Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer na konferencii v Banskej Bystrici hovoril, že: „…ruská agresia proti Ukrajine ohrozuje systém ochrany ľudských práv a celý medzinárodný poriadok, založený na pravidlách. Odpoveďou na snahy o spochybňovanie tohto poriadku by mala byť jasne čitateľná hodnotová zahraničná politika.“
Hodnotová politika deklaruje, že presadzuje pravidlá a obhajuje hodnoty za všetkých okolností. Prezentuje sa ako politika, ktorá odmieta účelové správanie, konvenujúce aktuálnym zámerom zahraničnej politiky. Veľa západných krajín sa k tejto politike hlási, ale realita tomu nie vždy zodpovedá. Ako to je s naším prístupom, dobre ilustrujú napríklad nedávne hlasovania v OSN.
Na svojom facebookovom profile MZVaEZ SR 5. novembra oznámilo, že „na pôde OSN hlasovalo proti ruskej rezolúcii k boju proti glorifikácii nacizmu.“ Pretože: „Túto rezolúciu Ruska považujeme v súčasnom stave za absurdnú a ide len o ďalší pokus legitimizovať dlhodobé ruské dezinformačné naratívy, očierňujúce susedné národy – vrátane Ukrajiny. Samotné konanie Ruska na Ukrajine poukazuje na CYNICKOSŤ tejto iniciatívy. Rusko nemá žiadne morálne právo stavať sa do pozície bojovníka proti nacizmu.“ Nasledujú konkrétne dôvody tohto postoja, vrátane toho, že: „Rusko využilo otázku boja proti nacizmu ako jednu z falošných zámienok, ktorými ospravedlňujú svoju agresiu voči Ukrajine.“ Tento slovenský postoj možno považovať za zodpovedajúci vo vzťahu k deklarovaným naratívom hodnotovej politiky.
Slovenská diplomacia sa už ale tak hlasne nepochválila svojím hlasovaním, ktoré sa uskutočnilo o niekoľko dní.
Osobitný výbor OSN pre politické záležitosti a dekolonizáciu (nazývaný aj Štvrtý výbor OSN) hlasoval 11. novembra o palestínskom návrhu rezolúcie s názvom „Izraelské praktiky a osídľovacie aktivity, ovplyvňujúce práva palestínskeho ľudu a iných Arabov na okupovaných územiach“. Táto rezolúcia žiada, aby Medzinárodný súdny dvor v Haagu zaujal stanovisko k „pokračujúcej okupácii, osídľovaniu a anexii palestínskeho územia Izraelom“ a posúdil súlad týchto aktivít s medzinárodným právom a chartou OSN. Z pohľadu hodnotovej politiky by mal byť postoj jasný. Je tu dlhodobý medzinárodný problém a z hľadiska jeho podstaty je žiaduce, aby sa k tomu vyjadril na to určený súdny orgán OSN. Aby tu bolo jasné stanovisko relevantného orgánu, čo je a čo nie je v súlade s medzinárodným právom. Hlasovanie ale až tak jednoznačné nebolo. Proti boli najmä „hodnotovo“ ukotvené západné krajiny, alebo sa ako Slovensko zdržali hlasovania. Za hlasovalo 98 štátov, 17 hlasovalo proti a 52 sa zdržalo hlasovania. Z členských krajín NATO a EÚ hlasovalo za len Belgicko, Írsko, Luxembursko, Malta, Portugalsko, Poľsko. Proti palestínskemu návrhu sa vyslovili napríklad Spojené štáty, Austrália, Kanada, Taliansko, Nemecko, Rakúsko, Maďarsko, Estónsko, Litva, Česká republika atď. Ako už bolo spomenuté, Slovensko sa v rámci svojej „jasne čitateľnej hodnotovej zahraničnej politiky“ zdržalo. Rezolúcia bude pravdepodobne v decembri predložená plénu Valného zhromaždenia na oficiálne schválenie.
Vyvstáva tu preto otázka, či by hodnotová politika, založená na pravidlách, nemala celkom prirodzene podporiť to, aby súd posúdil, či je izraelská politika vo vzťahu k palestínskym územiam v súlade s medzinárodným právom? Aké sú argumenty tých, ktorí tento návrh nepodporili? Nemyslím tým argumenty, vychádzajúce z realistickej politiky, ale argumenty, ktoré tento postoj zdôvodnia hodnotovo. Nenašiel som ich a pochybujem, že sa dajú sformulovať.
Z hľadiska realistickej politiky nie je odpoveď na hlasovanie západných krajín komplikovaná. Izrael je náš blízky spojenec a aj keď západné krajiny občas vyjadria nesúhlas s niektorými jeho krokmi, kritika je len verbálna. Aj palestínska protistrana uskutočňuje veľa krokov, s ktorými tiež nemožno súhlasiť. Situácia je objektívne veľmi zložitá, nemá žiadne jednoduché a ani spravodlivé riešenie. Západ si toto všetko uvedomuje a taktiež predpokladá, že posúdenie situácie Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu nebude pre Izrael priaznivé. To bude to mať, samozrejme, dopady na medzinárodné vzťahy. Stanovisko súdneho dvora nie je záväzné a je len poradné, súčasne ale jeho názor predstavuje smerodajný výklad medzinárodného práva a nie je možné ho ignorovať.
Predpokladaný výrok súdneho dvora zvýši tlak na Izrael a do veľkej miery bude znamenať podporu politických krokov proti izraelskej politike na týchto územiach. Rovnako je ale zrejmé, že veľa izraelských krokov je nevratných a že si musíme priznať, že aj porušením medzinárodného práva sa dá vytvoriť nová geopolitická realita. Je všeobecne známe, koľko rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN Izrael, s podporou USA, ignoroval. Toto je skutočná politika, kde hodnoty ustupujú záujmom a naša deklarovaná politika sa stáva pokryteckou!
Pokiaľ sa ale Slovensko hlási k hodnotovej politike, malo by vysvetliť rozpor vo svojom prístupe. Anexia ukrajinského územia Ruskom je neprijateľná, ale neplatí to aj o anexii palestínskeho územia Izraelom? Ukrajinci majú právo na svoje územie a Palestínci nie? Je to, samozrejme, úplne iná situácia aj celkový kontext udalostí, ale tu neporovnávame dve historicky, politicky, geograficky odlišné udalosti. Tu sa na ne pozeráme z hodnotového hľadiska a z hľadiska pravidiel medzinárodného poriadku. V tomto smere by anexia a okupácia akéhokoľvek územia mala byť rovnako odsúdeniahodná a jej posudzovanie by nemalo podliehať momentálnym politickým záujmom. A pokiaľ v tom nemáme úplne jasno, mali by sme vítať posúdenie tejto situácie súdnym orgánom OSN. My to ale nevítame a Slovensko sa v tomto prípade k žiadnej obhajobe hodnôt neprihlásilo.
Občas sa u nás objavuje údiv nad tým, koľko afrických alebo ázijských krajín sa pri hlasovaniach v OSN o ruskej agresii na Ukrajine zdržalo hlasovania. Nechápeme, prečo nedokážu zaujať jasný postoj k evidentnému porušeniu medzinárodného práva. Je to samozrejme aj preto, lebo pre mnohé z týchto krajín je Rusko dôležitý obchodný partner a nechcú si tieto vzťahy narušiť. Dôležitým faktorom je ale aj to, že takto vyjadrujú nie podporu Rusku, ale dištancujú sa od politiky Západu. Tieto krajiny považujú západnú a aj našu politiku za pokryteckú, keď v prípade Ukrajiny zaujímame zásadné postoje, oháňame sa pravidlami, morálkou a hodnotami, ale v prípadoch podobných, ktoré sa ich často priamo dotýkajú, na tieto deklarované hodnoty zabúdame a správame sa účelovo a oportunisticky. A hlasovanie Slovenska o tomto návrhu rezolúcie je toho názorným príkladom.
