Veľkú pozornosť v ostatnom čase pútali Podunajské Biskupice. Miestni obyvatelia, samospráva aj odborári sa obávali, že presun posledného lôžkového oddelenia môže znamenať postupný útlm alebo dokonca faktický koniec nemocnice pre dlhodobo chorých v tejto mestskej časti.
Dovolím si v tejto súvislosti trochu nostalgie. Začal som tu moju profesijnú dráhu, narodil sa mi tu môj syn, pokiaľ sa nemýlim, natáčali sa tu aj niektoré časti skvelého seriálu Straty a nálezy.
Toto zariadenie začalo písať svoju históriu ako Krajská nemocnica tuberkulózy a pľúcnych chorôb. Od základov ju vybudoval a vyprofiloval na špičkové pracovisko uznávaný prof. MUDr. Karol Virsík, DrSc.
Profesor Virsík bol užitočný celým svojím životom, pomáhal všade a každému. Čestný muž v pravom slova zmysle, nepriateľ chvastúnstva a nepravdy. Pre tieto jeho charakterové a povahové vlastnosti, kto ho poznal mal ho rád a vážil si ho.
Húževnatosť, cieľavedomosť a charizma profesora Virsíka boli obdivuhodné. Vedel predvídať vývoj odboru, ktorému zasvätil svoje schopnosti. Výsledky, ktoré dosiahol na všetkých úsekoch svojej činnosti svedčia o tom, že sa správne rozhodol a úspešne bojoval proti tuberkulóze a respiračným ochoreniam.
Inštitúcia sa stala Národným ústavom tuberkulózy a respiračných chorôb v Slovensku. Postupne vybudovali oddelenie tuberkulózy a respiračných chorôb, chirurgické, urologické, gynekologicko-pôrodnícke, pediatrické, geriatrické oddelenie, centrálne laboratórium, imunológiu, stomatológiu. Poliklinické odborné ambulancie a všetko, čo takýto ústav pre svoj správny chod potreboval.
Nezabúdam na jeho úžasnú knihu Odchádzam s Hippokratom.
Osobne som poznal pána profesora, keďže ma prijímal v roku 1982 do zamestnania. Organizačne som bol začlenený na fyziatricko-rehabilitačné oddelenie.
Venoval som sa sociálnej gerontológii, sociálnej rehabilitácii a thanatológii na klinike geriatrie, ktorú viedol docent Štefan Litomerický.
Vráťme sa na začiatok. Zrušiť nemocnicu, ktorá poskytuje akútnu starostlivosť dlhodobo chorým pacientom – najmä seniorom – nie som si istý, či je to dobrý nápad.
Ide o zariadenie, o ktoré je veľký záujem. Denne sa naň obracajú desiatky často zúfalých žiadateľov o umiestnenie ich chorého príbuzného. V čase, keď populácia starne a zdravotníctvo čelí obrovskému tlaku, takéto rozhodnutie nemusí byť kvalifikované.
Som smutný z toho, že nám vo všeobecnosti chýba paliatívna starostlivosť, starí ľudia po operáciách a mŕtviciach sú posielaní po pár dňoch domov, rodiny to nezvládajú a je tlak na ich umiestnenie do takýchto zariadení.
Zrušenie dobrého projektu je vždy veľmi závažné rozhodnutie s výrazne negatívnymi dopadmi. Vždy oceňujem odvahu a odhodlanie personálu nemocnice postaviť sa za pacientov, aj seniorov, ale aj za svoje pracovné miesta, ďakujem za to v mene všetkých pacientov. Raz každý zostarne…
Identifikujem sa s názorom aj na základe vlastnej skúsenosti že s touto nemocnicou končí veľký kus jedinečnej histórie zdravotnej starostlivosti s tradíciou od roku 1952.
Skutočne v jej priestoroch sa odohral nejeden terapeutický efekt, možno aj zázrak. V posledných rokoch sa nemocnica transformovala na centrum zdravotnej starostlivosti o chronického pacienta. Ducha tejto nemocnice si však ja osobne vždy zoberiem so sebou všade, kde pôjdem.
Verím, že bojovať za dobrú vec (nielen v tomto prípade) prebudí v spoločnosti otázky a časom prinesie aj správne odpovede o tom, ako má vyzerať komplexná starostlivosť o najviac bezbranných často úplne samých a odkázaných občanov – našich pacientov vyšších vekových skupín.
Je veľmi smutné, keď ľudia vyšších vekových skupín ochorejú a nemá sa kto o nich starať. Na to boli ODCH zriadené.
V súčasnosti je situácia taká, že oddelenie dlhodobo chorých v nemocnici v bratislavských Podunajských Biskupiciach sa presťahovalo do priestorov v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda v Petržalke. Išlo o posledné lôžkové oddelenie. Informovala o tom Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB) na sociálnej sieti.
Ostáva nám už len veriť, plán presunúť oddelenie dlhodobo chorých z Podunajských Biskupíc do modernejších priestorov v Petržalke zabezpečí efektivitu a kvalitu zdravotnej starostlivosti.
V konečnom dôsledku sa nič nemení na tom, že oddelenie je už v priestoroch, ktoré pacientom prinesie skvalitnenie zdravotnej starostlivosti. Budú v rukách špecialistov z viacerých odborov, využívajúc silné zázemie koncovej nemocnice, čím sa zrýchli a skvalitní diagnostický proces aj liečba.“ Toľko stanovisko.
Osobne ma to veľmi teší, pretože seniori sú tiež ľudia a nie len opotrebované súčiastky. Treba si uvedomiť, že mladosť je krásna, ale večná mladosť je veľmi nebezpečný prelud. Byť starým je rovnako dôležité – ako byť mladým. Zapamätajme si toto.
(PhDr. Dušan Piršel, je riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím)
