Vo Washingtone sa konal 9. – 11. júla podľa mediálnych údajov už 38. samit NATO (z nich jeden bol vo februári 2022 len virtuálny). Jeho rámcom bolo pripomenutie 75. výročia vzniku organizácie. Ako sme už písali (Chmúrme bezpečnostné úvahy k 75. výročiu založenia NATO, Slovo 4. apríla 2024), oslavy vzniku paktu mali akýsi opatrný charakter. Aj teraz vo Washingtone sa samit snažil pôsobiť vo výrazne „pracovnom“ duchu, ale viacero akcií malo ceremoniálny charakter. Ústrednou, najzaneprázdnenejšou postavou samitu bol generálny tajomník NATO.
„Aliancia“ sa podľa sebou rozširovaným ideálnym obrazom považuje nielen za najlepší vojenský pakt v dejinách, ale aktuálne aj za najzaneprázdnenejší. Ak naivne uveríme médiám hlavného prúdu, tak „slobodymilovné a mierové“ NATO je dnes jedinou zárukou bezpečnosti vo svete, a preto musí stále pracovať naplno. Samit bol z toho dôvodu aj sofistikovane a zmanipulovane mediálno-politicky dôkladne pripravený. Svedčia o tom aj tri tlačové konferencie generálneho tajomníka NATO v priebehu necelého týždňa. A to nehovoríme o záľahe rôznych materiálov v médiách a think-tankoch.
Foto: Flickr
Príspevok vzhľadom na veľké množstvo údajov o samite rozdelíme na tri časti. Prvou je program rokovania. Druhou bude deklarácia prijatá na samite a v tretej s určitým časovým odstupom zhodnotíme výsledky samitu, ich reálne pôsobenie a súvislosti. Porozprávalo sa toho veľa, ale treba vidieť, že niektoré závery samitu sa aj v západnom hlavnom prúde prijímajú nejednoznačne. Taký vodca ako Joe Biden ešte na čele USA nestál a aj jeho reči o NATO sa prijímajú protirečivo. No a viacerí vodcovia z iných veľkých štátov NATO dnes príliš presvedčivé vystupovanie nemajú. Veľa síce hovoria, ale veľké úspechy nemajú doma ani vo svete.
Časť I.
O programe samitu
Samit bol dlhý – trojdenný (naposledy bol taký v roku 2008). A to už 5. júla sa uskutočnila predsamitová tlačová konferencia generálneho tajomníka NATO.
V deň príletu prvých delegácií na základňu Andrews ešte pred oficiálnym začiatkom samitu 8. júla mal generálny tajomník NATO už bohatý program. Dopoludnia sa začínal slávnostným kladením vencov na Národnom cintoríne v Arlingtone. Nasledovalo spoločné vystúpenie s ministrom obrany USA Lloydom J. Austinom a nakoniec mu slávnostne udelili medailu ministerstva obrany USA za významné verejné služby. Popoludní bol bejzbalový zápas, spojený s Dňom osláv NATO vo Washingtonskom národnom parku, kde mal J. Stoltenberg prvý hod.
V prvý deň samitu sa dopoludnia ešte pred jeho oficiálnym otvorením uskutočnil Okrúhly stôl „Ženy, mier a bezpečnosť“, ktorý sa zakončil recepciou. Ústrednou témou samitu bola „Ukrajina a transatlantická bezpečnosť“, ktorá sa rozložila do viacerých ďalších okruhov, a nie všetky vyjadrenia, napriek snahe dokázať skalopevnú jednotu paktu, sú v jednej línii.
Hlavný program sa začal o 13.15 (časové údaje sú podľa washingtonského času) nezvyklou akciou – hlavným prejavom generálneho tajomníka NATO na Fóre obranného priemyslu. O 13.45 nasledovali vystúpenia generálneho tajomníka NATO a ministra zahraničných vecí USA, teda vlastne oficiálne otvorenie. Program dňa zavŕšila slávnosť k 75. výročiu NATO v posluchárni Andrewa W. Mellona, kde po generálnom tajomníkovi NATO vystúpil prezident USA.
Druhý hlavný deň sa začal 8.15 uvítacím prejavom J. Stoltenberga, po ktorom odpovedal na otázky novinárov a vystúpili aj niektorí vedúci delegácií (ich zoznam zatiaľ nie je k dispozícii). O 9.00 sa niektorí účastníci samitu na čele s J. Stoltenbergom zúčastnili na podujatí Senátu USA, ktoré usporiadali senátori Charles E. Schumer a Mitch McConnell. 10.40 nasledoval príhovor J. Stoltenberga na Verejnom fóre NATO. O 11.15 sa J. Stoltenberg stretol s predsedom vlády Veľkej Británie (treba lepší dôkaz anglosaskej základne paktu?).
