Koho „oslobodili“ súdruhovia v parlamente

Pamätám si, ako prišiel do Federálneho zhromaždenia ČSFR vtedajší riaditeľ Slovenského rozhlasu Vlado Štefko, rokovali sme o médiách. A pán režisér, vtedy kolega poslanec Jan Kačer, mu s láskou k rádiu hovoril, ako pripravíme zákon, aby „ste se poměli“ (mali dobre). Teda – rádio (a televízia) pre občanov a od úradníkov štátu odstrihnuté. Odvtedy som ja osobne prešla obdobím optimizmu a veľkej prajnosti k médiám verejnej služby až k totálnemu zhnuseniu. A tak teraz, keď v rozpočte sa ráta so zrušením koncesionárskych poplatkov, želám si, aby sa občania „poměli“. Kto chce tú verejnú telku a rádio prijímať, nech si to zaplatí, ostatní budeme mať viac duševného zdravia. Lenže: „… Juraj Šeliga nemá problém s tým, aby sa koncesionárske poplatky zrušili, ale musí byť jasne nastavené financovanie RTVS tak, aby bola stále nezávislá.“ (topky.sk, 21. 12. 2022) Nie, nie, len nech je závislá, ale od ľudí, ktorí si ju zaplatia. Nie zo štátneho rozpočtu, lebo to sú dane poplatníkov.

Ilustrácia: Pixabay.com

Parlament vyslyšal Šeligu – oslobodili nás od povinnej platby, už žiadne koncesionárske poplatky. Lenže… Platiť ich budeme naďalej a úplne všetci, žiadne výnimky pre dôchodcov a pre zdravotne znevýhodnených. Doterajší princíp bol založený na solidarite – poskladáme sa na vysielanie pre túto verejnú službu, aj keď nie každý, kto má elektrickú zástrčku, produkty tejto služby užíva. Najviac frflali zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov, uberalo im to zo zisku, a tak dosiahli svoje – Sulík ich od tejto nepríjemnej záležitosti oslobodil. On ten štátny rozpočet nie je manna nebeská, do pokladne sa ukladajú všetky príjmy a „štát“, teda momentálne vládnuca ekipa, určí, komu, koľko. Parlament sa rozhodol, že platba na médiá verejnej služby bude z rozpočtu nárokovateľná, t. j. povinná. A tak si ju teda znova zaplatíme všetci, len inak. Najlepšie sa vyberá od tých, čo majú málo, ale je ich veľa. Cez dane. Dôchodcovia svoje dôchodky zdanené síce nemajú, ale po celý svoj život do spoločnej kasy prispievali, t. j., predplatili si. Tu platí rozprávka o troch grošoch. Aj na túto službu… Oslobodenie od tejto „služby“ pre tých, pre ktorých jej potrava nestráviteľná, by bolo, ak by sa na ňu dobrovoľne skladali tí, ktorí ju užívajú. Toto sa nestalo – a nestane. Republiková únia zamestnávateľov dosiahla svoje, koza z voza, vozu ľahšie. A ty, blbý občan, drž hubu, ak po nej nechceš dostať.

Mediálny priestor je formálne pluralitný, zo zákona tu fungujú médiá „verejné“ a súkromné. Tie súkromné si na svoje vysielanie zarábajú cez reklamy, médiá verejnej služby majú priestor na reklamu zo zákona obmedzený, zdrojom príjmu bol koncesionársky poplatok a tzv. zmluva so štátom. Teraz po novom, budú zdroje dva – oba štátne, teda od pracujúcich občanov. Podľa toho, čo bude vláda potrebovať…

Václav Klaus v rozhovore pre Štandard: „Myslím si ale, že problémom médií nie je osem alebo koľko úplne okrajových internetových serverov, ktoré boli v Českej republike (aj v Slovenskej, pozn. autorky) na istú dobu zastavené. Problém médií je úplne iný. Problémom je zglajchšaltovanosť a nesloboda hlavných mainstreamových médií, kde sa prezentujú zmanipulované názory.“

No a tie si, chtiac-nechtiac, zaplatíme. Čím budú voči panstvu priateľskejšie, tým štedrejší darček dostanú.

(Celkovo 458 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter