Po zverejnení hokejovej nominácie SR na Zimné olympijské hry 2026 v Miláne sa objavili zúrivé rusofóbne reakcie rôznych politikov a novinárov. Spomedzi nich najviac rezonovali vyjadrenia ex-poslanca Ivana Štefanca o hráčoch z KHL ako o „hokejistoch teroristoch“ a o „morálnom odpade“. Na tomto mieste nebudem riešiť motivácie daného politika, avšak pokiaľ sa jemu a podobným ľuďom podarí vyvolať verejné prejavy nenávisti voči hokejistom z KHL, zrejme sa podarí narušiť aj klímu v hokejovej reprezentácii. Paradoxne, všetky tieto prejavy sa objavujú v čase agresie USA v Latinskej Amerike, ktorá otvára nové otázky o tom, kto by mal byť vylúčený z hokejového turnaja ZOH 2026.
Krivé obvinenie z terorizmu?
Ako bolo uvedené, začiatkom januára zverejnilo vedenie slovenskej hokejovej reprezentácie nomináciu hokejistov na hokejový turnaj ZOH 2026. Podľa očakávania predmetom kritiky sa stala účasť hokejistov z KHL v slovenskej reprezentácii. Nejde o novú tému, pretože počas vojny na Ukrajine sa táto otázka stala predmetom pravidelných verejných polemík. Rozumiem, že dané diskusie môžu byť nabité rôznymi emóciami, mali by sa však udržať v určitých medziach triezvosti a namiesto nízkeho pudu nenávisti by bolo treba zachovať vecný tón polemiky. Je preto smutné, ako veľmi sa opustil Ivan Štefanec, ktorý ešte do roku 2024 pôsobil ako poslanec Európskeho parlamentu za KDH. Ten sa po zverejnení nominácie na ZOH z januára 2026 vyjadril takto: „Hokejoví teroristi sa objavili v olympijskej nominácii Slovenska… Martin Gernát, Adam Liška a Adam Ružička uprednostnili krvavé peniaze v súťaži riadenej vládou teroristického štátu, páchajúcej už štvrtým rokom genocídu na nevinných ľuďoch susednej krajiny. Ich spoluvina bola ich osobnou, ale keďže sa tento morálny odpad stal súčasťou aj slovenskej reprezentácie, táto obrovská hanba sa stala hanbou každého slovenského občana… Dnes cítim len neskutočnú hanbu a opovrhnutie nad všetkými, ktorí túto hanbu spôsobili… Fandiť morálnemu odpadu sa nedá.“
Skúsení politici v dôchodkovom veku by si mali udržať duševný pokoj, a to aj v prípade, že majú voči nominácii na ZOH 2026 zásadné výrady. Obviňovať hokejistov, ktorí hrajú v KHL z terorizmu, je totiž prekročením akýchkoľvek medzí. Terorizmus je druh kriminality, ktorá sa reguluje v rôznych ustanoveniach Trestného zákona. Vzhľadom na text statusu môže vzniknúť podozrenie, že ex-poslanec obvinil uvedených športovcov zo spáchania trestného činu Založenie, zosnovanie a podpora teroristickej skupiny (§ 297 TZ). Tu by si však mal dať pozor aj ex-poslanec, pretože by sa mohol sám dopustiť trestného činu Krivé obvinenie (§ 345 TZ). Je akiste na diskusiu, či boli z jeho strany splnené všetky znaky uvedeného trestného činu: je totiž možné, že svojím obvinením nechcel privodiť hokejistom trestné stíhanie, ale snažil sa iba ventilovať svoju nenávisť, príp. získať mediálnu pozornosť, aby ho pribrali na kandidátku nejakej rusofóbnej strany. Ani tak však nemá právo porušovať osobnostné práva konkrétnych hokejistov, ktorí prišli pomôcť nášmu spoločnému záujmu – úspechu na ZOH 2026. Na podobné vyjadrenia si však treba dávať väčší pozor nielen preto, že môžu zhoršiť klímu v reprezentácii, ktorá združuje hokejistov s rôznymi politickými postojmi. Určite nepotrebujeme, aby sa objavil ďalší Cintula, ktorý by si to s „hokejistami teroristami“ vybavil so zbraňou v ruke, napr. počas nejakej ich podpisovej akcie.
