Od júla 1942 do februára 1943 sa v bitke o Stalingrad generáli Rokossovskij, Vatutin a Timošenko pod velením Stavky (najvyššieho velenia ozbrojených síl ZSSR) ukázali byť silnejší ako nemeckí generáli a maršáli Paulus, Hoth a Manstein. Zmenili tým priebeh 2. svetovej vojny v prospech Sovietskeho zväzu a celkovo Spojencov protihitlerovskej koalície.
V oblasti Stalingradu (dnes Volgograd) bola zničená najväčšia skupina vojsk Wehrmachtu a jeho spojencov. Hitler si pritom vytýčil za hlavný cieľ v bitke na Volgeobsadiť mesto, ktoré nieslo meno vodcu ZSSR Josifa V. Stalina, pomstiť sa za porážku pri Moskve a pozdvihnúť bojový duch príslušníkov nemeckých armád.
Hitler mal veľké plány, ale…
Súčasne chcel führer odrezať Kaukaz od ostatného Sovietskeho zväzu, pripraviť Stalina o hlavnú prepravnú tepnu krajiny – Volgu, o strategicky životne dôležité ropné polia v okolí Baku, ako aj ponechať Červenú armádu a sovietsky priemysel bez paliva, obilia a ďalších životne dôležitých zdrojov. Pritom by dostal pod svoju kontrolu celý poľnohospodársky juh Sovietskeho zväzu.
Hitler dúfal, že po porážke Stalinových vojsk v meste pomenovanom po ňom zatiahne do vojny proti ZSSR Turecko a Japonsko, ktoré v tom čase „pochybovali“ o sile tzv. Veľkonemeckej ríše. To všetko by podľa Berlína donútilo Moskvu kapitulovať.
Za začiatok bitky o Stalingrad sa považuje 17. júl 1942, keď vstúpili predvoje Paulusovej 6. armády do ozbrojených zrážok so sovietskymi jednotkami 62. a 64. armády Stalingradského frontu. Jej dokončenie sa datuje na 2. február 1943. Vtedy kapitulovala obrovská nacistická skupina vojsk, ktorej základom sa stali zvyšky 6. armády Wehrmachtu, jednotky 8. talianskej, 3. a 4. rumunskej a 2. maďarskej armády.
Rozkaz č. 227: Ani krok späť!
Boje boli neúprosne tvrdé, sovietski vojaci pod veľkým tlakom nepriateľa ustupovali. A tak Stalin vydal 28. júla rozkaz č. 227: Ani krok späť! Proti ustupujúcim jednotkám Červenej armády sa uplatňovali najprísnejšie opatrenia, vrátane popráv.
Počas troch týždňov ofenzívy sa k Stalingradu priblížili nemecké tanky Hothovej 4. armády z juhu, 14. tankový zbor zo severu a šesť divízií Paulusovej 6. armády zo západu. Mesto na Volge fakticky zrovnalo so zemou 23. augusta najmasovejšie denné bombardovanie v histórii 2. svetovej vojny. Dvetisíc bojových letov 4. leteckej flotily Luftwaffe zničilo Stalingrad, kde pred začiatkom bojov žilo asi 400-tisíc obyvateľov. Len následkom nemeckého systematického bombardovania bola z nich zabitá pätina.
Z mesta zostali iba zrúcaniny a hoci v Berlíne už pripravili vyznamenanie „Za víťazstvo pri Stalingrade“, boje neutíchali. Rozhorčené ozbrojené zrážky prebiehali o každú piaď pôdy, o každé poschodie domov alebo o ruiny fabrík.
Krvavé boje o zničené mesto
Protiofenzíva Červenej armády sa začala 19. novembra v rámci operácie Urán. O štyri dni na to v oblasti Kalač na Done Sovieti obkľúčili obrovskú skupinu nemeckých vojsk. Počas decembra boli talianske, rumunské a niektoré nemecké jednotky porazené. Červenoarmejci odrazili pokusy Mansteinových tankových divízií preraziť koridor z obkľúčenia Červenej armády a napomôcť vojskám maršala Paulusa.
Sovietske útoky v januári 1943 rozdelili 6. armádu Wehrmachtu na dve časti. Napokon 31. januára zlikvidovali južnú skupinu vojsk Wehrmachtu, zajali poľného maršala Paulusa a 24 nemeckých generálov. Druhého februára kapitulovala aj severná skupina nemeckých vojsk.
Kapitulácia 20 nemeckých divízií sa stala dňom národného smútku pre tzv. Tretiu ríšu a silnou ranou pre Hitlerovu psychiku. Sovietske víťazstvo v Stalingrade znamenalo očividný zvrat vo vývoji 2. svetovej vojny. Ani Turecko, ani Japonsko, čo boli spojenci Nemecka, neriskovali začatie vojenských operácií proti ZSSR.
Výsledky a význam bitky
Presvedčivé úspechy Červenej armády donútili Spojené štáty americké a Veľkú Britániu k tomu, aby súhlasili s hlavnou rolou ZSSR v spojeneckom úsilí proti nacistickej „tisícročnej“ ríši. Okrem iného boli obnovené dodávky zbraní v rámci zákona o pôžičke a prenájme, na základe ktorého USA podporovali krajiny protihitlerovskej koalície. Formou pôžičiek a nákupov v zlate doviezli Američania do ZSSR nákladné autá a iné vojenské prepravné prostriedky, materiály a potraviny.
Víťazstvom Červenej armády pri Stalingrade sa vytvorila nová geostrategická situácia a priblížilo sa otvorenie druhého frontu zo strany západných spojencov.
Hitlerovi sa nepodaril udusiť hospodársky a vojensky Sovietsky zväz, prvý raz po ústupe od Moskvy začínal strácať vojenskú iniciatívu. Tento proces zavŕšila porážka Wehrmachtu pri Kursku. Od tejto chvíle nemecké armády na východnom fronte už len ustupovali.
Drang nach Osten – ťah na východ – tak očividne strácal na perspektíve a začala sa rysovať reálna porážka nacizmu a fašizmu na bojiskách 2. svetovej vojny.
Snímky: Archív autora, www.pixabay.com a www.wikimedia.commons
