V Nemecku zostávajú do volieb dva týždne
Nemecko sa zrejme stalo jednou z obetí politického a ekonomického anglosaského neoliberalizmu. Štát dlho považovaný za výkladnú skriňu západnej Európy a potom s Francúzskom za „lokomotívu“ EÚ, sa dostal do ekonomických ťažkostí, ktoré komplikujú politiku a zhoršujú celkovú spoločenskú atmosféru v ňom. Svojrázna synergia dlhšie pôsobiacich vážnych problémov naplno dopadla na novú vládu semaforovej koalície, ktorá nastúpila v decembri 2021. Na spolkovej úrovni išlo prvýkrát o koalíciu SPD, Zelených a FDP. Vláde nezvyklej koalície od začiatku jej pôsobenia časť politikov, médií i odborníkov neveštila – kvôli jej zloženiu, ale aj domácej i medzinárodnej situácii – nič dobré. Kancelárovi Olafovi Scholzovi na čele vlády sa nedarilo ani na základe veľkolepých plánov z programového vyhlásenia zlepšovať zložitú (zlú) ekonomickú situáciu Nemecka. Po krátkom čase podpora u obyvateľstva klesla a začali sa lámať jej „rekordy“. Nespokojnosť s ňou v prieskumoch vyjadrovalo až 80 % respondentov. Už v roku 2023 silneli kuvičie hlasy o tom, že sa schyľuje k predčasným parlamentným voľbám.
Zopakujeme známe fakty. Po vyhrotení dlhších sporov, najmä finančného charakteru, sa vláda (napodiv až) v novembri 2024 rozpadla a nasledujúci mesiac jej parlament vyslovil nedôveru. Spolkový prezident vypísal na 23. februára 2025 predčasné voľby.
Stručne o „hŕbe“ súčasných ťažkostí Nemecka
V politickej, sociálno-ekonomickej i kultúrnej oblasti sa nahromadilo priveľa ťažkostí, ktoré sa navzájom prelínajú a svedčia o zlej situácii Nemecka. Frustrujúce je, že v ekonomike došlo v dvoch po sebe idúcich rokoch (2023 a 2024) k poklesu. Nemecko prežíva vlastnú superkrízu, ktorá je súčasťou tohto fenoménu na Západe, obzvlášť v EÚ.
Výpočet zdrojov (príčin) súčasnej situácie v Nemecku začneme následkami starších udalostí. Ide najmä o veľkú krízu v roku 2008 a migračnú krízu v roku 2015. Špecificky sa prejavujú následky rýchleho, bezohľadného a zištného pohltenia Nemeckej demokratickej republiky v roku 1990, lebo stále pretrvávajú sociálno-ekonomické rozdiely, na základe ktorých je iná politická a kultúrna atmosféra v starých a nových spolkových krajinách, teda medzi „Wessi a Ossi“. Začalo pôsobiť aj málo premyslené rozhodnutie o rýchlom zastavení prevádzky jadrových elektrární. Najviac ťažkostí vo vládnej politike podľa niektorých názorov však spôsobili Zelení (zelený „paškvil“, Green Deal, začína byť na ústupe aj v EÚ). Situáciu, najmä ekonomicky a finančne, zhoršila od roku 2022 ukrajinská kríza, ktorá prispela po protiruských sankciách aj k vzniku nových energetických ťažkostí vážne oslabujúcich nemeckú ekonomiku v zlej kondícii.
Kancelár O. Scholz sa síce snaží držať akúsi špecifickú pozíciu Nemecka v ukrajinskej kríze, ale napriek tomu sa vláda príliš, zrejme aj pod tlakom EÚ, podriadila bidenovským USA. Dnes sa Nemecko obáva toho, že Donald Trump k nemu prejavuje otvorene neprívetivý vzťah. Niektoré zdroje v tom vidia aj snahu vypočítavo oslabovať Nemecko, aby už v EÚ nefungovalo ako jeho lokomotíva.
Možno ide o príliš skeptický pohľad, ale Nemecko je niekedy označované aj za „chorého muža“ Európy. Pred voľbami do Bundestagu však potešujúce momenty ťažko nájsť. Netrpezlivo sa čaká na výsledky, pričom jasný je len víťaz, ktorým by mala byť CDU/CSU. AfD po vyjadreniach Elona Muska, ktoré sa v Nemecku považujú za zasahovanie do predvolebnej kampane, narástlo sebavedomie.
Favorit volieb Friedrich Merz, predseda CDU, vraj dúfa, že nová koalícia by mohla vzniknúť do Veľkej noci (Veľkonočný piatok bude 18. apríla). Inou otázkou je však, kto bude vo vláde a či vláda na čele s ním bude mať dostatočný potenciál na vyvedenie Nemecka z hlbokej krízy.
Posilňovanie pozícií pravice, vrátane radikálnej
V takýchto podmienkach je smutne známou tradíciou posilňovanie pozícii pravice. V súčasnom Nemecku sa takmer všetko zlo hádže na hlavu O. Scholza a SPD. Čoraz častejšie sa uvádza, že napriek obľube „Mutti“ Angely Merkelovej aj jej politika má podiel na súčasnej kríze Nemecka, ale „nezaberá“ to. Dochádza k radikalizácii časti nemeckej spoločnosti, viac na jej pravom krídle a na východe. AfD sa stala druhou najpopulárnejšou stranou, keď využíva najmä nespokojnosť veľkej časti spoločnosti s vládnym riešením migrácie a kriminality, ako aj so sociálno-ekonomickou situáciou a s následkami podpory Ukrajiny.
