Spolkový prezident Frank-Walter Steinmeier podľa očakávania vypísal 27. decembra predčasné parlamentné voľby na 23. februára 2025. Vo svojom vystúpení povedal, že rokoval s vedúcimi parlamentných frakcií, aby zistil, či sa ešte nejako nedá dosiahnuť stabilná politická väčšina. Tá sa však už nedala nájsť a zdôraznil, že je presvedčený, že nové voľby sú pre Nemecko dobrom. Poukázal na to, že budúca spolková vláda bude mať pred sebou veľké úlohy. Nasledujúce týždne sa preto musia zamerať na hľadanie najlepších riešení výziev doby. Spomenul ekonomicky neistú situáciu, ktorá spôsobuje ťažkosti spoločnostiam a ohrozuje pracovné miesta, vojny na Blízkom východe a na Ukrajine s ich dopadmi na Nemecko, naliehavosť otázok kontroly imigrácie a integrácie, klimatické zmeny a potrebu mierového a bezpečného spolužitia v Nemecku.
Na termíne predčasných volieb sa veľké politické strany dohodli 15. novembra a prezident sa už vtedy vyjadril, že ho bude rešpektovať. Slovo dodržal aj kancelár Olaf Scholz, ktorý požiadal 16. decembra Bundestag o hlasovanie o dôvere vláde, ktoré dopadlo podľa očakávaní a vláda definitívne padla. V praxi sa však na rozhodnutie prezidenta, ktorý podľa ústavy rozhoduje o rozpustení parlamentu a vypísaní predčasných volieb, nečakalo a predvolebná kampaň je už neoficiálne v plnom prúde.
Stručne o vývoji volebných preferencií a ich súčasnom stave
Volebné preferencie sú pomerne stabilné a ich trendy jasné. Zatiaľ sa nijaké hromadné presuny voličskej podpory neprejavujú. Najvyššie preferencie má už od leta 2022 Únia (CDU/CSU). Na jeseň 2023 sa na druhé miesto dostala AfD. SPD je odvtedy tretia a Zelení sú štvrtí. Na piatom mieste je BSW, ktorá ako politická strana pôsobí len od januára 2024. Podpora FDP sa od tohtoročnej jesene pohybuje na hranici zvoliteľnosti a Ľavica sa už na konci roku 2023 ocitla pod kvórom.
Porovnanie rozpätia vybraných preferencií strán v percentách v roku 2024
Pozn.:
a – k 23. 12. Na výpočet dynamického priemeru sa používa najnovší prieskum z každého inštitútu za posledné dva týždne.
n – neuvedené.
Aj keď sila politických strán na spolkovej úrovni a v krajinách je rozdielna, ide tiež o možný ukazovateľ rozloženia politických síl. Má však relatívny charakter, lebo zahŕňa voľby do krajinských parlamentov od februára 2020 do septembra 2024. V súčasnosti má súhrnne najviac poslancov v krajinských snemoch CDU/CSU (608 v 16). Nasledujú SPD (458 v 16), Zelení (291 v 13), AfD (275 v 15), Ľavica (80 v 7), FDP (66 v 9), BSW (47 v 6) a Slobodní voliči (43 v 2). Iné strany majú 12 poslancov a 13 sú nezávislí.
Vo vládnych koalíciách je SPD v 11, CDU/CSU v 9 a Zelení v 7 krajinách. FPD, Ľavica a BSW sú vo vláde po 2 krajinách. Slobodní voliči sú v jednej vládnej koalícii. Jediná jednofarebná vláda SPD je v Sársku. Na čele vlád sú politici z CDU/CSU v 8, z SPD v 7 a zo Zelených v jednej krajine.
