Súčasť progresívno-liberálnej propagandy, ktorá vytvára falošný obraz o stave spoločnosti
Leto sa zatiaľ príliš nevydarilo, ale uhorková politická sezóna a letné blúznenie je v plnom prúde. Počasie sa zbláznilo a tomu zodpovedá i správanie sa väčšiny strán koalície i opozície. Do politických relácií chodia /cez leto už iba v TA 3/ politické B-éčka, aby sa lídri neskompromitovali a oddýchli si po „ťažkej a úmornej“ práci. Diskutuje sa o zástupných témach. Tak sa hovorí, kto s kým a za čo bude hlasovať pri novele Ústavy SR, s ktorou chce Smer SSD „vykastrovať“ KDH a získať si veriacich voličov, nuž a KDH chce posilniť svoje klerikálne zázemie. Ďalšou témou je návrh Hlasu SD v súčinnosti so Smerom SSD na novelu zákona o politických stranách súvisiaci s voľbami, ktorý jasne smeruje k obmedzeniu politickej súťaže, zabetónovaniu súčasných strán v parlamente a likvidácii malých strán. Do toho predkladá Šutaj Eštok samovražedné návrhy, ako je Rezortný deň MV SR za takmer 600 tisíc eur, ktorým prispeje k ďalšiemu zníženiu i tak klesajúcich preferencií Hlasu SD. Podobne Andrej Danko potápa vlastnú SNS svojím nezmyselným bojom proti prezidentovi Petrovi Pellegrinimu, vyčítajúc mu hranie sa na vojačika a navrhujúc mu zníženie platu o 50 %. Danko sa zároveň už dlhšie potáca medzi bezhraničnou podporou, až pätolízačstvom Roberta Fica a jeho nemiestnou, no najmä neopodstatnenou kritikou, napríklad pri transakčnej dani a schvaľovaní protiruských sankcií po tvrdom vyjednávaní Fica s EÚ.
Často nezmyselné aktivity strán len zahmlievajú skutočné problémy občanov a vôbec ich neriešia. Opozícia si preto iba tíško mädlí ruky a vyskakujú len exoti zo Slovenského OĽaNO, vedení ich psychopatickým predsedom hrajúcim sa na „spasiteľa“, podobne ako krikľúni bojujúci proti všetkému zo SaS a takmer šalejúci Naďovi Demokrati. To všetko počas tajuplného vyčkávania PS, ktoré bez nôt zo Západu nevie, čo robiť. To všetko sa deje v záujme zvýšenia preferencií opozičných strán a bezduchej zábavy občanov. Opozícia nemusí prakticky nič robiť, mimochodom ako pred predčasnými voľbami v roku 2023 Smer SSD. Koalícia si dáva vlastné góly a už by vládu v súčasnom zložení nezostavila. Ak sa preto spýtame kto je najväčším nepriateľom súčasnej koalície, tak odpoveďou je – ona sama.
Slovensko má jedného „kráľa“, iste nie ideálneho, a to Roberta Fica, či sa to niekomu páči alebo nie. Má však desiatky politických šašov od Šimečku, Matoviča, Gröhlinga, Majerského, cez Huliaka, Migaľa až po Danka, ktorým asistujú ich stranícke klony.
Všetky strany bez výnimky sa už ani nesnažia presadzovať svoje idey či hodnoty, ak vôbec nejaké majú. Nemajú žiadnu víziu, ani seriózny program a uchyľujú sa k bezbrehému populizmu, využívajúc marketingové nástroje na ovplyvňovanie a získavanie voličov.
S Ruskom, či proti Rusku
Európu a Slovensko obchádza strašidlo, už nie komunizmu, ale Ruska. Mainstreamové médiá priniesli letnú mediálnu bombu pod názvom „Takmer tretina občanov Slovenska pripúšťa možnosť pripojiť sa k Rusku“. Až v texte sa ďalej dozvedáte, že ide o 14 % pomätených Slovákov, ktorí by boli jasne za spojenie s Ruskom. Na strane druhej až takmer 70 % respondentov je úplne proti takémuto spojeniu. To však nebráni tomu, aby mediálne presstitútky a opoziční lídri otvorili na túto tému vážnu širokú diskusiu plnú emócií, poloprávd až klamstiev. Vyťahujú ruskú kartu, aby mohli ukazovať prstom na „nepriateľa“ ľudu a strašia možným spojením s Ruskom a neutralitou. Ide tak o jasný zámer ďalej polarizovať spoločnosť a strašiť ju vyvolávaním absurdnej hrozby nášho „sobáša“ s Ruskom.
Najskôr mi nebolo jasné kto môže takéto bludy vymýšľať, no predstavil sa sám autor komentára k prieskumu, ktorým je hlavný analytik agentúry SCIO, známy to pravičiar a demagóg Martin Klus.
Na kamufláž predvolebných preferencií prieskumných agentúr sme si akosi zvykli, no teraz prichádzajú s novou taktikou, ako „oblbovať“ ľudí. Zisťujú názory občanov a zavádzajúcimi otázkami ich manipulujú. Agentúry sa tak stávajú súčasťou progresívno-liberálnej propagandy, ktorá vytvára falošný obraz o stave spoločnosti.
Svojho času /od roku 1848/, bol pre kapitalizmus hrozbou Manifest komunistickej strany od Karla Marxa a Fridricha Engelsa, kde sa v úvode píše „Európu obchádza strašidlo – strašidlo komunizmu.“. Toto strašidlo nateraz protiľudovému kapitalistickému systému nehrozí. V súčasnosti je to Rusko bojujúce na Ukrajine a jeho „hrozba“ pre západný „demokratický“ svet. Nuž, a aby to odporcovia pokroku a bojovníci proti súčasnej vláde vyšperkovali, tak vymysleli nezmyselný, až idiotský prieskum o akomsi spájaní s Ruskom, ku ktorému dodali otázky neutrality Slovenska a jeho možného vystúpenia z NATO a EÚ.
S Ruskom sa, samozrejme, nechce nik príčetný spájať a už vôbec nie stať sa jeho súčasťou. Náš vzťah k tomuto slovanskému národu by mal byť priateľský a korektný. Pri posudzovaní nášho prístupu k tejto krajine by sme nemali zabúdať na naše historické skúsenosti. Pokiaľ nás západné štáty ako Veľká Británia a Francúzsko v Mníchove 1938 zradili a zapredali fašistickému Nemecku, a USA nám nikdy nepomohli, tak Sovietsky zväz nám významne pomohol v SNP. Je tiež nesporné, že nás oslobodila Červená armáda, zložená z vtedajších národov Sovietskeho zväzu – Rusov, Bielorusov, Ukrajincov a ďalších národností, spolu s rumunskou armádou. Nebyť víťazstva Sovietskeho zväzu nad nemeckým fašizmom, boli by sme tu? Vznikla by Slovenská republika? Preto priateľský vzťah najmä staršej generácie k Rusku je opodstatnený a úprimný. Výraznejšie ho nenarušil ani vpád Varšavskej zmluvy vrátane ruských, no najmä ukrajinských vojakov, do Československa v roku 1968, najmä preto, že si táto generácia súčasných seniorov žila svoj, pre mnohých šťastný, život.
Spojenie s bývalým Sovietskym zväzom, a ani teraz s Ruskom nikdy nehrozilo. Nebolo tomu tak ani po druhej svetovej vojne, ani v časoch socializmu, kedy Gustáv Husák presadzoval československú federáciu, dokonca ani po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 a ani počas takzvanej normalizácie v 70-tych rokoch. Nebojovali sme za samostatné, suverénne a demokratické Slovensko preto, aby sme sa s niekým spájali. Dnes už ani s Čechmi nie, tobôž nie s Rusmi, Maďarmi či Germánmi. Tak kto a prečo otvára túto tému?
Čo s naším členstvom v NATO a prípadnou neutralitou
Prieskum, ak ten samoúčelný pamflet možno tak nazvať, sa zaoberá aj otázkou „Malo by byť Slovensko vojensky neutrálne“, samozrejme so zavádzajúcim dodatkom – „keby to znížilo životnú úroveň obyvateľov?“ Tam im vyšla o niečo menšia hrozba, keď by za neutralitu bola necelá štvrtina opýtaných a viac ako 42 % by bolo proti nej. Vzhľadom na prerod NATO z obranného paktu na agresívnu alianciu vojensky podporujúcu nečlenský štát – Ukrajinu sa nemožno čudovať narastajúcemu odporu časti Slovákov voči tomuto vojenskému zoskupeniu.
Čuduje sa azda niekto náladám mnohých ľudí túžiacich po mieri a zároveň po neutralite? Je neutralita Rakúska, Švajčiarska, Írska či donedávna Fínska a Švédska, s ich vysokou životnou úrovňou, zlá?
Obdobne je to s EÚ, ktorou sa zaoberajú viaceré prieskumy. EÚ vznikla ako mierový projekt zameraný na hospodársku spoluprácu. Teraz sa z nej stáva militantný politický blok míňajúci miliardy eur /najnovšie sa hovorí o 800 miliardách/, ktoré zaplatia daňoví poplatníci členských štátov. Miliardy pôjdu na zbrojenie a dodávky zbraní Ukrajine, namiesto podpory hospodárstva a riešenia sociálnych problémov vlastných občanov únie. Slovensko do EÚ prispieva nemalými čiastkami a je pravdou, že zatiaľ z únie viac dostáva. Sú to však financie, ktorých použitie v konečnej fáze určuje samotná EÚ a z ktorých čerpaním máme vlastnou vinou vážne problémy. Najväčším problémom EÚ je však jej snaha o obmedzovanie suverenity členských štátov a jej premena z pomocníka členských štátov na diktátora, ktorý chce rozhodovať o všetkom.
Vráťme sa od nezmyslov k realite
Napriek rôznym náladám občanov, zavádzaniu a upoteným snom niektorých politikov, nám v súčasnosti ani nikdy v budúcnosti nehrozí akékoľvek spájanie či dokonca vstup do štátneho zväzku s Ruskom. Do úvahy tiež neprichádza vystúpenie z NATO ani z EÚ. Je tomu tak okrem iného aj preto, že by to výrazne poškodilo našu obranyschopnosť, ako i ekonomiku, a tým i životnú úroveň občanov. A to hádam nik na Slovensku nechce.
