ABY EURÓPA PREŽILA
Vasilij Kandinskij Posledný súd (1910). Foto: Wikimedia
Vyskytujú sa názory, že hrozby, ktorým Európa čelí, najmä po ruskej invázii na Ukrajinu, môžu stimulovať tlak na smerovanie k politickej únii, ktorú nedokázali vygenerovať kríza eura a potom pandémia. Správne alebo nesprávne – jedno je isté: funkčná obranná únia si vyžaduje politickú úniu a existencia NATO je vo vzťahu k nej nevraživá.
ATÉNY – Myšlienka Európskej obrannej únie získava v Európe pôdu pod nohami. Pokiaľ však NATO bude naďalej dominovať európskej bezpečnosti, vyhliadka na vybudovanie vlastnej účinnej obrannej únie ostane nedosiahnuteľná. Európa musí NATO zrušiť, aby sa stala suverénnou v obranných záležitostiach (a vo všeobecnom zmysle). Ide o vyhliadku, ktorá je rovnako nepravdepodobná ako nevyhnutná.
Markovi Ruttemu (bývalý holandský premiér, teraz generálny tajomník NATO) nedávno unikla pravda, ktorá vyvolala šok v celej Európe. Alianciu označil nielen za obranný štít Európy, ale aj za „… platformu Spojených štátov na projektovanie moci na svetovej scéne“ a dodal, že „využívanie kľúčových aktív tu v Európe“ má „zásadný význam aj pre úspech predmetnej americko-izraelskej kampane“ v Iráne.
Rutte má pravdu. NATO je predsunutou základňou pre vojny, ktoré si Európa nevybrala, proti protivníkom, ktorých Európa nemá, v službách globálnych ambícií mocnosti, ktorá čoraz viac rozporuje európske záujmy a hodnoty. Európski lídri vždy vedeli, že Severoatlantická aliancia je manželstvom nerovných, ale akceptovali to výmenou za prísľub bezpečnosti.
Teraz, keď sú pochybnosti o záväzku USA ohľadom európskej bezpečnosti, Rutte pôsobí ako osirelá postava, keď naďalej velebí dohodu, ktorá drží Európu pripútanú k americkému impériu. Dokonca aj medzi európskymi stúpencami Atlantickej charty slabne (hoci ako veľmi spomalený film) viera, že sa NATO po odchode Donalda Trumpa z úradu automaticky vráti k svojim predvoleným nastaveniam.
Trvalé podvolenie rozmarom USA nevytvorí európsku obrannú stratégiu. Aj tí najkonzervatívnejší Európania si súčasne uvedomujú, že NATO bez USA by sa podobalo bicyklu bez jazdca. Preto sa šíria výzvy na Európsku obrannú úniu; s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o koalíciu ochotných založenú prostredníctvom narastajúceho počtu rozšírených procedúr spolupráce v rámci Európskej únie, zahrňujúcich tiež Nórsko a Spojené kráľovstvo.
Problém spočíva práve v tom, že dokiaľ NATO pretrváva, nie je možná životaschopná európska alternatíva.
Správne fungujúca Európska obranná únia si vyžaduje jasné odpovede na štyri ťažké otázky: Kto objednáva európske zbrane? Kto vydáva spoločný dlh potrebný na ich zaplatenie? Ako sa výsledné výdavky rozdeľujú medzi národných šampiónov obranného priemyslu členských štátov? V neposlednom rade, kto prikáže Európanom v uniformách, aby zabíjali a boli zabíjaní?
K rozumným odpovediam na tieto otázky nemožno dospieť medzivládne, ani ich nedokáže poskytnúť NATO. Podmienkou, aby Európa vybudovala vlastnú obrannú úniu, je politická únia; teda to, čomu sa architekti jej menovej únie vyhýbali.
Vyskytujú sa názory, že hrozby, ktorým Európa čelí, najmä po ruskej invázii na Ukrajinu, môžu stimulovať tlak na smerovanie k politickej únii, ktorú nedokázali vygenerovať kríza eura a potom pandémia. Správne alebo nesprávne – jedno je isté: funkčná obranná únia si vyžaduje politickú úniu a existencia NATO je vo vzťahu k nej nevraživá.
