Kábul na biznis návšteve v Astane

Než sa podrobnejšie zamyslíme nad tým, čo môže znamenať návšteva biznis delegácie Talibanu v hlavnom meste Kazachstanu, pripomeňme si dve veci.

Prvou je, že Kazachstan ako jediná z pätice stredoázijských krajín priamo nehraničí s Afganistanom.

Druhou je fakt, že v minulosti cez Strednú Áziu prechádzala Veľká hodvábna cesta, ktorá spájala Čínu s Európu. Mimo tohto historického fenoménu je tu ešte jeden fakt – geografickej a kultúrno-historickej väzby na Afganistan, ktorý je tlejúcim bezpečnostným problémom pre nielen Strednú, ale aj pre celú Centrálnu Áziu a okolie.

Strategickou úlohou všetkých krajín Strednej Ázie tak je vybudovanie nových väzieb v rámci meniacich sa kriviek medzinárodných vzťahov, aby efektívne fungovala regionálna bezpečnosť.

Delegácia Afganistanu po prílete do Astany. Foto: www.forbes.kz

Afganský biznis v Astane

Hneď prvý augustový deň priletela (podľa oficiálnej informácie tlačovej služby vlády Kazachstanu) z Kábulu do Astany delegácia predstaviteľov radikálneho hnutia Taliban, ktorú viedol minister priemyslu Afganistanu Nuriddin Aziízi.

V delegácii boli o. i. vrcholoví manažéri Národnej banky Afganistanu, zástupcovia miestnych komerčných bánk, afganskej štátnej energetickej spoločnosti DABS či telekomunikačnej Afgan telekom (AfTel). Nechýbali ani špičky agrárneho sektoru, farmaceutického priemyslu, dopravno-logistických podnikov… Celkom asi 150 afganských podnikateľov.[1]

Dôvod tohto podnikateľského výsadku na čele s ministrom bol v zásade prostý. V dňoch 2. – 5. augusta 2023 sa v priestoroch EXPO 2017 (kde bolo Slovensko na rozdiel od Dubaja veľmi úspešné, aj keď bar sa na účet štátu nevypil…) konalo prvé (na takejto vplyvnej úrovni) biznis fórum Kazachstan – Afganistan.

Samozrejme, pri téme Taliban vzniknú určité pochybnosti ohľadne teroristicko-právneho zázemia. Podľa námestníka ministra zahraničných vecí Kazachstanu Kanata Tumyša, členovia delegácie, ktorí navštívili Kazachstan, nie sú v sankčných zoznamoch a sú predstaviteľmi afganského biznisu.

Podľa K. Tumyša: „… v súlade s medzinárodným právom hnutie „Taliban“ nie je teroristickou organizáciou. Vychádzajúc zo sankčného režimu BR OSN 135 konkrétnych ľudí je spájaných s týmto hnutím, pritom samotná organizácia nie je súčasťou sankčného zoznamu…“[2]

Výsledkom biznis summitu Kazachstan – Afganistan v Astane bol podpis množiny investičných a obchodno-ekonomických dohôd, ktoré by mali v krátkej budúcnosti objem vzájomného obchodu zvýšiť zo súčasných 9,1 mil. $ na zhruba 3 mld.$.

Tu nezabúdajme, že pre Kazachstan je Afganistan dôležitým trhom predovšetkým v dodávkach obilia a múky.

Na porovnanie: dodávky múky, rok 2021 – 895 126 ton, rok 2022 – 1,3 mld. ton; pšenice: 2021 – 571 704 ton, v roku 2022 – 686 729 ton. Slnečnicový olej ­v roku 2021 Kazachstan dodal 2 825 ton a v roku 2022 to bolo 17 576 ton. A mohli by sme pokračovať s inými komoditami, napr. ryžou.

Inak v tejto súvislosti si porovnajte hysterické vyjadrenia európskych vazalov ohľadne vraj problémových dodávok obilnín z Ukrajiny, ktorá na lodiach spätne vozí stroje na smrť. Teda na spresnenie nie ukrajinskej kukurice a obilia, ale z Ukrajiny, kde maximálnu rozlohu černozeme nevlastní Ukrajina a Ukrajinci.

