Minister Daler Juma, vľavo, a domáci minister ropného priemyslu Mohsen Paknejad.
Ázijské vydanie magazínu The Diplomat zo dňa 18. augusta 2026 prinieslo zaujímavý materiál z pera žurnalistky Catherin Putzovej[1]: Irán a Tadžikistan finalizujú dohodu o exporte pohonných hmôt (Iran, Tajikistan Finalizing Fuel Export Agreement) s podtitulom: Hlavným dodávateľom ropy do Tadžikistanu je Rusko,[2] ktoré je pod tlakom. Preto sa Dušanbe obrátilo na iného partnera: Irán (With Tajikistan’s main supplier of oil, Russia, under pressure, Dushanbe has turned to another partner: Iran).
Text začína autorka slovami o tom, že táto informácia o finalizovaní dohody medzi Tadžikistanom a Iránom prichádza po tom, čo pred mesiacom podpísali Teherán a Dušanbe „… dohodu o vytvorení logistického koridoru cez Afganistan…“
Tadžikistan a Irán údajne dokončili rámec dlhodobej dohody o vývoze iránskej ropy do Tadžikistanu, ktorý sa teraz spája s nedostatkom vlastných energetických surovín[3].
Dve zamyslenia
Tu sú pre pozorovateľa zo Slovenska v rámci tejto témy zaujímavé dva momenty, ktoré možno spolu vecne nesúvisia, možno súvisia, ale predsa sú na stole:
Po prvé: Po tom, čo obe strany podpísali dohodu o vytvorení logistického koridoru cez Afganistan, náhle došlo v afganskej provincii Badachštán, ktorá čisto náhodou hraničí s Tadžikistanom, k nárastu napätia. Nielen napätia, ale aj s rýchlym a organizovaným vznikom novej miestnej (regionálnej) radikálno-náboženskej skupiny Sipahiyan-I-Mihan, ktorá mala, síce malé – ale predsa(!) – mocenské ambície.
Pod rúškom náboženských sloganov sa táto skupina snažila demontovať pravidlá hry, nahradiť krehké sekulárne zákony radikálnou interpretáciou šaríe a nakoniec prekresliť mapu regiónu podľa svojich ideologických vzorcov.
A ak si myslíte, že to v Badachštane celé pripravila, zoschémovala a zpraktizovala jedna európska špeciálna služba (podobne ako kamery na Slovensku) – nemýlite sa!
Pričom trasy cez Afganistan majú najväčší logistický zmysel, o čom veľmi dobre vedia aj v nemenovanej európskej špeciálnej službe, ktorá aktívne rozdáva úlohy „spriateleným“ službám. A ak nie celým službám, kde sa ešte nájdu čestní spravodajcovia, tak aspoň (minimálne) jednému námestníkovi riaditeľa takej služby v strednej Európe, ktorý nemôže prehryznúť, že nie je syn, ale len námestník a preto zjavne informačne zásobuje spupnú opozíciu. Kamery pritom všetko vidia a dokonca aj archivujú!
Po druhé: Informácia o tom, že Irán bude dodávať svoju ropu do Tadžikistanu sa časovo plus/mínus zhoduje s ďalším (najskôr Grónsko) plánom „najsilnejšieho“ muža planéty, ktorý na svojej sociálnej sieti Truth Social zverejnil mapu, na ktorej označil Hormuzský prieliv za „… nové územie Spojených štátov…“[4]
Tu si pripomeňme, že Irán a Tadžikistan (podľa vlastných štatistík) mali medzi sebou obchodný obrat (za obdobie prvých troch mesiacov roku 2026) na úrovni 119,6 mil. $, čo je +8 % v porovnaní s rovnakým časovým úsekom roku 2025. Biznis Medzi Dušanbe a Teheránom sa realizuje cez južný Kaukaz, Turkménsko a Uzbekistan.
Smäd po energetických surovinách
Vráťme sa k energetickej téme. Dňa 15. augusta 2026 sa konali v Teheráne rokovania medzi stredoázijským Tadžikistanom a Iránom o dlhodobej spolupráci v energetickom sektore. Delegáciu Tadžikistanu viedol minister energetiky a vodných zdrojov Daler Juma, ktorého sprevádzali minister dopravy Azim Ibrohim a šéf Orienbanky Hassan Asadullozodu.
Na druhej strane Teherán predstavoval minister ropného priemyslu Mohsen Paknejad.
Tadžická strana počas rozhovorov potvrdila svoj záujem o zvýšenie dovozu. Minister D. Juma akcentoval, že Tadžikistan sa snaží zvýšiť dovoz ropných produktov z Iránu, najmä v kontexte globálnej energetickej krízy, ktorá vďaka Západu postihla svet.
