Dňa 26. júla 2023 o tretej ráno zadržala prezidentská garda v hlavnom meste Nigeru Niamey prezidenta Mohameda Bazouma. Jednotky na čele s brigádnym generálom Abdourahmane Tchianim uzavreli hranice krajiny a vyhlásili zákaz vychádzania. Štátny prevrat okamžite odsúdilo Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov, Africká únia a Európska únia. Francúzsko aj Spojené štáty americké, ktoré majú v Nigeri vojenské základne, uviedli, že situáciu pozorne sledujú. Hlavné mesto ohrozovala hádka medzi armádou – ktorá tvrdila, že podporuje prezidenta Bazouma – a prezidentskou gardou, ale čoskoro sa to skončilo. Armádny generál Abdou Sidikou Issa vo svojom vyhlásení 27. júla uviedol, že prijme situáciu, aby sa „vyhol smrteľnej konfrontácii medzi rôznymi silami, ktoré by… mohli spôsobiť krvavý kúpeľ“. Brigádny generál Tchiani 28. júla v televízii oznámil, že je novým predsedom Národnej rady na ochranu vlasti (Conseil National pour la Sauvegarde de la Patrie alebo CNSP).
Prevrat v Nigeri nasleduje po podobných prevratoch v Mali (august 2020 a máj 2021), Burkine Faso (január 2022 a september 2022) a Guinei (september 2021). Všetky tieto prevraty viedli vojenskí dôstojníci rozhnevaní prítomnosťou francúzskych a amerických jednotiek a neustálou hospodárskou krízou spôsobovanou ich krajinám. Tento región Afriky – Sahel – čelil kaskáde kríz: vysychanie pôdy v dôsledku klimatickej katastrofy, rast islamskej militantnosti v dôsledku vojny NATO v Líbyi v roku 2011, posilňovanie sietí pašovania zbraní, ľudí a drog cez púšť, privlastňovanie prírodných zdrojov – vrátane uránu a zlata – západnými spoločnosťami, ktoré za toto bohatstvo jednoducho adekvátne nezaplatili a „zabarikádovanie“ západných vojenských síl prostredníctvom výstavby základní a beztrestného fungovania týchto armád.
Dva dni po prevrate oznámila CNSP mená 10 dôstojníkov, ktorí ju vedú. Pochádzajú z celého spektra ozbrojených síl, od armády (generál Mohamed Toumba) cez letectvo (plukovník major Amadou Abouramane) až po národnú políciu (zástupca generálneho riaditeľa Assahaba Ebankawel). Teraz je jasné, že jedným z najvplyvnejších členov CNSP je generál Salifou Mody, bývalý náčelník štábu armády a vodca Najvyššej rady pre obnovu demokracie, ktorá viedla vo februári 2010 puč proti prezidentovi Mamadou Tandjovi a ktorá vládla Nigeru, kým Bazoumov predchodca Mahamadou Issoufou nevyhral v roku 2011 prezidentské voľby. Vláda USA vybudovala počas Issoufouovho úradovania v meste Agadez najväčšiu základňu bezpilotných lietadiel na svete a francúzske špeciálne jednotky obsadili mesto Arlit v mene spoločnosti na ťažbu uránu Orano (predtým súčasť Arevy).
Je dôležité poznamenať, že generál Salifou Mody je vnímaný ako vplyvný člen CNSP vzhľadom na jeho vplyv v armáde a medzinárodné kontakty. Dňa 28. februára 2023 sa Mody stretol s predsedom Zboru náčelníkov štábov Spojených štátov generálom Markom Milleym počas Konferencie afrických vedúcich predstaviteľov obrany v Ríme, aby prediskutovali „regionálnu stabilitu vrátane spolupráce v boji proti terorizmu a pokračujúceho boja proti násilnému extrémizmu v regióne.“ Dňa 9. marca Mody navštívil Mali, aby sa stretol s plukovníkom Assimi Goïtom a náčelníkom štábu malijskej armády generálom Oumarom Diarrom s cieľom posilniť vojenskú spoluprácu medzi Nigerom a Mali. O niekoľko dní neskôr, 16. marca navštívil Niger americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken, aby sa stretol s Bazoumom. Dňa 1. júna bol vymenovaný za veľvyslanca Nigeru v Spojených arabských emirátoch, v čom mnohí v Nigeri videli jeho odsunutie na vedľajšiu koľaj. Mody, hovorí sa v Niamey, je hlasom v uchu brigádneho generála Tchianiho, titulárnej hlavy štátu.
