Námesační* politici sa zoskupujú

„Islamské NATO“ môže rozdeliť širšiu oblasť na dva opozičné tábory.

„Islamské NATO“ doteraz odkazovalo na neformálnu platformu pre vojensko-bezpečnostnú koordináciu medzi Pakistanom, Saudskou Arábiou, Tureckom a Egyptom, kým odteraz sa vzťahuje na obrannú alianciu, ktorú prvé tri uvedené štáty práve formalizovali v Mekke. Podľa pakistanského ministerstva zahraničných vecí „dohoda má za cieľ posilniť kolektívne odstrašovanie proti hocijakému aktu agresie a stanovuje, že každý ozbrojený útok proti jednému z troch štátov sa bude považovať za útok proti všetkým.“

To neznamená, že budú promptne reagovať proti každému, kto zaútočí na ich spojenca. Znamená to, že budú reagovať, akoby boli napadnutí sami, čo by mohlo vo vzťahu k spojencovi zapríčiniť poskytnutie vojensko-technickej podpory, prípadne viesť k sankciám voči agresorovi (vrátane zastavenia vývozu ropy, pokiaľ ide o Saudskú Arábiu). V princípe je uvedené teda veľmi podobné článku 5. NATO. Z praktického hľadiska „islamské NATO“, práve sformalizované Pakistanom, Saudskou Arábiou a Tureckom, nastoľuje problémy pre Indiu, Irán a Izrael.

Podľa poradia by sa India mohla nevyhnutne stať obeťou ďalšieho teroristického útoku, o ktorom usúdi, že súvisí s Pakistanom, teda by mohla začať konvenčnú cezhraničnú odvetu. Pokiaľ ide o Irán, mohol by opäť reagovať na útoky USA zameraním na americké základne v Saudskej Arábii a/alebo by mohol Irán byť obvinený z útokov Húsíov proti monarchii, takže by sa aktivovalo spojenectvo. Napokon, Izrael by jedného dňa mohol zaútočiť na turecké objekty v Sýrii, čo by mohlo viesť k rovnakému výsledku.

Spomedzi troch tým, čo by sa mal sa má najviac obávať „islamského NATO“, je Irán, keďže Turecko a Pakistan sa nachádzajú na jeho západnom a východnom krídle. Mohli by tak začať nepriateľské akcie proti Iránu solidárne so Saudskou Arábiou vrátane potenciálneho pozemného útoku v obmedzenom rozsahu. Hoci sa jeden z najvyšších iránskych predstaviteľov snažil bagatelizovať vplyv „islamského NATO“, nemožno poprieť, že aliancia revolucionizuje regionálnu bezpečnostnú architektúru, pritom v každom prípade v neprospech Iránu.

Je zaujímavé, že táto skupina sa podobá „Central Treaty Organization“, táto „obchodná organizácia“ existovala v rokoch 1955 – 1979 a pozostávala z Pakistanu, Turecka, Iránu a Spojeného kráľovstva, kým USA nahradili Spojené kráľovstvo v tom zmysle, že všetci traja členovia sú jeho formálnymi spojencami. Turecko je členom NATO, zatiaľ čo Pakistan a Saudská Arábia sú „hlavnými spojencami mimo NATO“. To znamená, že „islamské NATO“ by sa malo považovať za proamerickú alianciu pre riadenie regionálnych záležitostí.

Irán preto vezme na vedomie dôsledky, rovnako ako India a Izrael. Irán by teda mohol vypracovať plány na útok na Pakistan a/alebo Turecko, ak by intervenovali v prospech Saudskej Arábie v rámci scenára, že Irán by reagoval odvetou voči americkým základniam v monarchii po možných ohlásených útokoch USA. Medzitým by si India a Izrael mohli uvedomiť, že USA už nie sú spoľahlivým spojencom (alebo „hlavným obranným partnerom“ v prípade Indie), čo by mohlo viesť k dlhšiemu ochladeniu vzájomných vzťahov a k zmenám v ich zahraničnej politike.

Irán sa však môže v boji proti „islamskému NATO“ spoľahnúť iba sám na seba. India a Izrael by sa mohli spolu so Spojenými arabskými emirátmi, Gréckom a Cyprom zjednotiť na základe Bibiho staršieho návrhu spojenectva „Hexagon“. K tomuto bloku by sa mohlo pripojiť aj Somálsko, keďže ho ohrozuje Turecko a najnovšie aj Pakistan, pričom Etiópia by mohla zostať bokom, pokiaľ sa k „islamskému NATO“ formálne nepripojí jej rival Egypt. „Islamské NATO“ by preto mohlo rozdeliť širšiu oblasť na dva opozičné tábory, ktoré by neskôr mohli USA rozdeliť a opanovať za účelom prospechu z vlastnej hegemónie.

* Ako „námesačníkov“ označil politikov zapletených do vypuknutia prvej svetovej vojny historik Christopher Clark. Od osemdesiatych rokov 19. storočia fungoval multipolárny svet v rámci prvej vlny globalizácie. Svetová vojna vypukla, hoci ju nikto nechcel a politici iba „obhajovali národné záujmy“.

Vtedajší vodcovia vrátane spríbuznených panovníckych dynastií boli

„… watchful but unseeing, haunted by dreams, yet blind to the reality of the horror they were about to bring into the world“;

„… ostražití, lež nevidiaci, prenasledovaní snami, no slepí voči realite hrôzy, ktorú sa chystali vypustiť do sveta“.

Preložil Ladislav Hohoš

Text a ilustrácia:

https://korybko.substack.com/p/the-pakistani-saudi-turkish-alliance Aug 08, 2026

(Text neprešiel redakčnou úpravou)