Na margo úniku Rady pre mediálne služby z rozhodovania

Na mediálnom poli je, zdá sa, možné všetko. Dokonca s požehnaním zákona.

Regulačný orgán Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie, neskôr Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie, ešte neskôr Rada pre vysielanie a retransmisiu, dnes Rada pre mediálne služby. Vznikla v roku 1992 na štátnu reguláciu v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, dodržiavanie zákonov v tejto oblasti a zabezpečenie plurality predovšetkým v spravodajstve a publicistike. Od začiatku mala rozhodujúce kompetencie pri udeľovaní licencií, právo udeľovať finančné sankcie a odoberať licencie. Tieto nástroje, ktoré sa rokmi upravovali, regulačný orgán tri desaťročia využíval.

V roku 2022 prijatím zákona č. 264/2022 Z. z. nastal zlom. § 130 hovoriaci o koregulácii obsahuje odsek 1: O veci, o ktorej rozhodol samoregulačný orgán zapísaný v evidencii, regulátor nekoná. Podľa odseku 4 to znamená, že vysielatelia, ktorí pristúpili k opčným protokolom Asociácie na ochranu novinárskej etiky, a zaviazali sa dodržiavať kódex prijatý samoregulačným orgánom, nespadajú pod rozhodnutia Rady pre mediálne služby (zvýraznila redakcia Slova). Skrytý zámer je v tom, že Rada pre mediálne služby udeľuje pokuty, ale rozhodnutia Tlačovo-digitálnej rady SR (zvýraznila redakcia Slova) majú len slovnú, difamačnú formu: Upozornenie, Znepokojenie, Vážne znepokojenie, Pokarhanie. Oproti finančným sankciám Rady pre mediálne služby je to také bububu.

K opčným protokolom pristúpili tri súkromné televízie – Markíza, Joj a TA3. Odvtedy Rada pre mediálne služby pravidelne postupuje sťažnosti na tieto stanice Tlačovo-digitálnej rade SR. Pre vysokú náročnosť a množstvo podnetov sa v TR SR zriadili senáty, ich návrhy rozhodnutia schvaľuje „plénum“ Tlačovo-digitálnej rady.

Posudzovanie podnetov divákov vyžaduje vysokokvalifikovanú a zodpovednú prácu členov Tlačovo-digitálnej rade SR, dôkazom sú prípady, keď sa rozhodnutie TR SR použilo ako dôkaz na súdnych konaniach. Pritom Tlačovo-digitálna rada SR pracuje na dobrovoľníckej báze, bez nároku na odmenu. Až v roku 2026 ich AONE odmeňuje sumou 100 € na mesiac, s prísľubom zvýšenia v budúcnosti. V Tlačovo-digitálnej rade SR sa pristúpením zástupcov digitálnych médií a televíznych vysielateľov k opčným protokolom AONE znižuje vplyv vydavateľov, stráca sa zakladateľský zámer. Sú tu aj zrejmé väzby členov TR SR s pristúpenými vysielateľmi.  

Teraz pár faktov o Rade pre mediálne vysielanie. Má takmer stovku zamestnancov, ročný rozpočet päť miliónov eur. Deväť členov parlamentom volenej Rady má mesačnú odmenu asi 1 500 eur. Ročné nájomné za dve budovy a parkovné je asi 540-tis. eur. Upozorniť treba na rozpočtovú položku Štúdie, expertízy, posudky – 245-tis. eur. Z toho neposiela odborníkom-členom Tlačovo-digitálnej rady SR, ktorým prideľuje na rozhodovanie svoje, jej adresované (!) prípady, ani cent.

Zhrnutie

Rada pre mediálne služby deleguje svoje právomoci dobrovoľnému združeniu vydavateľov a vysielateľov a tým zbavuje vysielateľov pristúpených k opčným protokolom možných finančných postihov.

Prípady postúpené Tlačovo-digitálnej rade, vyžadujúce vysokokvalifikovanú činnosť, nekryje svojimi rozsiahlymi finančnými zdrojmi (štvrť milióna na posudky a expertnú činnosť ročne).

Tlačovo-digitálna rad SR nemá profesionálny aparát, vysokokvalifikovanú právnickú a novinársku expertnú činnosť robia členovia zadarmo (v tomto roku 100 € mesačne).

Opčnými protokolmi, rozšírením okruhu možných pristúpených o vysielateľov sa z rozhodovania eliminujú vydavatelia, ktorý zriadili AONE a TR SR, určili jej ciele a spôsob pôsobenia

Najväčším mementom je cieľavedomý presun rozhodovania zo štátom určeného orgánu – Rady pre mediálne služby – na dobrovoľné združenie vydavateľov, resp. Tlačovo-digitálna radu SR bez formálneho poverenia štátom.

Ing. Ivan Podstupka, podpredseda Tlačovo-digitálnej rady SR od roku 2016