Zatiaľ čo u nás sú názory v rozpore s oficiálnou líniou rôzne nálepkované a s invektívami odmietané, v normálnom svete prebieha otvorená diskusia bez týchto problémov. Prestížny americký časopis Foreign Affairs publikoval článok Justina Logana (riaditeľa pre výskum obrany a zahraničnej politiky Cato Institute) a Joshua Shifrinsona (docenta medzinárodných vzťahov na Univerzite Maryland School of Public Policy) s názvom Nedovoľte Ukrajine vstúpiť do NATO.
Americkí experti v úvode svojho príspevku upozorňujú, že ašpirácia Ukrajiny na členstvo v NATO nie je šou: „Spôsob, akým sa tento problém vyrieši, bude mať vážne dôsledky pre Spojené štáty, Európu a ďalšie krajiny.“ Tvrdia, že náklady na vstup Ukrajiny prevažujú nad výhodami a domnievajú sa, že prijatie Ukrajiny do NATO by zvýšilo riziko konfliktu s Ruskom, ktorý nie je v záujme nikoho. Autori článku v žiadnom prípade neobhajujú politiku Ruska, ale upozorňujú na riziká, ktoré by členstvo Ukrajiny v NATO prinieslo. „Správanie Ruska je násilnícke, nelegitímne a nebezpečné. Napriek tomu je tu kľúčový problém: aj keď NATO formálne súhlasilo so vstupom Ukrajiny (a Gruzínska), ďalšie rozširovanie NATO do oblastí, ktoré Moskva považuje za kľúčové pre svoju národnú bezpečnosť, znamená nábeh vojny s Ruskom.“
Podľa autorov záujmy USA nevyžadujú členstvo Ukrajiny v NATO a odmietajú časté argumenty, ktoré sa v tomto smere používajú. Tvrdia, že zástancovia členstva Ukrajiny v NATO nepredložili reálne argumenty pre tento krok. Podľa niektorých ide o zastavenie agresívneho Ruska pred útokmi na ďalšie krajiny, podľa iných je potrebné ochrániť Ukrajinu, ďalší hovoria, že Ukrajina si to „zaslúži“. „Tieto tvrdenia sú pochopiteľné, ale nesprávne“, píšu Logan a Shifrinson s tým, že Rusko by ani v prípade získania Ukrajiny nebolo schopné ovládnuť Európu. Poukazujú na reálnu slabosť Ruska, ktoré nedokáže na Ukrajine dosiahnuť svoje zámery a tvrdia: „Myšlienka, že Rusko by mohlo predstavovať vážnu hrozbu pre Poľsko, tým menej pre Francúzsko alebo Nemecko, je bizarná.“
Autori poukazujú na význam geografického aspektu, ktorý Ukrajinu „odsudzuje na to, aby pôsobila ako hrádza proti Rusku bez ohľadu na členstvo v NATO.“ Udalosti od februára 2022 podľa nich ukazujú, že Ukrajina nemusí byť v NATO, aby jej Spojené štáty a ich spojenci účinne pomáhali odolávať ruskej agresii.
Rozšírenie NATO o Ukrajinu by znamenalo výzvu vo vzťahu k bezpečnostným zárukám zakotveným v článku 5 zakladajúcej zmluvy aliancie. Tento článok formálne zaväzuje spojencov NATO, aby považovali útok na jedného za útok na všetkých a poskytli pomoc, ktorú „považujú za nevyhnutnú“. V praxi však členské štáty vnímajú členstvo v NATO a záruky podľa článku 5, ktoré sú s ním spojené, ako záväzok USA ísť do vojny v mene svojich spojencov.
Prezident Biden nedávno uviedol. že článok 5 predstavuje „posvätnú prísahu brániť každý centimeter územia NATO“. Preto aj Ukrajina verí, že členstvo v NATO ju pomôže ochrániť pred ruskou agresiou. V tejto súvislosti autori uvádzajú dva problémy. Táto záruka „by mohla vtiahnuť Spojené štáty do priameho konfliktu s Ruskom“, pretože je pravdepodobné, že Ukrajina bude mať aj naďalej nevyriešený spor s Ruskom ohľadom svojich hraníc. „Nielenže Moskva a Kyjev budú súperiť o nároky na územie, ale aj prudký nárast ruského a ukrajinského nacionalizmu vyvolaný vojnou obmedzí priestor pre diplomaciu.“ A aj keď sa dosiahne dohoda o ukončení súčasných bojov, vzťahy sa môžu naďalej zhoršovať. „Ak by Ukrajina bola v NATO, Spojené štáty by mohli byť dotlačené k tomu, aby prišli na obranu Ukrajiny nasadením jednotiek a dokonca hrozbou použitia jadrových zbraní v mene Ukrajiny.“
Rozšírenie bezpečnostný záruk podľa článku 5 na Ukrajinu by tiež mohlo podkopať dôveryhodnosť tohto záväzku. Súčasná administratíva dáva jasne najavo, že nemá záujem priamo bojovať s Ruskom v spore o Ukrajinu. Neochota bojovať za Ukrajinu je zrejmá aj u mnohých vplyvných republikánskych politikov. Na druhej strane ruskí politici dávajú najavo „že za Ukrajinu stojí za to bojovať, a to aj za veľkú cenu.“ Rusko by mohlo „americký záväzok bojovať za Ukrajinu“ otestovať a „je pravdepodobné, že Spojené štáty by mohli porušiť svoje záruky a nechať Ukrajinu napospas.“ Toto by mohlo spochybniť bezpečnostné záväzky pre ďalších zraniteľných spojencov v NATO a „výsledkom by mohla byť skutočná kríza dôveryhodnosti NATO.“
Je tu aj otázka nákladov. Vojna na Ukrajine jasne ukazuje, že spotrebúva neuveriteľné množstvo zdrojov. Z tohto pohľadu by pozvanie Ukrajiny do NATO prehĺbilo priepasť medzi záväzkami aliancie a jej schopnosťami. Samotné Spojené štáty majú priority v iných častiach sveta a „s Ukrajinou v NATO bude musieť Washington odkloniť zdroje od iných priorít“.
Ponuka Ukrajiny na vstup do NATO „pravdepodobne poskytne Rusku dôvod pokračovať vo vojne proti Ukrajine tak dlho, ako je to možné, aby sa tak vyhli vytvoreniu podmienok, v ktorých Ukrajina môže začať cestu k členstvu v NATO.“ V tomto zmysle pozvanie na vstup do aliancie sľubuje predĺženie vojny a zníženie pravdepodobnosti akéhokoľvek diplomatického urovnania.
Autori na záver uvádzajú, že záujem Ukrajiny vstúpiť do NATO je pochopiteľný. Je úplne logické, že krajina napadnutá silnejším susedom hľadá ochranu. Z hľadiska USA je ale potrebné si uvedomiť, že: „Vzhľadom na fiškálne tlaky doma, vážnu výzvu pre jej postavenie v Ázii a vyhliadky na eskaláciu a narušenie dôveryhodnosti voči Moskve, udržanie Ukrajiny mimo NATO jednoducho odráža záujmy USA.“ Spojené štáty by nemali dávať pochybný sľub, ktorý predstavuje veľké nebezpečenstvo, ale mali by akceptovať, že „je najvyšší čas zavrieť Ukrajine dvere do NATO“.
Úvodná ilustračná snímka: www.wikimedia.commons