Všeobecne možno konštatovať, že napriek poklesu preferencií „tradičných“ politických strán má jednoznačne najsilnejšiu podporu CDU/CSU, a to tak na spolkovej ako aj na krajinskej úrovni. Na druhé miesto sa na spolkovej úrovni dostala AfD, ktorá pôsobí od roku 2013, ale má výrazne slabšiu pozíciu v spolkových krajinách. Pozícia SPD sa oslabila najmä na spolkovej úrovni, ale s dvomi výnimkami (Sársko a Brandenbursko) klesá aj v spolkových krajinách. Zhoršuje sa aj pozícia Zelených, ale na spolkovej úrovni stratili zo strán semaforovej koalície napodiv najmenej a ich sila je v starých spolkových krajinách. Zrejme vzhľadom na silnú inklináciu CDU/CSU a SPD politickému stredu, sa zhoršila pozícia liberálnej FDP. Za príklon k liberalizmu zase zaplatila Ľavica. Jej sila bola v nových spolkových krajinách. Časť jej členstva i elektorátu prešla do BSW, na ktorú však hlavný mediálno-politický prúd a pravicové sily útočia, kvôli jej údajnému radikalizmu, niekedy na počudovanie viac ako na AfD. Jej sila je tiež výrazne väčšia v nových spolkových krajinách.
Ovplyvnia výsledky septembrových krajinských volieb voľby do Budestagu?
Nová situácia, ktorá je výsledkom dlhodobého špecifického vývoja v nových spolkových krajinách, vznikla po septembrových krajinských voľbách v Durínsku, Sasku a Brandenbursku. Prejavila sa najmä v ťažkom vytváraní nových vládnych koalícií. Výrazne ju podmieňuje celonemecké odmietnutie strán uzavrieť koalície s AfD i na krajinskej úrovni.
V Durínsku, kde boli voľby 1. septembra, zvíťazila AfD. Nová krajinská vláda sa vytvorila až 12. decembra 2024 a predstavuje nový druh väčšinovej koalície v Nemecku, ktorý pomenovali „ostružinovou“. Pozostáva z CDU, BSW a SPD. Na čele vlády je Mario Voigt (CDU). Koalícia má v 88-člennom krajinskom parlamente 44 kresiel. V opozícii je okrem AfD aj Ľavica.
V Sasku sa uskutočnili voľby tiež 1. septembra. Na prvom miesta bola aj napriek menšej strate CDU tesne pred AfD. Nová vláda sa vytvorila až 19. decembra. Tvoria ju CDU a SPD, ale je menšinová. Na čele vlády zostal Michael Kretschmer (CDU), ktorý ju vedie od decembra 2017. Koalícia má v 120-člennom parlamente 51 kresiel. V opozícii sú okrem AfD aj BSW, Zelení, Ľavica a Slobodní voliči.
V Brandebursku voľby prebehli 22. septembra. Vyhrala v nich SPD, ešte tesnejšie pred AfD ako CDU v Sasku. Nová vláda SPD a BSW sa ujala moci 11. decembra. Na jej čele zostal Dietmar Woidke (SPD), ktorý ju vedie od augusta 2013 (v rokoch 2019 – 2024 to však bola koaličná vláda SPD a CDU). V 88-člennom Landtagu má 46 kresiel. V opozícii je okrem AfD aj CDU.
Ak by sme zhodnotili tieto tri krajinské voľby, boli v nich protirečivé výsledky, čo do určitej miery môže predznamenať aj spolkové voľby. Najväčší vzostup hlasov dosiahla AfD (vo všetkých troch krajinách, najviac v Durínsku 9,4 %). Početne ešte väčší nárast hlasov vo všetkých troch krajinách mala BSW, ktorá však kandidovala v krajinských voľbách prvýkrát, pričom prevzala časť elektorátu Ľavice, od ktorej sa odštiepila. Posilnila sa pozícia CDU, ale tá dosiahla vyššie percento hlasov len v Durínsku a v ďalších dvoch krajinách mala menšie straty. Podobne na tom bola aj SPD, ale tá okrem Brandenburska dosiahla v ďalších dvoch krajinách výrazne nižší počet hlasov ako CDU. Najviac stratila Ľavica, ktorá sa v Brandebursku nedostala do parlamentu a v Sasku je v parlamente len vďaka dvom priamym mandátom, lebo neprekročila kvórum. Zelení prišli o zastúpenie v Landtagu v Brandenbursku. FDP nebola ani predtým zastúpená ani v jednom krajinskom parlamente.
V ťažkých časoch pre nemeckú ľavicu sa vytvorila ľavicová vláda v Brandenbursku. Vlády v ďalších dvoch spolkových krajinách, ktoré vedie CDU, sú vratké.
Vo všeobecnejšom pohľade sa zvýšila podpora pravice, najmä krajnej. Ľavicové strany si postavenie nezlepšili, ale najmä vďaka výsledkom BSW v súhrne až tak veľa nestratili.
Výsledky sa nemôžu preceňovať a zovšeobecňovať pre celé Nemecko, lebo Brandenbursko, Durínsko a Sasko majú spolu necelých 8,7 milióna obyvateľov z 82,7 milióna obyvateľov Nemecka, teda o niečo viac ako 10 %. Okrem toho tieto spolkové krajiny sú v horšej sociálno-ekonomickej situácii ako „staré“ krajiny, čo voličov frustruje. Aktuálne to vyzerá tak, že AfD a najmä BSW, nedosiahnu v starých spolkových krajinách také výsledky ako v týchto troch nových. Volebná matematika má však svoje vlastné zákonitosti a aj v Nemecku podobne ako v iných štátoch EÚ, sa spoločenská atmosféra mení a menšie prekvapenia nie sú vylúčené.
Kritické pramene však stále poukazujú na to, že zjednotenie Nemecka, nebolo až také dobré (nezištné) a bolo najmä prejavom neľútostného kapitalizmu, hľadiaceho len na zisky. Aj po viac ako 30 rokoch, pretrvávajú veľké rozdiely medzi Ossi a Wessi a na dôvažok na východe majú nové krízové procesy oveľa ťažšie dopady.
O niektorých aktivitách politických strán v doterajšej predvolebnej kampani
Podľa súčasného stavu v nemeckých parlamentoch môže kandidovať 11 strán, ktoré majú najmenej 5 poslancov v Bundestagu alebo v krajinskom parlamente alebo zastupujú národnostnú menšinu. Okrem strán, ktoré sme uviedli v prehľade preferencií (CDU a CSU sa v tomto prípade počítajú ako samostatné strany), ide ešte aj o Juhošlezvický voličský zväz (Südschleswigscher Wählerverband), Slobodných voličov (Freie Wähler) a Alianciu Nemecko (Bündnis Deutschland). Podľa mediálnych zdrojov sa na kandidatúru pripravuje aj najmenej 17 ďalších strán, ktoré potrebujú na pripustenie k voľbám zozbierať podpisy. Nie je to však až taká ťažká úloha, lebo podľa nového znenia volebného zákona z roku 2023 malé, popr. nové strany musia na schválenie svojich zoznamov v rôznych spolkových krajinách nazbierať od niekoľkých stoviek až do 2 000 podpisov.
V voľbách do Bundestagu v roku 2021 kandidovalo 47 strán, z ktorých 40 malo krajinské zoznamy. Len 11 strán (v tomto prípade je CDU/CSU počítaná za jednu stranu) sa uchádzalo o miesta vo všetkých spolkových krajinách. 9 kandidovalo len v jednej spolkovej krajine a 7 len v jednom okrese (volebnom obvode). 8 strán postavilo len jedného kandidáta. Takže ani v Nemecku nie je núdza o volebné bizarnosti a extravagantných kandidátov.
Zverejňujú sa už niektoré prvky volebnej stratégie strán. Neoficiálne sa prezentujú základné tézy volebných programov. Vzhľadom na to, že ide len o rôzne výťahy, či stručné prehľady, a neurobili tak ani všetky veľké politické strany, nebudeme ich ďalej rozoberať.
Stranícke (nominačne) zjazdy (konferencie), ktoré budú upravovať aj volebné programy sa ešte len pripravujú. Konferenciu so schvaľovaním volebného programu bude mať FDP 9. januára, SPD 11. januára, AfD 11. a 12. januára, BSW 12. januára, Ľavica 18. januára a Zelení 26. januára. Jedine na konferenciách CDU 3. februára a CSU 8. februára sa nebude uzavierať volebný program. Jeho súčasné zverejnené znenie sa považuje za konečné.