Pre generáciu studenej vojny malo podriadenie európskej obrany prioritám USA zmysel. Americké a západoeurópske elity spájal skutočný existenčný strach zo Sovietskeho zväzu plus finančný mechanizmus, ktorý v 50-tych a 60-tych rokoch premenil Európu na recyklátora amerických prebytkov. Dokonca potom, čo americké prebytky ustúpili masívnym deficitom, Európa vyvážala svoje prebytočné doláre späť do USA. Američania kupovali nemecké autá a francúzske luxusné tašky, zatiaľ čo Európania tieto doláre používali na nákup amerických dlhov, akcií a nehnuteľností.
Medzitým padol Berlínsky múr. Sovietsky zväz sa stal múzejným exponátom a Rusko Borisa Jeľcina nechcelo nič viac, ako sa pripojiť k Západu vrátane NATO. USA sa už Ruska nebáli. Čoho sa USA obávali, bol príliš blízky vzťah medzi Nemeckom a Ruskom, aby nebola spochybnená ich hegemónia nad Európou.
Nemecký priemysel fungoval na ruský plyn. Nemecký export však fungoval na amerických deficitoch, čo USA poskytlo páku potrebnú na zabezpečenie súhlasu Nemecka s jeho dvojakou politikou, ktorá bránila integrácii Ruska do Európy. Zámerne ochudobňovali ruskú spoločnosť a rozširovali NATO na východ, čím boli vytvorené dokonalé podmienky pre vzostup siláka, akým bol Vladimir Putin.
Ako NATO pochodovalo na východ, nové vládnuce elity – v Pobaltí, ale aj v Poľsku a teraz aj vo Fínsku – zistili, že vnútri EÚ môžu siahať na oveľa vyššiu váhovú kategóriu, než im prislúcha, a to takým spôsobom, že sa stanú najhorlivejšími agentmi hyper-expanzie Ameriky. Európa zrazu pridala k svojej severojužnej zlomovej línii (oddeľujúcej prebytkové Nemecko a Holandsko od deficitných Grécka, Talianska a Španielska) novú priepasť medzi východnými hyper-rozširovateľmi (hyperscalers*) a západnými umiernenými, pričom každý z nich ťahal EÚ iným smerom.
Aj keby USA nemali záujem rozdeliť Európu, aby jej mohli vládnuť, NATO zosilnilo odstredivé sily, ktoré znemožnili vytvorenie európskej politickej únie, resp. v širšom zmysle aj akejkoľvek účinnej obrannej únie. Preto musí Európa vystúpiť z NATO: nie preto, že Rusko je priateľské (nie je) a nie preto, že Amerika je zlá (je iba imperiálna). Presnejšie, Európa musí opustiť NATO, lebo aliancia, ktorá slúži ako platforma pre USA na projektovanie moci na svetovej scéne, bude navždy prinášať prospech dostatočnému počtu európskych hráčov v regióne, aby zmarila konsolidáciu a suverenitu Európy.
Raz som počul írsku spisovateľku Ednu O’Brienovú povedať, že „zničenie srdca je pomalá a nenápadná vec, ktorá sa predvádza ako povinnosť“. Rovnako je to aj so zničením kontinentu. Vždy, keď európsky líder letí do Washingtonu a pokľakne pred Resolute Desk**, škody narastajú – pomaly, nenápadne a predvádzajú sa ako povinnosť.
* v pôvodnom význame poskytovatelia cloudových služieb
** historická doska pracovného stola amerických prezidentov v Oválnej pracovni (Hayes Desk)
Zdroj:
https://www.project-syndicate.org/commentary/nato-must-die-so May 22, 2026
© Project Syndicate
Preložil Ladislav Hohoš.
Jedna odpoveď
Varoufakis je možno dobrý ekonóm, ale slabý politik. Hovorí, že : „Správne fungujúca Európska obranná únia si vyžaduje jasné odpovede na štyri ťažké otázky: Kto objednáva európske zbrane? Kto vydáva spoločný dlh potrebný na ich zaplatenie? Ako sa výsledné výdavky rozdeľujú medzi národných šampiónov obranného priemyslu členských štátov?“
Na najpodstatnejšiu politickú otázku zabudol. A kto vojensky ohrozuje EÚ, aby bola nútená sa premeniť na obrannú alianciu?
Varoufakis na strane druhej hovorí správne, že premena EÚ na vojenskú alianciu si bude nutne vyžadovať „utužiť“ jej politickú jednotu aj za cenu zrušenia princípu jednomyseľnosti, tak EÚ ako obranná aliancia sa premení na superštát. A to je možno aj ten pravý dôvod strašenia Ruskom.