Hokejisti z KHL verzus hokejisti z NHL
Niet pohýb, že Rusko sa v roku 2022 dopustilo protiprávnej agresie proti Ukrajine, ktorá viedla k vysokému počtu mŕtvych, avšak napriek tomu treba vidieť všetky súvislosti triezvo. Nejde o prvú takúto vojnu v 21. storočí, naopak, bolo ich až príliš veľa. Zvlášť často sa spomína krvavá agresia v Iraku 2003, ktorú zosnovali USA a do ktorej sa zapojilo aj Slovensko. Uvedená agresia „koalície ochotných“ v Iraku kvôli lživej zámienke o zbraniach hromadného ničenia bola ťažkým zločinom, ktorý viedol k destabilizácii celého Blízkeho východu a bez nej by neskôr nevzniklo napr. ani hnutie ISIL. Motorom nášho zapojenia do tejto vojny bola vtedy politická strana SDKÚ – paradoxne, práve tá v danom roku navrhovala Ivana Štefanca na post člena Európskej komisie. Napriek irackej tragédii sa však vôbec nehovorilo o tom, že by sa slovenskí hokejisti, hrajúci v USA, nemali zúčastniť na MS 2003 v hokeji. Naopak, väčšina našich reprezentantov na danom podujatí hrávala práve v amerických kluboch. Slovenskí hokejisti z NHL však za daný zločin zodpovednosť neniesli a dokonca aj keby v roku 2003 na protest proti vojne NHL opustili, nemohli by z rovnakého dôvodu štartovať ani v českej alebo slovenskej hokejovej súťaži – oba štáty totiž vtedy protiprávnu agresiu do Iraku aktívne podporovali.
Je známym faktom, že medzi NHL a americkou armádou stále existujú silné väzby a mnohí hráči z NHL sa zúčastňujú aj na podujatiach na podporu armády USA, napr. tzv. Military Appreciation Nights. Podobne i majitelia niektorých klubov NHL majú k armáde veľmi blízko, napr. Vincent Viola, majiteľ víťaza Stanley Cupu Floridy Panters. Ide o bývalého vojaka, ktorý zbohatol na rope a nehnuteľnostiach a istý čas bol aj nominantom Donalda Trumpa na funkciu sekretára pre armádu, čo je druhá najvyššia funkcia v oblasti obrany. Avšak aj ďalšie kluby financujú rôzne aktivity spojené s armádou, napr. Vegas Golden Nights Billa Foleyho, ďalšieho oligarchu pôvodom z armády. Opäť ale platí, že slovenskí hokejisti, ktorí v súčasnosti hrajú v kluboch NHL, nenesú zodpovednosť za vojenské útoky USA v rôznych krajinách sveta. Analogicky by sa preto mala posudzovať i situácia slovenských hráčov v KHL: prečo by naši reprezentanti, ktorí hrajú v ruských kluboch, mali niesť zodpovednosť za ruskú agresiu na Ukrajine?
Olympijský bojkot aj pre USA?
Na začiatku roku 2026 sa veľkou témou svetovej politiky stala agresia USA vo Venezuele. Nešlo pritom len o únos prezidenta, ale aj o sériu ďalších zločinov, napr. protiprávne potápanie rybárskych lodí z konca roku 2025. V súčasnosti nie je jasné, ako bude Washington vo svojej politike pokračovať, či znovu zaútočí na Venezuelu, či napadne ďalšie štáty Latinskej Ameriky, či anektuje Grónsko, atď. Napriek tomu však téma porušovania medzinárodného práva zostane veľkou výzvou i počas ZOH 2026. Olympijské hry už dávno stratili svoj pôvodný zmysel a dvojaký (kilo)meter MOV bije celému svetu do očí: účasť športovcov z agresívnych USA bude ostro kontrastovať najmä s vylúčením bieloruských športovcov. Bielorusko totiž žiadnu vojnu nevedie a nedopustilo sa ničoho, čo by sa dalo porovnať so zločinmi USA alebo Ruska. Ani na vojenskej agresii Ruska voči Ukrajine sa Minsk priamo nezúčastnil, hoci v roku 2022 umožnil ruským vojskám prechod cez svoje územie. Toto konanie sa ale dá prirovnať k situácii, keď v roku 1999 povolila SR prelet lietadlám NATO pri ich útoku voči Juhoslávii v rozpore s medzinárodným právom. Diskriminácia Bielorusov pri ZOH 2026 sa prejavuje najmä v otázke politicky zostrených podmienok ich účasti, po splnení ktorých sa niektorí športovci môžu zúčastniť olympiády s neutrálnym statusom. Samozrejme, z hokejového turnaja boli Bielorusi vylúčení vopred a nemohli sa zúčastniť ani na kvalifikácii. Vylúčení bieloruskí hokejisti tak budú zrejme iba tipovať, či Donald Trump anektuje Grónsko ešte pred olympijským hokejovým zápasom USA – Dánsko (14. 2. 2026) alebo až neskôr...