Pre americkú geopolitiku de facto kategória Stredná Ázia neexistuje, resp.  USA nie sú schopní vzhľadom na bohatosť svojich dejín pochopiť dejinnú bohatosť Strednej Ázie. Preto (a nielen z jazykovej limitovanosti) hovoria o Centrálnej Ázii, resp. o Kaspickom regióne. Aj preto sa vracajú k myšlienke (autorom je F. Starr, riaditeľ US Inštitútu Centrálnej Ázie a Kaukazu – už tu je to spojenie) veľkej Centrálnej Ázie, kde by Afganistan (ktorý má perspektívne nerastné bohatstvo) zohrával vplyvnú úlohu. Navyše, vraj má tranzitnú bonitu.

Biznis je biznis

Biznis je biznis, ale Kazachstan, resp. celá Stredná Ázia má iný problém. Problém s asi desať tisíc Afgancami, ktorí kolaborovali s USA a pri svojom zrýchlenom odchode z krajiny práve USA neboli schopné zobrať ich so sebou (alebo ich tam zámerne nechali ako budúcu piatu kolónu?) a neformálne požiadali (neoficiálne) niektoré krajiny Strednej Ázie dočasne týchto ľudí prijať u seba (ako utečencov). Hovoríme o dôsledkoch vojny Spojených štátov v Afganistane, kde im asistoval hocikto bez poznania štipky miestneho koloritu, tradícii a histórie. A najmä bez poznania toho, čo hlásal dávno pred internetom majster Sun-c´: „… najlepšia vojna je tá, ktorá sa vôbec nezačala…“[3]

Tu vzniká delikátna situácia. Ak na tom sa dohodol Washington napríklad s Astanou poza chrbát Talibanu a ten požiada o ich vydanie , ktoré sa bude administratívne naťahovať, ťažko možno hovoriť, že úspešný biznis bude napomáhať bezpečnosti v celej Strednej Ázii, čo je problém predovšetkým pre Uzbekistan. Či sa nám to páči, alebo nie, aj takýto scenár musí byť na našom strategickom stole.

Na druhej strane je tu akýsi historicko-morálny záväzok zo strany Strednej Ázie ako takej, keď časť miestnej (nie sekulárnej) inteligencie sa skrývala v Afganistane pred novo sa etablujúcou sovietskou mocou. Má to ale jeden háčik, zatiaľ nikto nevysvetlil, v čom bolo to bájne nebezpečenstvo sovietskej moci, pod ktorou a vďaka ktorej sa vlastne krajiny Strednej Ázie vyvliekli zo stredoveku.

Existuje ešte jedna dilema. Ani Spojené štáty nevedia garantovať, že táto desaťtisícová množina odídencov je preverená a že časť z nich nie sú radikáli so schopnosťou v perspektíve zamotať bezpečnostnú situáciu.

A ešte je na mieste otázka, kto zaplatí za ich tolerovaný pobyt, než si ich (ak vôbec) Washington zoberie za veľkú mláku.

Nie vždy efektívne sólovanie

Na záver tejto sólo akcie Kazachstanu len toľko: Ak Astana chce byť aktívnym subjektom nasmerovaným na Afganistan, asi by bolo vhodnejšie, aby konala v aliancii minimálne s Taškentom, ktorý má jednak skúsenosti s Talibanom, má skúsenejšiu informačno-analytickú bázu smerom na Afganistan (dlhoročný bývalý minister zahraničných vecí Uzbekistanu Abulaziz Kamilov bol znalec Afganistanu par excellence) a najmä projekt železnice Termez – Mazár-e Šarif – Kábul – Pešavár na vysokom stupni rozpracovanosti.

A táto železnica by hypoteticky mala spojiť Strednú Áziu s prístavmi v Pakistane, čím sa potvrdzuje pôvodný koncept F. Starra.

Alebo má Astana iný názor a ide napriamo.

(Autor je vysokoškolský učiteľ)


[1] Podrobnejšie pozri:  https://asiaplustj.info/ru/news/centralasia/20230802/delegatsiya-talibov-priletela-v-astanu-na?ysclid=ll3iodl6dd97907928

[2]Pozri: https://asiaplustj.info/ru/news/centralasia/20230802/delegatsiya-talibov-priletela-v-astanu-na?ysclid=ll3j30u0cp322563092

[3] Sun-c´: Umenie vojny, CITADELA Bratislava, 2013, ISBN 978-80-89628-20-0.

(Celkovo 334 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter