Predstavte si situáciu, že ste šéfom bezpečnosti v nejakej veľkej a úspešnej firme a pre jej podnikanie je dôležité dobré meno, ktoré sa usiluje dlhodobo budovať. Zistíte, že jeden z vedúcich predstaviteľov tejto firmy porušuje zákon a obohacuje sa. Máte dve možnosti riešenia. Nahlásiť jeho konanie polícii a zvolať tlačovú konferenciu, kde víťazoslávne oznámite, že VY ste odhalili porušovanie zákona. Bude to všetko pravda, ale súčasne tento prístup výrazne poškodí firmu. Už aj preto, lebo partneri začnú pochybovať o schopnostiach riaditeľa firmy – že nevie, čo sa mu v nej odohráva. Alebo to urobíte tak, že o svojich zisteniach budete informovať riaditeľa, ktorý má tak priestor reagovať na kroky svojho podriadeného, odvolať ho, alebo ponúknuť dobrovoľný odchodu z funkcie. Ani tento prístup, samozrejme, neznamená, že sa jeho trestná činnosť náležite nevyšetrí a prípadne aj súdne nedorieši. Len sa vytvorí priestor na to, aby zvolený postup poškodil firmu čo najmenej.
Je to fikcia a každé prirovnanie pokrivkáva, ale niečo podobné sa stalo u nás v prípade zásahu NAKA voči riaditeľovi SIS a NBÚ. Problémom nie je to, že by sa nemalo vyšetrovať podozrenie kohokoľvek, aj ľudí v týchto vysokých funkciách, ale v tom, akým spôsobom sa to robí a najmä prezentuje. Zvolený prístup totiž objektívne poškodzuje nielen obraz krajiny vo svete, ale aj jej záujmy najmä vo vzťahom k našim partnerom v EÚ a NATO.
Pri skutočnom rešpekte k záujmom krajiny by totiž nemal byť problém pokúsiť sa o podobné riešenie aj v tomto prípade, aby obvinení ľudia už neboli vo významných funkciách. Ono úplne inak vyznieva, že bol zadržaný bývalý riaditeľ tajnej služby, než titulok agentúry Reuters Slovenská polícia obvinila šéfa spravodajskej služby zo založenia zločineckej skupiny a zneužitia moci.
Okrem iného by to nevyvolávalo otázky o fungovaní nimi riadených organizácií, ale najmä by to bol jasný signál, že vedenie krajiny má situáciu pod kontrolou, vie, čo sa v krajine odohráva a dokáže manažovať aj citlivé procesy. Hamran totiž svojím postup postavil Ódora aj Čaputovú do funkcie štatistov, ktorí sa len pozerajú na činnosť polície. Je totiž potrebné podotknúť, že premiér je súčasne aj ministrom vnútra a patrí pod neho aj SIS. Takže jeden z jeho podriadených obviní zo závažnej trestnej činnosti druhého, ale ich nadriadený o tom nevie a len za prizerá.
Príklad z Dánska
Že sa dajú podobné problémy riešiť aj menej okázalo, ukazuje napríklad stále ešte definitívne nedoriešená kauza z Dánska. Lars Johan Findsen bol v rokoch 2015 – 2020 šéfom dánskej obrannej spravodajskej služby, ktorá pôsobí ako dánska rozviedka a aj ako vojenská spravodajská služba. V rokoch 2002 – 2007 viedol aj dánsku spravodajskú službu vnútornej bezpečnosti.
V auguste 2020 dánsky kontrolný orgán nad spravodajskými službami vydal správu, v ktorej vyslovil podozrenie, že pri činnosti Findsena a jemu podriadenej služby dochádzalo k prípadom neplnenia povinností a porušovania zákonov. Následne jeho a jeho štyroch spolupracovníkov ministerka obrany odvolala z funkcie. Začalo sa vyšetrovanie a súčasne aj minister spravodlivosti zriadil špeciálnu komisiu na preverenie týchto podozrení. Po takmer roku práce komisia 13. decembra 2021 oslobodila vedenie služby spod podozrení. V tom čase už ale bol Findsen niekoľko dní vo väzbe. Zatkli ho 8. decembra a nasledujúci deň ho súd vzal do vyšetrovacej väzby. Okrem neho boli zadržaní aj ďalší traja ľudia. Po ich zatknutí polícia nezverejnila ich mená, ale len údaj, že zatknutí boli súčasní a bývalí zamestnanci spravodajských služieb a ich zatknutie bolo výsledkom dlhodobého vyšetrovania únikov informácií zo spravodajských služieb. Že je medzi zatknutými aj Findsen, bolo zverejnené až o mesiac neskôr.
Findsen bol z väzby prepustený po 70 dňoch a vyšetrovanie aj súdne pojednávanie o väzbe, respektíve prepustenia z väzby, sa odohrávalo za zatvorenými dverami. Polícia situáciu po jeho prepustení komentovala len vyhlásením, že existujú dôvody na podozrenie, že dotyčná osoba bola vinná z porušenia trestného zákona, obvinenia v prípade sú stále platné a vyšetrovanie pokračuje.
V súčasnosti je Findsen naďalej obvinený z úniku vysoko dôverných informácií, ale stále je utajované, o aké informácie malo ísť. Podľa obžaloby mal trestné činy spáchať v období od augusta 2020 do decembra 2021, keď bol po svojom odvolaní z funkcie odpočúvaný a sledovaný. Médiá špekulujú, že Lars Findsen je obvinený z prezradenia štátneho tajomstva v rozhovoroch s bývalým policajným šéfom, rodinnými príslušníkmi a dvoma novinármi. Čaká na súdny proces, ktorý by sa mal začať 30. októbra. Findsen akúkoľvek vinu odmieta.
Riešenie problémov nemá mať podobu mediálnej udalosti
Aj stručný náčrt tohto prípadu ukazuje, že je komplikovaný, v mnohých aspektoch nejasný a vyvoláva veľa otázok. Z nášho pohľadu je ale dôležitý postup zodpovedných orgánov, ktoré – uvedomujúc si jeho mimoriadnu citlivosť – sa od počiatku usilovali riešiť problém bez zbytočného rozruchu, pompéznych vyhlásení a neponúkli ho ako mediálnu udalosť.
Bývalý šéf dánskej spravodajskej služby vnútornej bezpečnosti Hans Jørgen Bonnichsen v tejto súvislosti uviedol: „Obávam sa, že to bude pre všetkých tragédia, pretože našim partnerom sa samozrejme bude zdať neslýchané, že šéf dánskej rozviedky je teraz za mrežami. Na ich mieste by som si to vyhodnotil, že v dánskej spravodajskej službe je niečo vážne zle.“ Tento aspekt prípadu Aláč a Konečný ale veľa našich funkcionárov a politikov odmieta brať na vedomie. Momentálne politické zisky sú pre nich dôležitejšie, ako dlhodobé poškodenie slovenských záujmov. U našich zahraničných partnerov nemôže budiť dôveru, že za posledných niekoľko rokov bol právoplatne za korupciu odsúdený námestník riaditeľa SIS Beňa a dvaja ďalší riaditelia SIS boli obvinení zo závažnej trestnej činnosti. Nemôžeme, samozrejme, zabudnúť ani na bývalého riaditeľa Vojenského spravodajstva Balciara, ktorého pochybnosti vzbudzujúce majetky určite nezostali bez povšimnutia ani v zahraničí.
Otázkou v tomto smere vôbec nie je samotné vyšetrovanie, ale jeho prezentácia a to, či z hľadiska záujmov krajiny nebolo možné zvoliť iný prístup. Aj keby sa totiž ukázalo, že to nie je tak, ako to prezentuje Hamran, tak titulky zo svetových médií, že riaditeľ slovenskej spravodajskej služby je obvinený zo zločinného sprisahania, už nazad nikto nezoberie. Nikto už taktiež len tak nezmaže ten pocit nedôvery, ktorý sme si dokázali „vybudovať“ u našich zahraničných partnerov. Je samozrejmé, že takéto kauzy vždy budia verejnú aj mediálnu pozornosť a poškodia krajinu. Zodpovedné orgány by sa ale mali usilovať, aby tieto škody boli čo najmenšie, čo sa v tomto prípade rozhodne nestalo a Hamran a spol. postupovali presne opačne.
Jedna odpoveď
Áno. Presne takto by to malo byť. Ale to by museli sedieť na zodpovedných miestach dôveryhodní ľudia a publicisti (takí či onakí) by mali z profesionálnej intuície presne vedieť, ktorú čiaru musia rešpektovať. Nie hrnúť sa do senzačných odhalení za každú cenu.