Vládne ťaženie proti AfD ju pred voľbami do europarlamentu trochu oslabilo. Voľby do europarlamentu boli napriek tomu fiaskom strán semaforovej koalície. Z 96 kresiel získali spolu len 31 miest. CDU/CSU má 29 a AfD 15 europoslancov (teda predsa len obsadila druhé miesto, aj keď iba tesne pred SPD). Pripomenieme, že v týchto voľbách nie je kvórum a do europarlamentu sa dostali aj viaceré malé nemecké politické strany.
V troch voľbách v nových spolkových krajinách v septembri 2024 dosiahla AfD výrazný úspech, čiastočne aj na úkor CDU. V Durínsku (32,8 %) zvíťazila, v Sasku (30,6 %) a Brandenbursku (29,2 %) bola druhá. V Sasku zvíťazila CDU a vedie menšinovú vládu v koalícii s SPD. V Durínsku bola vytvorená tiež pod vedením CDU koaličná vláda s BSW a SPD. Výnimkou sa v týchto podmienkach stalo Brandenbursko, kde SPD vedie ľavicovú koalíciu s BSW. Podľa niektorých názorov zapojenie BSW do koalície s CDU jej môže pred voľbami do Bundestagu v radikálnej časti ľavice uškodiť.
Krajinské voľby v septembri 2024 poukázali na narastajúce zložitosti zostavovania väčšinových koalícií bez jej účasti, ktoré sa očakávajú aj po voľbách do Bundestagu. Časť Nemcov sa obáva, či CDU/CSU dodrží svoj sľub, že neprekročí tabu súčasnej politiky a v žiadnom prípade nepôjde do koalície s AfD.
O preferenciách hlavných politických strán v roku 2025
Trendy preferencií politických strán sú od leta 2024 zhruba stále a rozdiely sa prejavujú len v málo percentách. Ani po vyhlásení predčasných volieb do Bundestagu v preferenciách nedošlo k výrazným zmenám. Najnižšie a najvyššie hodnoty, zistené v prieskumoch preferencií hlavných politických strán za január 2025, uvádzame v nasledujúcej tabuľke.
Najnižšia a najvyššia úroveň preferencií hlavných politických strán za január 2025 (v %)
Dynamický ukazovateľ z výsledkov prieskumov týchto agentúr za posledné dva týždne uvádzal k 8. februáru nasledovnú podporu:
CDU/CSU – 29,6 %
AfD – 20,4 %
SPD – 15,6 %
Zelení – 13,6 %
Ľavica – 5,0 %
BSW – 4,7 %
FDP – 4,0 %
Zhrnieme, že napriek malým zmenám v preferenciách hlavných politických strán sa vytvára zaujímavá situácia. Preferencie dvoch ľavicových strán sa pohybujú na hranici kvóra, pričom v prípade Ľavice sa jej preferencie mierne zvýšili a naopak u BSW mierne znížili. Pre FDP sa vidina kresiel v novom Bundestagu vzďaľuje a len výnimočne sa dostala na hranicu 5 %.
Protirečivé Merzove pokusy v oblasti migrácie
Pobúrenie medzi možnými koaličnými stranami i obyvateľstvom vyvolali strany únie (CDU/CSU), keď 29. januára porušili politické tabu a využili podporu AfD na prijatie parlamentnej rezolúcie o sprísnení azylovej politiky. Hlasovanie bolo veľmi tesné: za 348, proti 345 poslancov. Hoci ide o dokument, ktorý spolkovú vládu nezaväzuje, kriticky na tento krok, ktorý bol pripísaný na vrub F. Merza, reagovali nielen politické strany, ale Nemecko zaplavila aj vlna demonštrácií na protest proti spolupráci s AfD .
CDU/SCSU vedená nádejným kancelárom napriek tomu o dva dni predložila do Bundestagu tzv. zákon o obmedzení prílevu; tentokrát to však nevyšlo, lebo návrh nepodporili ani niektorí poslanci úniových strán.
Napätú atmosféru v parlamente vyostrilo 30. januára prvé rokovanie o návrhu na zákaz AfD s cieľom, aby Spolkový ústavný súd vyhlásil stranu za protiústavnú. Išlo o návrh poslancov z viacerých strán, ale ozvali sa aj hlasy, ktoré tento krok považovali za vodu na mlyn AFD.
Merzov pokus dosiahnuť sprísnenie azylovej politiky bol podľa médií a odborníkov vedený aj snahou odlákať voličov AfD. Očakávané výsledky však nedoniesol a zvýšil napätie v predvolebnom období. CDU/CSU však môžu experimentovať, lebo, zopakujeme, jej víťazstvo je isté.
Záver
Pred tým, aké budú známe skutočné výsledky volieb, nie je vhodné robiť ďalekosiahle závery, okrem toho, že vládu bude zostavovať, s pravdepodobnosťou blížiacou sa k 1, kancelár F. Merz. Keď budú známe výsledky volieb, začnú sa politické kombinácie i rokovania o koalícii. Merzovi nehrá do kariet, že s účasťou FDP sa v novom parlamente nepočíta. Doprava však silne zabočili Zelení, ktorí sa iste budú chcieť naďalej podieľať na moci. Vytvorenie veľkej koalície sa zatiaľ príliš nespomína.
Rozloženie síl nezmení ani to, ak sa do Bundestagu dostanú aj Ľavica a BSW, ale ich výsledky budú určitým signálom – možno viac do budúcnosti.
Vysvetlivky:
AfD – Alternatíva pre Nemecko
BSW – Aliancia Sahry Wagenknechtovej
CDU/CSU – Kresťanskodemokratická únia/Kresťanská sociálna únia
FDP – Slobodná strana Nemecka
SPD – Sociálnodemokratická strana Nemecka