Na stretnutí sa podľa neho podrobne diskutovalo o type výrobkov a požadovaných objemoch. Strany tiež diskutovali o možnosti poskytovania zvýhodnených cien pre tadžický trh.
Počas rokovaní sa venovala osobitná pozornosť dopravnej infraštruktúre. Tadžický minister dopravy A. Ibrohim, ktorý je o.i. spolupredsedom Spoločnej medzivládnej komisie pre ekonomickú spoluprácu (MVK) akcentoval, že: „… logistické trasy sú kľúčovým faktorom pre rozšírenie energetickej spolupráce….“ Túto tézu o logistike, okrem konštatovania, že Dušanbe a Teherán dosiahli dohodu o „… dlhodobej spolupráci v energetickom sektore…“ vypichla vo svojej správe aj iránska agentúra SHANA[5].
Minister dodal, že Dušanbe plánuje uskutočniť konzultácie so susednými štátmi v rámci Strednej a Centrálnej Ázie s cieľom poskytnúť infraštruktúru potrebnú na zvýšenie dodávok z Iránu.
V tejto chvíli je asi vhodné si pripomenúť bod číslo jeden z možných súvislostí, tak ako boli naznačené v úvode tohto komentára.
Minister M. Paknejad po rozhovoroch zasa uviedol (podľa SHANA), že väčšina diskusií za posledné dva roky sa sústredila na možnosť vývozu iránskych ropných produktov do Tadžikistanu s cieľom vyriešiť problémy, ktorým republika čelí v energetickom sektore: „… naším cieľom bolo je vytvoriť základ pre dlhodobú zmluvu s Tadžikistanom na dodávku paliva a ropy potrebných pre jeho rafinérie…“
Podľa oficiálne dostupných údajov má Tadžikistan dve ropné rafinérie s celkovou projektovanou kapacitou cca 2 x 500 tis. ton ročne[6].
Snaha o diverzifikáciu
Dohoda je súčasťou stratégie Tadžikistanu na diverzifikáciu dodávateľov energetických surovín.
Tadžikistan importoval celkovo v prvom polroku 2026 takmer 600 tisíc ton. Priemerné náklady na dovážané výrobky boli 825 $ / tona.
Podľa štatistiky Tadžikistanu predstavovala Ruská federácia v prvej polovici roku 2026 91,1 % celého objemu importu ropných produktov do republiky.
Zvyšný objem importu bol zhruba rozdelený nasledujúco: Bielorusko (2,8 %), Turkménsko (1,9 %), Kazachstan (1 %), Uzbekistan a Kirgizsko (po 0,9 %)[7].
V roku 2025 bol podiel Ruska na dovoze ropných produktov viac ako 80 % a celkový objem dodávok dosiahol 1,21 milióna ton, čo je o 15% viac ako v roku 2024.
Tadžikistan nie je členom Eurázijskej ekonomickej únie (EEU), ale každoročne koordinuje kvóty na bezcolné dodávky ropných produktov s Moskvou. Pre bežný rok je táto kvóta v priemere 1,1 milióna ton.
V júli 2026 sa situácia na trhu s palivami v Tadžikistane skomplikovala v dôsledku poklesu dodávok z Ruskej federácie, ktorá sama čelila dočasnému nedostatku PHM[8]
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
Foto: https://x.com/Iran_GOV/status/2088710666492297249
[1] Text pozri: https://thediplomat.com/2026/08/iran-tajikistan-finalizing-fuel-export-agreement/
[2] Pozn.: dodáva minimálne 91,1% ropy, mazív a benzínu do Tadžikistanu.
[3] https://www.mintrans.tj/news-page/details/1105
[4] https://www.pravda.sk/spravy/svet/clanok/2026393-trump-oznacil-hormuzsky-prieliv-za-americke-uzemie-podla-iranu-zije-v-bludoch
[5] https://en.shana.ir/news/2555463/Tehran-Dushanbe-after-long-term-fuel-deal
[6] https://asiaplus.news/2026/08/17/itogi-peregovorov-predstavitelej-tadzhikistana-i-irana-postavki-topliva-nefti-dlya-npz-i-rasshirenie-sotrudnichestva/
[7] https://fergana.ru/news/148679/
[8] Pozn.: dodávky ruského benzínu do Tadžikistanu v júli v porovnaní s júnom znížili o polovicu na 14,1 tisíc ton, dodávky leteckého paliva sa úplne zastavili a motorová nafta sa znížila o 2% na 30 tisíc ton.
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008