Známi sú špičkoví kandidáti strán, ktorí sú spravidla aj kandidátmi na post predsedu vlády. Sú to (v abecednom poriadku): Jan van Aken a Heidi Reichinneková (Ľavica), Robert Habeck (Zelení), Friedrich Merz (CDU/CSU), Olaf Scholz (SPD) a Alice Weidelová (AfD). Dve strany zverejnili designovaných kandidátov. Ide o Christiana Lindnera (FDP) a Sahru Wagenknechtovú (BSW).
Nedošlo k nijakej prekvapujúcej kandidatúre. Niektoré zdroje uvažovali že na čele kandidátky SPD by mohol byť minister obrany Boris Pistorius, ale ten to odmietol. U Zelených kontroverzná Annalena Baerbocková už dávnejšie vylúčila takéto ambície.
Všetky strany určili už aj takmer všetkých vedúcich krajinských zoznamov kandidátov (neexistuje celonemecký zoznam, ale poslanci sa vyberajú z krajinských zoznamov). Na definitívne uzavretie zoznamov sa čaká tiež na nominačné zjazdy.
Predbežné úvahy o možnej novej vládnej koalícii
Najväčším problémom volieb bude zostavenie novej vládnej koalície. Na webovej stránke dawum.de bolo na základe predvolebných preferencií k 23. decembru takéto teoretické (hypotetické) rozdelenie kresiel v Bundestagu: CDU/CSU 232, AfD 137, SPD 121, Zelení 99, BSW 41. Ide však len o prepočet formálneho počtu 630 kresiel v zákone bez špecifika prideľovania prevísajúcich a vyrovnávajúcich mandátov.
V médiách, odborných kruhoch i v časti voličstva sú obavy, či sa po voľbách vytvorí stabilná vládna koalícia. S AfD nechce žiadna strana zatiaľ uzavrieť koalíciu. Predbežne sa ukazujú na základe údajov na dawum.de dve možné dvojstranové koalície CDU/CSU + SPD (353 kresiel) a CDU/CSU + Zelení (321 kresiel), čo bude podmienené politickou vôľou predpokladanej víťaznej strany. Časť voličov sa však môže cítiť „vyšachovanými“, lebo vo vláde zostane jedna z doterajších koaličných strán. Takáto nová vláda sa môže stretnúť krátko po svojom menovaní s nízkou podporou verejnosti. Hoci nemecká politická scéna nie je taká zložitá ako francúzska, pozícia novej vlády môže byť slabšia, ako si na to Nemci zvykli v minulosti.
Záver – problémov je veľa
A potenciál „tradičných“ politických strán riešiť ich, sa zdá sa, znižuje. Nebudeme robiť prehľad najväčších problémov, ktoré cítia nemeckí voliči. Zostaneme pri ich vymenovaní vo vystúpení spolkového prezidenta pri vypísaní predčasných volieb. Dodáme k nim niekoľko poznámok, lebo najmenej päť vážnych problémov bolo spomenutých veľmi zaobalene. Ide o nemeckú podporu vojne na Ukrajine, neblahé následky nepremyslenej zideologizovanej zelenej politiky, najmä v energetickej oblasti, rastúcu nespokojnosť s migračnou politikou a obavy z rastu násilia v spoločnosti. Ticho bolo aj o tom, že za mnohé problémy nemeckej ekonomiky môže aj podriaďovanie sa požiadavkám USA a EÚ.
Ponurú spoločenskú atmosféru v Nemecku zhoršil teroristický útok na vianočných trhoch v Magdeburgu (v „novej“ spolkovej krajine Sasku-Anhaltsku). Očakáva sa, že môže ovplyvniť preferencie voličov smerom k zvýšenej podpore opozičných síl, najmä tých, ktoré kritizujú migračnú politiku už rozpadnutej semaforovej koalície. Sú zdroje, ktoré poukazujú aj na údajné podcenenie problému zo strany polície.
Uzavrieme, že v predvolebnej kampani podľa médií vystúpia do popredia najmä sociálno-ekonomické témy, ale aj migračná politika a postoj k vojne na Ukrajine. Reagovať sa iste bude aj na ekonomické a politické kroky Donalda Trumpa, z ktorého nástupu v Nemecku panujú obavy.