Uvítací ceremoniál, ktorý bol spojený s kultovým „rodinným fotografovaním“, sa začal o 12.15 a pokračoval o 13.00 ústrednou akciou samitu – zasadnutím Severoatlantickej rady na úrovni hláv štátov a vlád. O 16.30 sa uskutočnila tlačová konferencia generálneho tajomníka NATO. O 20.00 boli spoločné večere, ktoré sa robili pre tri okruhy hostí – hlavy štátov a vlád aj s ich manželkami/manželmi, ministrov zahraničných vecí a ministrov obrany.
Od 14.00 začalo oficiálne vítanie delegácií z pozvaných partnerských a ďalších štátov. Zoznam týchto delegácií radšej nebudeme komentovať, ale neodpustíme si poznámku, že naznačuje „boľavé“ miesta paktu.
Tretí deň bol venovaný stretnutiam partnerských štátov pozvaných na samit. O 10.00 sa začalo zasadnutie Severoatlantickej rady na úrovni hláv štátov a vlád, indicko-tichooceánskych partnerov a Európskej únie. Nemohla chýbať rituálna téma zjednoteného Západu a o 14.00 sa uskutočnilo zasadnutie Rady NATO – Ukrajina na úrovni hláv štátov a vlád. Na oboch zasadnutiach mal otváracie príhovory generálny tajomník NATO. Jeho tlačovou konferenciou o 16.30 sa 11. júla skončil aj oficiálny program samitu.
Doplníme, že na samite sa okrem všetkých hláv štátov a vlád členov NATO (zastúpenie žiadneho štátu na najvyššej úrovni nechýbalo) zúčastnili aj dosluhujúci predseda Rady Európy a predsedníčka Európskej komisie. Pozvaní boli aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a za indicko-tichooceánskych partnerov sa zúčastnili predseda vlády Japonska, predseda vlády Nového Zélandu, prezident Kórejskej republiky a podpredseda vlády Austrálie. Na úrovni ministrov zahraničných vecí boli na samite zastúpené aj Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko.
Nedá nám, aby sme sa neobrátili už v tejto časti k materialistickej dialektike, dnes filozoficky zaznávanej, lebo v spôsobe medializácie samitu a jeho obsahu vidíme špecifický prejav pôsobenia zákona negácie negácie. Sily, ktoré sa dajú všeobecne označiť za vedenie NATO pod vplyvom (nátlakom) politických elít USA, sú schopné prevrátiť vo svojich tvrdeniach svet naruby. V roku 1949 pakt vznikol, aby chránil Európu pred „zlým“ ZSSR a zlegalizoval pobyt vojsk USA. V roku 2024, teda 75 rokov od jeho vzniku, v hlavách niektorých ustráchaných politikov, by sa NATO malo prevrátiť na hlavu a Európa pomôcť v boji so „zlou Čínou“. Strach z nej v USA narastá, hoci ich predstavitelia stále rôzne priam tárajú, že sú najsilnejšie a najlepšie a musia viesť svet. Hrozbou pre NATO sa stáva paradoxne aj posilňovanie vzťahov Ruska s Bieloruskom. A k čomu všetkému „natoidov“ povedie návšteva indického predsedu vlády Naréndru Módíhio v Moskve 8. – 9. júla, pri ktorej sa rokovalo aj o posilnení strategického partnerstva, je zatiaľ nejasné. Akcia bola „rafinovane“ naplánovaná aj na deň, keď sa začínal samit NATO. India si týmto krokom môže koledovať o „zaradenie“ na sankčný zoznam Washingtonu, hoci na druhej strane je veľmi potrebná v boji s Čínou.
Túto časť znovu zakončíme trochu moralizátorsky. Uznávame, že NATO je významným bezpečnostno-politickým hráčom v dnešnom svete. Vzniká však otázka, prečo potrebuje vysvetľovať svoj stav a vývoj podľa vlastných „nôt“. Skutočná globálna „hudba“, ktorá sa zatiaľ podobá skôr na kakofóniu, je však iná, ako ju zachytávajú „natovské noty“ vo washingtonskom aranžmáne.
Jedna odpoveď
Ono to pripomína vietnamskú vojnu. Desať rokov tvrdili, že vyhrajú a výsledok poznáme. Afganistan dvadsať rokov, Rusi sa stiahli po desiatich rokoch. Obávam sa, že Biden potrebuje nejaké víťazstvo Ukrajiny v rámci predvolebnej kampane, čo je ťažko dosiahnuť. Takáto eskalácia môže však byť veľmi nebezpečná, pričom najväčšie riziko nesie v rámci NATO EU, nie USA. Boj o nový svetový poriadok bolo aké-také zdôvodnenie vojny. Ale že máme byť rukojemníkmi U.S. prezidentských volieb je – zdvorilo povedané – nehoráznosť.