Arménsko by mohlo „zbehnúť“ od OZKB*, zatiaľ čo vplyv Turecka a NATO pozdĺž celej južnej periférie Ruska by mohol narastať. To by mohlo povzbudiť Azerbajdžan a Turkménsko, aby vzdorovali Iránu a Rusku ohľadom vybudovania Transkaspického plynovodu, ak im Západ poskytne vojenskú pomoc podobne ako Ukrajine.
Predstavitelia USA, Arménska a Azerbajdžanu spoločne predstavili „Trumpovu cestu k medzinárodnému mieru a prosperite (TRIPP) na piatkovom meetingu v Bielom dome. Koridor označený predtým v médiách ako „Trumpov most“ je v podstate US náhrada koridoru, ktorý Rusko predpokladalo v rámci prímeria, ktoré medzi týmito dvoma rivalmi sprostredkovalo v roku 2020.
2. júla. Prečo sa Erdogan rozhodol rozšíriť tureckú sféru vplyvu smerom na východ?
4. júla. Kremeľ je presvedčený, že „určité sily“ usilujú o narušenie vzľahov medzi Ruskom a Azerbajdžanom.
6. augusta. Trumpov most by mohol viesť k oddeleniu Ruska od Južného Kazkazu,
Zhrnutie. Nahradenie Ruska Američanmi na území, ktoré doteraz Azerbajdžan označoval ako koridor Zangezur, pozbaví Rusko schopnosti monitorovať turecké vývozy zbraní do centrálnej Ázie, čo by mohlo časom rapídne posilniť US vplyv v Kazachstane a Kirgizsku. Tieto dva štáty sú časťou OZKB riadenej Ruskom a Organizácie turkických štátov (OTS) riadenej Tureckom. Dá sa predpokladať, že OTS by časom mohla prevziať bezpečnostné funkcie OZKB, čo povedie k vystúpeniu týchto dvoch štátov z OZKB.
USA budú tento scenár podporovať ako prostriedok dokončenia dlho plánovaného obkľúčenia Ruska. Ba čo viac, odmäk ohľadom napätia medzi Arménskom a Azerbajdžanom, následne tiež medzi Arménskom a Tureckom, môže odôvodniť oficiálne vystúpenie Jerevanu z OZKB (svoje členstvo už Arménsko pozastavilo), čo by mohlo rýchlo viesť k užšej spolupráci Azerbajdžanu a Kazachstanu s NATO. Odstránenie US legislatívnych obmedzení na vojenskú spoluprácu s Azerbajdžanom z uvedeného urobí hotovú vec.
Tieto pravdepodobné výsledky, expanzia tureckého, resp. OTS vplyvu v centrálnej Ázii prostredníctvom TRIPP, oficiálny odchod Arménska z OZKB plus väčší vplyv NATO (riadeného USA) pozdĺž južnej periférie Ruska budú už predstavovať dostatočne impozantnú výzvu pre širšie regionálne postavenie Ruska. Dokonca horšie, ak by uvedená postupnosť scenárov posmelila Azerbajdžan a Turkménsko, podnecované US a Tureckom, aby jednostranne postavili dlho diskutovaný Transkaspický plynovod.
Západ doteraz nedokázal čerpať turkménske gigantické zásoby plynu v dôsledku nestability v Afganistane, sankcií voči Iránu a odporu Iránu i Ruska ohľadom podvodného plynovodu z environmentálnych dôvodov; s cynickým podozrením, že ide o udržanie hlavného rivala mimo globálneho trhu. Aj keby tak bolo, USA a Turecko môžu počítať s tým, že Irán a Rusko sú slabšie ako kedykoľvek predtým a staviť na to, že ich dokážu presvedčiť pod hrozbou, že budú zásobovať Azerbajdžan vojenskou podporu podobnou ukrajinskej, ak by vypukla vojna.
Napokon ani Azerbajdžan ani Turkménsko nenaznačili plány na porušenie Dohovoru o právnom postavení Kaspického mora z roku 2018, ktorý reguluje aktivity všetkých piatich pobrežných štátov na tomto vodnom telese, ale scenár nemôže s istotou vylúčiť historickú nedôveru tvorcov ruskej politiky vo vzťahu k Západu. Nevieme, čo by ruskí politici mohli urobiť, aby predišli tomuto latentnému ohrozeniu širšieho regionálneho postavenia svojej krajiny; lenže nie je pravdepodobné, že by či už scenár konfliktu v Kaspickom mori alebo všetko, čo by konfliktu mohlo predchádzať, brali na ľahkú váhu.
* OZKB Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti Ruska, Bieloruska, Arménska, Kazachstanu, Kirgizska a Tadžikistanu z roku 2002. V prípade napadnutia jedného člena sú ostatní povinní poskytnúť pomoc, vrátane vojenskej.
Zdroj text a foto: Andrew Korybko’s Newsletter, Aug 09, 2025
Preložil Ladislav Hohoš.
