastí zahraničnopolitického pôsobenia SMER na prvé miesto zaraďuje členstvo v EÚ, pričom zdôrazňuje jeho nenahraditeľnosť. So znepokojením sleduje pokles dôvery k Bruselu na Slovensku. Za právo vlády i občanov Slovenska preto považuje mať možnosť kritického názoru na fungovanie EÚ a v tejto súvislosti poukazuje ja na to, že v súčasnosti nie je správne riadená a mnoho jej rozhodnutí vyvoláva nesúhlas občanov.
SMER bude podporovať v rámci EÚ tie opatrenia, ktoré posilnia jej samostatnú zahraničnú a ekonomickú politiku, rovnocenné partnerstvo s USA a návrat k mierovej podstate. Zasadí sa aj za rešpektovanie jednotlivých členských štátov bez ohľadu na ich silu a veľkosť.
V poradí druhou oblasťou, ktorá je spomenutá, aj keď stručnejšie ako EÚ, je plnenie záväzkov vyplývajúcich z členstva v NATO.
Za významnú časť zahraničnej politiky SMER – celkom korektne a správne – považuje obnovenie efektívnej spolupráce v rámci formátu V4 pri presadzovaní spoločných záujmov. Nesúhlasí s deštruktívnym prístupom súčasnej vlády, dnes už v demisii, k tomuto zoskupeniu, lebo to priamo ohrozuje naše národnoštátne záujmy. Vidí, že medzi členmi zoskupenia sú rozdielne pohľady na aktuálne zahraničné udalosti, čo by však nemalo ohrozovať historicky vynikajúce priateľské vzťahy medzi nimi.
Ako rozhodujúcu zahranično-politickú udalosť v súčasnosti SMER vníma vývoj na Ukrajine. Na tento problém, ktorý tvorí najrozsiahlejšiu časť dokumentu, poukazuje vo viacerých dimenziách. Odmieta vojenskú pomoc Ukrajine, lebo vedie len k predlžovaniu bojov a zvýšeniu utrpenia civilistov. Potrebné je aj hodnotenie návrhov na uvaľovanie sankcií, pričom by sa mali zohľadňovať aj na základe ich ekonomických a sociálnych dopadov na Slovensko. SMER triezvo podporí všetky zmysluplné mierové plány, ako aj úsilie, aby EÚ prišla s návrhmi na ukončenie bojov a diplomatické urovnanie konfliktu.
Použitie ruskej vojenskej sily na Ukrajine SMER považuje za porušenie medzinárodného práva, ktoré sa však stávalo už aj predtým, najmä pri invázii USA do Iraku či vzniku Kosova. Ukrajinskú krízu SMER vidí v širšom kontexte s udalosťami na juhovýchodnej Ukrajine od roku 2014. Aj v týchto podmienkach zvýrazňuje potrebu zachovania historickej pamäti, chrániť pamiatku obetí Červenej armády pri oslobodzovaní Slovenska a nezabúdať na úlohu, ktorú bývalý ZSSR a jeho národy zohrali pri porážke nemeckého fašizmu.
Zahraničnopolitická časť volebného programu SMER-u je zakončená pohľadom na globálnu situáciu, ktorá súvisí najmä s pokusmi postaviť novú železnú oponu medzi Západom a Východom a s dôsledkami politiky USA a EÚ a vytváraním nového strategického spojenectva medzi RF a ČĽR.
SMER odmieta politiku vytvárania nepriateľov. V prípade účasti vo vláde a po ukončení bojov na Ukrajine podnikne kroky na štandardizáciu vzťahov medzi SR, EÚ a RF. Má záujem na dobrých a ekonomicky vzájomne výhodných vzťahoch so všetkými štátmi sveta, ktoré toto prezentujú voči Slovensku.
Napokon sa zdôrazňuje, že SMER mieni suverénne, v kontexte nášho členstva v EÚ a NATO, pokračovať v zahraničnej politike na všetky štyri svetové strany.
Záver
SMER jeho politika v posledných rokoch zaradila medzi ľavicové, sociálnodemokratické strany konzervatívnejšieho zamerania, ktoré sa opiera aj o národný základ. Poznamenáme, že bezbrehé prihlasovanie sa ľavice k neoliberalizmu jej nesmierne škodí. Príkladom môže byť aj osud viacerých ľavicových strán v štátoch V4, ktoré sa dostali na okraj politickej scény, popr. aj zanikli.
Svoju úvahu nad programom strany SMER zakončme tým, že zahraničná politika malých štátov v súčasnej európskej (globálnej) situácii naráža na rôzne problémy, čo však neznamená, že vzdanie sa ľavicových, socialistických myšlienok povedie k úspechu.
Práve naopak, sme toho názoru, že posilnenie ľavicovej politiky a úsilie o riešenie sociálno-ekonomických problémov v súčasnej „multikríze“ globalistického neoliberálneho kapitalizmu môže prispieť k zlepšeniu životnej situácie širokých vrstiev obyvateľstva i spoločenskej atmosféry v Európe i vo svete.
Na Slovensku zažívame politickú i sociálno-ekonomickú tragédiu, ktorá je zapríčinená tým, že nám už vyše troch rokov vládnu sily bez záujmu o starosti ľudu a národa.
Svoje poslanie vidia v zištnej lokajskej podpore cudzích síl, ktoré nás len zneužívajú na zvyšovanie svojho bohatstva a posilnenie svojej moci.
Lenže – a na to netreba zabúdať – septembrové voľby, to nebude len čas nových sľubov, ale aj čas (z)účtovania!
(Autori sú vysokoškolskí učitelia prednášajúci medzinárodné vzťahy)
[1] Text pozri: SMER – SD | Slovenská sociálna demokracia | Parlamentné voľby 2023 (strana-smer.sk)
[2] R. Fico a SMER SD na stretnutí s veľvyslancami predstavil SUVERÉNNY postoj: Na TOTO neboli zvyknutí! – YouTube