Korupcia a Západ
Dobre informovaný zdroj v Nigeri nás informuje, že dôvodom, pre ktorý armáda zasiahla proti Bazoumovi, je to, že „… je skorumpovaný, pešiak Francúzska. Nigerčania mali jeho a jeho gangu dosť. Prebieha proces zatýkania členov zvrhnutého systému, ktorí spreneverili verejné financie a z ktorých mnohí sa uchýlili na zahraničné veľvyslanectvá.“ Nad Nigerom, krajinou s jedným z najlukratívnejších ložísk uránu na svete, visí problém korupcie. „Korupcia“, o ktorej sa v Nigeri hovorí, nie je o drobných úplatkoch vládnych úradníkov, ale o celej štruktúre – vyvinutej počas francúzskej koloniálnej nadvlády –, ktorá bráni Nigeru nastoliť suverenitu nad svojimi surovinami a nad svojím rozvojom.
Jadrom „korupcie“ je takzvaný „spoločný podnik“ medzi Nigerom a Francúzskom s názvom Société des mines de l’Aïr (Somaïr), ktorý vlastní a prevádzkuje uránový priemysel v krajine. Je zarážajúce, že 85 percent Somaïru vlastní francúzska komisia pre atómovú energiu a dve francúzske spoločnosti, zatiaľ čo nigerská vláda vlastní len 15 percent. Niger produkuje viac ako 5 percent svetového uránu, ale jeho urán je vysokokvalitný. Polovica príjmov z nigerského vývozu pochádza z predaja uránu, ropy a zlata. Jedna z troch žiaroviek vo Francúzsku je napojená na urán z Nigeru, a to v rovnakom čase, keď 42 percent populácie tejto africkej krajiny žilo pod hranicou chudoby. Obyvatelia Nigeru sledovali po celé desaťročia, ako im ich bohatstvo prekĺzava pomedzi prsty. Je znakom slabosti vlády, že v priebehu posledného desaťročia stratil Niger viac ako 906 miliónov dolárov iba v 10 arbitrážnych prípadoch, ktoré predložili nadnárodné korporácie pred Medzinárodné centrum pre riešenie investičných sporov a Medzinárodnú obchodnú komoru.
Francúzsko prestalo používať frank v roku 2002, keď prešlo na systém eura. Štrnásť bývalých francúzskych kolónií však naďalej využívalo Communauté Financiére Africaine (CFA), čo poskytuje Francúzsku obrovské výhody (50 percent rezerv týchto krajín sa musí držať vo francúzskej štátnej pokladnici a francúzske devalvácie CFA – ako v roku 1994 – mali katastrofálne následky pre krajiny, ktoré ho používali). V roku 2015 prezident Čadu Idriss Déby Itno povedal, že CFA „ťahá africké ekonomiky nadol“ a že „nadišiel čas prestrihnúť šnúru, ktorá bráni Afrike v rozvoji“. Diskusia naprieč Sahelom je nielen o odstránení francúzskych jednotiek – ako sa to stalo v Burkine Faso a v Mali – ale o prerušení francúzskej hospodárskej kontroly v regióne.
Nová nezhoda
Na rusko-africkom summite v júli 2023 mal líder Burkiny Faso prezident Ibrahim Traoré na sebe červený baret, ktorým narážal na uniformu zavraždeného socialistického vodcu jeho krajiny Thomasa Sankaru. Traoré ostro reagoval na odsúdenie vojenských prevratov v Saheli vrátane nedávnej návštevy delegácie Africkej únie v jeho krajine. „Otrok, ktorý sa nevzbúri, si nezaslúži ľútosť,“ povedal. „Africká únia musí prestať odsudzovať Afričanov, ktorí sa rozhodnú bojovať proti vlastným bábkovým režimom Západu.“
Vo februári bola Burkina Faso hostiteľom stretnutia, na ktorom sa zúčastnili vlády Mali a Guiney. Na programe dňa je vytvorenie novej federácie týchto štátov. Je pravdepodobné, že Niger bude na tieto rozhovory prizvaný.
Tento článok sprostredkoval Globetrotter
Vijay Prashad je indický historik, redaktor a novinár a hlavný korešpondent spoločnosti Globetrotter. Je editorom a riaditeľom Tricontinental: Institute for Social Research, spolupracuje s Chongyang Institute for Financial Studies v Číne. Napísal viac ako 20 kníh, napr. The Darker Nations a The Poorer Nations. Posledná kniha je Struggle Makes Us Human: Learning from Movements for Socialism a The Withdrawal: Iraq, Libya, Afghanistan, and the Fragility of U.S. Power napísaná spolu s Noamom Chomskym.
Kambale Musavuli je rodák z Konžskej demokratickej republiky a jej popredným politickým a kultúrnym hlasom. Je politickým analytikom Centra pre výskum Konga-Kinshasy a obhajcom ľudských práv.
Snímky: wikimedia.commons
