Na Slovensku sa v poslednom období rozbehla diskusia o tom, či povolať alebo nepovolať do reprezentácie na MS 2024 slovenských hokejistov, ktorí pôsobia v Kontinentálnej hokejovej lige (KHL). K téme sa vyjadrovali tak športovci, ako aj politici vrátane prezidentských kandidátov. K téme som sa vyjadroval aj ja sám, avšak vzhľadom na to, že situácia sa stále vyvíja, tému aktualizujem. A hoci ruskú inváziu z februára 2022 treba jasne odsúdiť kvôli porušeniu medzinárodného práva, požiadavka na vylúčenie slovenských hráčov KHL z reprezentácie je nezmyselná. To najlepšie vidno, keď sa na tému pozrieme z nadhľadu.
V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:
KHL, NHL a ďalšie súťaže
Ukrajina verzus Palestína
Brvno vo vlastnom oku
KHL, NHL a ďalšie súťaže
Požiadavka na vylúčenie konkrétnych hokejistov z reprezentácie kvôli ich pôsobeniu v KHL je formou politického aktivizmu, ktorý vysoko presahuje všetky zákazy a obmedzenia určené hokejovou federáciou IIHF. Vylúčiť hráčov z KHL sa nerozhodla dokonca ani IIHF, ktorá je inak vo svojich sankciách veľmi prísna. Okrem Ruska zo svojich súťaží vylúčila aj Bielorusko, ktoré sa vojny na Ukrajine priamo nezúčastňuje, hoci Moskvu podporuje. Napriek širokým zákazom voči hokejistom týchto dvoch krajín si predstavitelia IIHF uvedomili, že znemožniť účasť hokejistov z KHL by malo negatívny vplyv na svetový hokej, predovšetkým v Ázii. Ide najmä o Čínu, ktorá sa v roku 2023 zúčastnila na MS v hokeji (I. Divízia skupina B), pričom svoju reprezentáciu vybudovala okolo hráčov tímu Kunlun Red Star z KHL. Títo hráči na MS v hokeji pritom nastúpili dokonca aj proti ukrajinskej reprezentácii, ktorú porazili 5:4. Dňa 30. apríla 2024 sa v tej istej divízii MS znovu stretnú s Ukrajinou… Faktom teda je, že ani samotná ukrajinská reprezentácia neodmieta hrať súťažné zápasy proti hráčom z KHL… Okrem čínskych hráčov KHL treba uviesť aj reprezentáciu Kazachstanu, ktorej jadro budú tvoriť hráči Barys Astany z KHL. Dňa 12. mája 2024 nastúpi Kazachstan aj proti SR. Nezabúdajme, že minulý rok naša reprezentácia bez hráčov KHL vzájomný zápas prehrala (3:4)…
Každý, kto sa na obmedzenia v športe pozerá s nadhľadom, vidí, že história športu sa nezačala písať v roku 2022 a predtým aj potom existovali situácie, ktoré by sa dali analogicky porovnať s vojnou na Ukrajine. Najčastejšie spomínanou analógiou je príklad vojny v Iraku 2003, ktorú viedli USA, pričom sa do ich „koalície dobrovoľníkov“ zapojili SR i ČR. Uvedená agresia sa uskutočnila v rozpore s medzinárodným právom a kvôli lži o zbraniach hromadného ničenia. Viedla k státisícom mŕtvych a destabilizácii celého Blízkeho Východu. Zo strany USA pritom nešlo o poslednú podobnú agresiu. Mali by sa teda voči USA, kde pôsobí veľká väčšina klubov NHL, uplatniť sankcie ako voči Rusku? A mali sa voči ČR a SR, ktoré operáciu Iracká sloboda podporovali aj vyslaním svojich jednotiek na Blízky Východ, uplatniť rovnaké sankcie ako napr. voči Bielorusku? K ničomu takému v roku 2003 neprišlo. Napriek vojne v Iraku hokejové súťaže v ČR a SR pokračovali, podobne ako aj zámorská NHL. Hokejisti z týchto súťaží sa tiež zúčastnili na MS 2003, kde SR získala bronzovú medailu. Pre porovnanie, podobne ako KHL, aj NHL a jej kluby majú dlhodobo úzke vzťahy k ozbrojeným silám USA a Kanady, napr. tu, tu a tu.
Samozrejme, americké invázie v rozpore s medzinárodným právom neboli vo svete žiadnou výnimkou. Spomedzi iných možno spomenúť napr. protiprávnu okupáciu severného Cypru Tureckom v roku 1974, ktorá pretrváva dodnes (Cyprus je členom EÚ), či turecké obsadenie častí územia susedných štátov (Irak, Sýria). Na tomto mieste nebudem uvedené vojnové konflikty analyzovať, ale treba upozorniť, že v 21. storočí pôsobilo v tureckých súťažiach mnoho slovenských reprezentantov. Nejde pritom len o futbal, kde mená našich reprezentantov poznajú mnohí, ale aj o iné športy vrátane ženského volejbalu (Nikola Radosová). Viacero slovenských futbalistov tiež pôsobilo v krajinách Blízkeho Východu, ktoré sa zúčastňovali na pochybných inváziách, napr. do Jemenu. Diskutovanou témou by sa mohlo stať aj pôsobenie našich futbalových reprezentantov v Izraeli, ktorý už desaťročia protiprávne okupuje územia Palestíny, pričom niektoré z nich dokonca anektoval. Zásadná otázka znie: čo so Slovákmi, ktorí vo všetkých uvedených súťažiach pôsobia? Zakážeme im reprezentovať našu krajinu?
Ukrajina verzus Palestína
Zatiaľ čo na Slovensku vyvoláva najväčšie vášne ruská invázia na Ukrajinu, vo väčšine krajín sveta podobné emócie vyvoláva izraelská okupácia Palestíny, kde sa pravidelne objavujú aj nové vlny ozbrojeného násilia. Športové federácie sveta, ktoré sú zväčša pod kontrolou západných mocností, preto dlhodobo argumentujú tým, že pri otázke Izraela nemožno šport politizovať. To bolo celkom rozumné a izraelským športovcom treba umožniť účasť napriek politike ich vlády. Po vylúčení Ruska sa však tento postoj zdal byť len ťažko udržateľný. Reagovať musela dokonca aj IIHF a v roku 2023 vylúčila zo svojich súťaží Izrael. Na rozdiel od Ruska a Bieloruska je však hokej v Izraeli iba okrajovým športom a tamojšia verejnosť ho príliš neregistruje. Iné by to bolo v prípade futbalu (príp. basketbalu), kde sa mnohé ázijské a africké štáty dožadovali vylúčenia Izraela z FIFA. Blízky Východ s nevôľou sledoval, že Izrael po vylúčení z Ázijskej futbalovej konfederácie bol v roku 1994 prijatý do európskej UEFA, a to s odôvodnením, že šport nemožno politizovať. Ešte väčší odpor vzbudil ale rozdielny postup FIFA a UEFA pri futbalových kluboch na Kryme po roku 2014 a izraelských futbalových kluboch na území Palestíny. Keďže klubom z Krymu zakázali účasť vo svojich súťažiach, dožadovali sa Palestínci podobného postupu i voči izraelským klubom na okupovanom území. Tu však západné vedenie FIFA použilo iný meter. A ten sa stal predmetom kritiky na celom Blízkom Východe.
Zaujímavá situácia nastala v roku 2023 v Indonézii, štvrtej najľudnatejšej krajine sveta. V máji a júni 2023 sa tam mali konať MS vo futbale do 20 rokov a na šampionát sa spolu so SR kvalifikoval aj Izrael. Voči jeho účasti sa však na rôznych ostrovoch Indonézie objavili masívne protesty. Prejavy nesúhlasu sa pritom opierali práve o precedens vylúčenia Ruska zo súťaží FIFA a zaznievali otázky, prečo sa v prípade Izraela používa iný meter. Proti účasti Izraela sa vyjadrili významné osobnosti Indonézie, ako aj politici, najmä guvernéri Bali a Strednej Jávy. Prezident Indonézie Joko Widodo sa tento odpor pokúsil tlmiť, keď povedal: „…členské asociácie FIFA musia dodržiavať pravidlá. Nemôžeme teda miešať šport a politiku.“ FIFA sa však ocitla v nepríjemnej situácii. Najprv zrušila losovanie na ostrove Bali a nakoniec sa rozhodla zmeniť usporiadateľa šampionátu. Použila však veľmi neurčité dôvody, keď uviedla: „FIFA sa rozhodla kvôli aktuálnym okolnostiam zbaviť Indonéziu usporiadateľstva MS 2023 do 20 rokov.“ Prístup FIFA bol prísny a indonézski politici opäť poukazovali na dvojaký meter FIFA. V tejto súvislosti by bolo zaujímavé porovnať prístup Indonézie k Izraelu a Česka k Rusku pri usporiadaní tamojších športových podujatí, od zápasov NHL až po MS 2024. Ako by to dopadlo, keby sme reagovali rovnako na výroky indonézskych celebrít a politikov i výroky celebrít a politikov z ČR?
Brvno vo vlastnom oku?
Kritikom účasti hokejistov z KHL v reprezentácii SR na MS 2024 možno odporučiť, aby sa zamysleli nad vlastným konaním a aplikovali na seba to, čo požadujú od druhých. Je totiž mnoho médií, novinárov a politikov, ktorí verejne obhajovali rôzne protiprávne agresie, najmä agresiu v Iraku 2003, pri ktorej nás presviedčali o zbraniach hromadného ničenia. Nikdy však za svoje konanie neprebrali zodpovednosť.
Zvlášť nevhodná bola kritika slovenských hokejistov z KHL od Ivana Korčoka, kandidáta na prezidenta SR. Povedal: „Chcem veriť, že aj SZĽH má jasne nastavený morálny kompas a postoje, v tomto prípade voči lige, ktorá je otvoreným propagandistickým nástrojom diktátorského režimu, ktorý vedie agresívnu vojnu proti nášmu susedovi.“ Bol to však práve Ivan Korčok, kto pomáhal Dzurindovej vláde zatiahnuť Slovensko do protiprávnej vojny v Iraku 2003. Pôsobil vtedy vo funkcii štátneho tajomníka MZVaEZ a formoval zahraničnú politiku SR. Na tomto mieste nebudem riešiť, ako sa vysporiadal so svojou minulosťou, je však mimoriadne nevhodné, aby poučoval hokejistov, ktorí nikdy žiadnu agresiu nepripravovali. Najprv si treba všimnúť brvno vo vlastnom oku…
Ilustračné snímky: www.wikimedia.commons a www.wikipedia.org
SÚVISIACE
Branislav Fábry: Hudáčkobijci a budúcnosť politizácie športu
Jedna odpoveď
Super, pán Fábry. Žiaľ, zadubencom s Rusofóbnymi okuliarmi na očiach a s jednoduchým vnimaním sveta – dobro a zlo – nevysvetlíte. Pre nich budete predstavovať len morálne dno. Pre mňa ste človek, ktorý sa snaží vnímať svet spravodlivo. V tom Vám držím palce!