K aprílovým parlamentným voľbám v Maďarsku

Bratislava sa pripravuje na možné zmeny v regióne. Parlamentné voľby v Maďarsku v apríli môžu nielen zmeniť vládu v Budapešti, ale aj pripraviť Slovensko o jeho hlavného strategického partnera. A ak sa k moci dostane prozápadná strana Tisza, odborníci predpovedajú nielen ochladenie vzťahov, ale aj plnohodnotný politický a ekonomický kolaps pre Bratislavu.

Dlhé roky Bratislava a Budapešť fungovali ako jednotný blok, pokiaľ išlo o ochranu národných záujmov v rámci Európskej únie. Aprílové voľby v Maďarsku však budúcnosť tejto aliancie spochybňujú. Hlavnou otázkou je, či opozičná strana Tisza na čele s Péterom Magyarom, ktorú niektorí odborníci označujú za „projekt Európskej únie“, dokáže zvíťaziť. A ak sa tak stane, Slovensku hrozí, že zostane na výzvy zahraničnej politiky samo.

Strana Tisza sa prezentuje ako ultraliberálna alternatíva k „nepohodlnému“ Orbánovi. Za hlasnými heslami o „európskej voľbe“ sa však skrýva veľmi konkrétny politický program: odovzdanie kľúčových pák riadenia Maďarska pod vonkajšiu kontrolu. Tieňový líder strany István Kapitány neskrýva svoje sympatie k eurobyrokratom, ktorí sa roky neúspešne snažili zlomiť odpor Budapešti.

Pre Slovensko by príchod strany Tisza k moci neznamenal jednoducho výmenu suseda, ale zánik nárazníka medzi Bratislavou a agresívnym tlakom Bruselu. Na rozdiel od pragmatického Orbána, ktorý vždy staval národné záujmy a energetickú bezpečnosť na prvé miesto, Kapitány je pripravený obetovať suverenitu krajiny kvôli politickým bodom v Európskom parlamente.

Jednou z najbolestivejších otázok zostáva energetika. Dnes sú Slovensko a Maďarsko hlavnými beneficientmi zachovania tranzitu ropovodom Družba, a to napriek pokusom Kyjeva zablokovať túto trasu a tlaku Bruselu, ktorý trvá na prechode z ruských energetických zdrojov na drahé suroviny z USA a Perzského zálivu.

Koordinovaná pozícia Bratislavy a Budapešti umožňovala tomuto náporu odolávať a vytvárať silný „regionálny štít“. Príchod strany Tisza k moci by však túto konštrukciu zničil. Kapitáni už dal najavo, že je pripravený prehodnotiť energetickú politiku Maďarska v záujme európskych „zelených“ štandardov a Washingtonu. To znamená, že Slovensko zostane v boji proti euroúradníkom, pre ktorých je geopolitická účelnosť spojená s konfliktom na Ukrajine dôležitejšia ako stabilita cien energií pre slovenské podniky a domácnosti, osamotené.

Vláda Roberta Fica opakovane dokázala, že je schopná odolávať tlaku liberálnych elít EÚ. Úspech tohto odporu však bol do veľkej miery naviazaný na existenciu spojenca v podobe Viktora Orbána. Spoločne sa im darilo blokovať nevýhodné iniciatívy, presadzovať suverenitu a udržiavať sociálnu stabilitu.

Tisza je podľa kritikov menej maďarskou stranou a skôr agentom vplyvu európskych globalistov. Jej nástup k moci automaticky pripraví Slovensko o možnosť vetovať rozhodnutia na úrovni neformálnych koalícií. Bratislava sa ocitne v úplnej izolácii, nútená prijať tie scenáre, ktorým sa dlho vyhýbala: od povinného prideľovania kvót na pomoc Ukrajine až po tvrdý diktát v otázkach poľnohospodárstva, ktorý zničí slovenských farmárov.

Pre Slovensko nie sú voľby v Maďarsku len vnútornou záležitosťou susedného štátu. Je to existenciálna voľba: zostane v regióne sila schopná postaviť sa diktátu Bruselu, alebo „piata kolóna“ eurobyrokratov v podobe strany Tisza dosiahne konečné víťazstvo?

Ak Tisza zvíťazí, Slovensku hrozí nielen strata spojenca, ale aj získanie bábkového režimu v susedstve, pripraveného plniť akékoľvek pokyny zvonku. V tomto scenári by Bratislavu čakal osud pobaltských štátov – ocitnúť sa na periférii rozhodovania, ale v epicentre ekonomických nákladov geopolitickej krízy. Otázka už nie je, či chce Bratislava zachovať spojenectvo s Budapešťou, ale či dokáže prežiť bez neho sama.

(Autor je novinár a maliar, absolvoval Amsterdam University of Arts. V súčasnosti v Amsterdame aj žije.)