Kapitalizmus, ešte nejasaj!

Socializmus v uplynulých dňoch schytával oprávnenú i neoprávnenú kritiku. Ako celok. Výnimkou nebola ani pojanuárová epizóda v roku 1968, lebo podľa  mamičkinej bojovníčky za spravodlivosť: „Alexander Dubček vyrastal vo viere v systém, ktorý sa ukázal ako nereformovateľný.“ (sme.sk, 7. 11. 2022) Akosi jej ušlo, že socializmu sa zastal aj jej idol Václav Havel. „Dvacet let tvrdila oficiální propaganda, že jsem nepřítel socialismu, že chci v naší zemi obnovit kapitalismus; byly to všechno lži.“ (dennikn.sk, 17. 11. 2019)

Chyby a nedostatky ponovembrového spoločenského zriadenia pripisujeme mečiarizmu, dzurindizmu, ficizmu a matovičizmu. Politikmi, politológmi a médiami rozkúskovaný režim slúži väčšmi na stranícke prekáračky, kto si viac nakradol, kto kam napchal svojich ľudí a čomu všetkému pootvoril dvere, ako na riešenie reálnych problémov. Posivenému svedkovi sa však žiada povedať, že Mečiar, Dzurinda, Fico a Matovič si dovolili i dovoľujú iba toľko, koľko im dovolí panujúci režim. Navyše, keď bývala aktivistka a súčasná nájomníčka Grasalkovičovho paláca nám neprezradila, ako sa dá – na rozdiel od socializmu – zreformovať neviditeľná ruka trhu na transparentnú. O jej odolnosti vypovedá skúsenosť expremiérky Ivety Radičovej, keď chcela vlastným telom „zastaviť buldozéry, ktoré by prišli búrať bratislavské PKO“. (webnoviny.sk, 2. 10. 2010) Určite by pred nimi neuskočila, keby… Keby jej nedošlo, že diaľkový ovládač ťažkej techniky nestláča magistrát, ale väčší a bezcitnejší pán. Kapitalizmus, ktorý je nad Primaciálnym i Prezidentským palácom, nad vládou i parlamentom. Kapitalizmus, ktorý v rozkúskovanom stave pôsobí aj smerom von, aby nás odvádzal od domácich každodenných starostí. Napríklad parlamentnou prestrelkou, kto vyslal slovenských vojakov do Iraku a Afganistanu alebo kto je Putinovým trollom… Pohľad bývalých sovietskych satelitov na medzinárodné právo prezentoval český prezident Miloš Zeman: „Vždy som odsudzoval zbabelú kapituláciu Severoatlantickej aliancie v Afganistane“, ale „od začiatku odsudzujem ruskú agresiu na Ukrajine“. (spravy.pravda.sk, 22. 11. 2022)

Ruku na srdce, prečo by sa mala slovenská neviditeľná ruka trhu polepšiť, keď zlyháva aj bruselská kazateľnica európskych hodnôt? „Jacques Santer, ktorý musel v roku 1999 odstúpiť so svojou skorumpovanou, nezodpovednou a verejne zahanbenou Európskou komisiou, je opäť tu. Bude predávať európsky dlh zahraničným investorom.“ (tyzden.sk, 29. 1. 2012) „Ursula von der Leyen v prejave roka vyzdvihla vyšetrovanie korupcie na Slovensku“ (euroactiv.sk, 15. 9. 2021), ale v týchto dňoch sama čelí problémom. „Európska prokuratúra začala vyšetrovať podozrivé nákupy vakcín.“ (ereport.sk, 17. 10. 2022) Bohvieako podnetné resp. upokojujúce signály nevysiela na Slovensko ani „tichá vojna vo vedení Únie. Nevraživosť hlavných lídrov (Ursuly von der Leyenovej a Charlesa Michela – pozn. aut.) škodí celej Európe.“ (hnonline.sk, 14. 11. 2022) Dokonca „zamestnanci oboch inštitúcií (Európskej komisie a Rady Európy – pozn. aut.) mali byť odrádzaní od komunikácie. (dennikn.sk, 18. 11. 2022) Najvyšší čas vypraviť do Bruselu Richarda Sulíka a Igora Matoviča, aby Ursulu a Charlesa usadili k jednému stolu. Riško uvarí ňoky ako po víťazných voľbách 2020 a Igorko ich už pred servírovaním vychváli, tak bodaj by im poharkaná dvojica odolala! Ako Igorko vtedy poznamenal, „vláda ide cez žalúdok“. (topky.sk, 8. 3. 2020)

Rozkúskovaný kapitalizmus privodil čiastkové vnímanie namiesto celistvého. Zatiaľ čo politológovi Radoslavovi Štefančíkovi prekáža, že „voličom Sme rodina nevadia fotografie Kollára s mafiánmi“ (Pravda.sk, 22. 11. 2022), posivenému svedkovi prekáža politológovo mlčanie nad tým, že dovolenkár s mafiánmi a diplomovkový plagiátor stojí na čele Národnej rady SR! Isteže, zlodejov duševného vlastníctva by sa v tzv. očistnej vládnej koalícii našlo viac.  Čiastkové vnímanie postihlo i médiá. Na miestach policajných zásahov sa zjavovali skôr ako policajti a predbiehali sa v publikovaní materiálov z vyšetrovacích i súdnych trezorov, ale keď im opozičný líder pustil zvukové nahrávky z porád vyšetrovateľov tých istých káuz, odvrátili sa a zaryto mlčia. Akoby to bolo pod ich úroveň.

Kapitalizmu sa tu žije jedna radosť. Hoci už takmer nič neponúka, nemusí sa obávať o svoj ružový zajtrajšok. Verejnosť sa mu pred očami rozpadla na voličov koalície a opozície, na pravičiarov, ľavičiarov a stredných, na priaznivcov a odporcov referenda, na kaviareň a krčmu, na otužilcov a strachopudov z prichádzajúcej zimy, na bohatých a čoraz chudobnejších, na väčšinu a menšiny, na Tepláreň a Chladiareň, na amerických agentov a trójske kone Kremľa, na… Ale ktovie, či pohľad na zamrznuté okná a dlaň na rozpálenom detskom čielku v nás predsa len neoživí občana, ktorý začne konať. Sám od seba. Bez akejkoľvek nálepky a bez akéhokoľvek obojka.

I obojčeka, ktorý mu po ráznom vykročení začne ponúkať pani prezidentka z médií, aby sa mu nezamálilo námestie…

(Celkovo 446 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter