Izraelské útoky na Irán, podporované USA a EÚ, porušujú medzinárodné právo a ich cieľom je zachovať regionálnu dominanciu tým, že podkopávajú suverenitu Iránu, a to aj napriek tomu, že Irán dodržiava jadrové dohody.
Všetky izraelské útoky na Irán od roku 2023 boli nezákonné, boli porušením Charty OSN (1945). Irán je členským štátom Organizácie Spojených národov, a preto je suverénnym štátom v medzinárodnom poriadku. Ak by mal Izrael problémy s Iránom, existuje mnoho mechanizmov nariadených medzinárodným právom, ktoré umožňujú Izraelu predložiť sťažnosti na Irán.
Izrael sa doteraz týmto medzinárodným fóram vyhýbal, pretože je zrejmé, že nemá proti Iránu žiadne dôkazy. Obvinenia, že Irán vyrába jadrovú zbraň, ktorú neustále rozvíjajú Spojené štáty, Európska únia a Izrael, boli plne vyšetrené Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) a vyhodnotené ako neopodstatnené. Je pravda, že Irán má jadrový energetický program, ktorý je však v súlade s pravidlami MAAE, a je tiež pravda že iránske duchovenstvo má vydanú fatwu (náboženský edikt) proti výrobe jadrových zbraní. Napriek zisteniam MAAE a existencii tejto fatwy Západ – podnecovaný Izraelom – akceptoval túto iracionálnu myšlienku, že Irán vyvíja jadrovú zbraň a je preto hrozbou pre medzinárodný poriadok. V skutočnosti práve Izrael predstavuje hrozbu pre medzinárodný poriadok svojimi pravidelnými a nelegálnymi útokmi na Irán.
Ilustračná snímka: heute.at. Benjamin Netanjahu sa stretol s Donaldom Trumpom v Bielom dome aj 4. apríla 2025.
V posledných desaťročiach Irán vyzýval na vytvorenie bezjadrovej zóny na Blízkom východe, čo je zvláštna myšlienka od krajiny obviňovanej zo snahy vyrobiť jadrovú zbraň. Návrh zóny bez jadrových zbraní Západ odmietol, a to v záujme ochrany Izraela, ktorý má nelegálny program jadrových zbraní. Izrael je jedinou krajinou na Blízkom východe s jadrovou zbraňou, hoci ju nikdy otvorene netestoval ani nepriznal jej existenciu. Ak by Izrael tak veľmi rád eliminoval akúkoľvek jadrovú hrozbu, mal by prijať ponuku na vytvorenie zóny bez jadrových zbraní.
Ani Európania, ktorí sa tak často stavajú do pozície obhajcov medzinárodného práva, ani vedenie OSN verejne nepôsobili na Izrael, aby prijal túto myšlienku, pretože si uvedomujú, že by to vyžadovalo, denuklearizáciu Izraela, nie Iránu. Keďže ide o nepravdepodobnú situáciu, Západ ani medzinárodné inštitúcie nepôsobili tak, aby túto myšlienku posunuli k medzinárodnému konsenzu o vytvorení zóny bez jadrových zbraní na Blízkom východe.
Izrael nechce v regióne vytvoriť zónu bez jadrových zbraní. Izrael chce byť jedinou jadrovou mocnosťou v regióne, a byť presne tým, čím je – konkrétne najväčšou vojenskou základňou Spojených štátov na svete, ktorá je zároveň domovom početného civilného obyvateľstva. Irán nemá ambíciu stať sa jadrovou veľmocou. Má však ambíciu byť suverénnym štátom, ktorý je naďalej oddaný spravodlivosti pre Palestínčanov. Izrael nemá problém s myšlienkou suverenity samej, ale má problém s akýmkoľvek štátom v regióne, ktorý sa zaväzuje k palestínskej emancipácii. Ak by Irán normalizoval vzťahy s Izraelom a prestal by odporovať dominancii USA v regióne, je pravdepodobné, že Izrael by ukončil svoj odpor voči Iránu.
Izrael a Spojené štáty pripravili cestu
V januári 2020 Spojené štáty uskutočnili atentát na irackom letisku v Bagdade a zabili generála Gásema Solejmáního, veliteľa síl Quds Zboru islamských revolučných gárd (IRGC). Solejmání prostredníctvom síl Quds vytvoril pre Irán poistku proti ďalším izraelským útokom na krajinu. Jednotky Quds sú zodpovedné za iránske vojenské operácie za hranicami krajiny, vrátane budovania toho, čo sa nazýva „Os odporu“, ktorá zahŕňa rôzne proiránske vlády a mimovládne vojenské sily. Medzi ne patrili: Hizballáh v Libanone, rôzne skupiny IRGC v Sýrii, ktoré spolupracovali so sýrskymi milíciami, vláda Bašára al-Assada v Sýrii, niekoľko palestínskych frakcií v okupovanej Palestíne a vláda Ansara Allaha v Jemene. Bez vlastného jadrového odstrašovania potreboval Irán spôsob, ako vyvážiť vojenskú prevahu Izraela a Spojených štátov. Toto odstrašovanie vytvorila „Os odporu“, poistná politika, ktorá umožnila Iránu dať Izraelu najavo, že ak Izrael zaútočí na Irán, tieto skupiny odpovedia raketovými útokmi na Tel Aviv.
Vražda Solejmáního začala novú politickú a vojenskú kampaň Spojených štátov, Izraela a ich európskych spojencov s cieľom oslabiť Irán. Izrael a Spojené štáty začali pravidelne útočiť na iránske logistické základne v Sýrii a Iraku, aby oslabili postoj Iránu a demoralizovali sýrske a iracké milície, ktoré pôsobili proti izraelským záujmom. Izrael začal vraždiť vojenských dôstojníkov IRGC v Sýrii, Iráne a Iraku a táto vražedná kampaň začala mať vplyv na IRGC a silu Quds.
Izrael, využívajúc svoju genocídnu vojnu proti Palestínčanom v Gaze, začal za plnej podpory Spojených štátov a Európy oslabovať „Os odporu“, poistku Iránu. Izrael rozpútal vojnu v Libanone bezohľadnou bombardovacou kampaňou, ktorá zahŕňala atentát na vodcu Hizballáhu Hasana Nasralláha 27. septembra 2024. Táto kampaň síce Hizballáh úplne nezničila, ale určite ho oslabila. Medzitým Izrael začal pravidelnú bombardovaciu kampaň proti sýrskym vojenským pozíciám okolo Damasku a pozdĺž cesty do Idlibu na severe. Táto bombardovacia kampaň, koordinovaná s americkou armádou a americkými spravodajskými službami, bola navrhnutá tak, aby otvorila cestu pre vstup bývalých bojovníkov al-Káidy do Damasku a zvrhla vládu al-Asada 8. decembra 2024. Pád vlády al-Asada oslabil silu Iránu v Levante (od tureckých hraníc po okupované palestínske územie), ako aj pozdĺž rovín od južnej Sýrie po iránske hranice. Dôsledná kampaň Spojených štátov zameraná na bombardovanie jemenských pozícií ďalej viedla k strate ťažkej techniky Ansara Allaha (vrátane rakiet dlhého doletu), ktorá bola v zásade hrozbou pre Izrael.
To znamenalo, že začiatkom roka 2025 sa iránska poistka proti Izraelu zrútila. Izrael začal svoj nástup do vojny útokom na Irán. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vie, že tento útok mu môže pomôcť v domácom politickom boji s ultraortodoxnými stranami v otázke výnimky z vojenskej služby pre ich komunity; to by zabránilo pádu jeho vlády. Cynický Netanjahu využíva genocídu a možnosť strašnej vojny s Iránom na úzke politické ciele. Ale to nie je hlavný motív tohto útoku. Tým je skôr to, že Izrael cíti príležitosť pokúsiť sa násilne zvrhnúť iránsku vládu.
Irán sa vrátil k rokovaniam sprostredkovaným MAAE, aby takémuto útoku zabránil. Jeho vedenie si však veľmi dobre uvedomovalo, že Izraelu, ktorý nerešpektuje žiadne pravidlá, v bombardovaní Iránu nezabráni. A nič tomu ani nezabránilo. Dokonca ani skutočnosť, že Irán je stále pri rokovacom stole. Izrael využil momentálne slabé miesto Iránu na útok. A tento útok sa môže ešte vystupňovať.
Tento článok bol vytvorený spoločnosťou Globetrotter.
Vijay Prashad je indický historik, redaktor a novinár. Je spisovateľom a hlavným korešpondentom spoločnosti Globetrotter. Je redaktorom časopisu LeftWord Books a riaditeľom Tricontinental: Institute for Social Research. Napísal viac ako 20 kníh, vrátane The Darker Nations a The Poorer Nations. Jeho najnovšie knihy sú O Kube: Úvahy o 70 rokoch revolúcie a boja Noamom Chomskym (tiež s Noamom Chomskym) Odstúpenie: Irak, Líbya, Afganistan a krehkosť americkej moci..
