Globálny mierový index/Global peace index (GPI) za rok 2022

Podľa Globálneho mierového indexu (GPI) za rok 2022 sa svet stal menej mierumilovným už jedenásty raz za posledných 14 rokov, pričom priemerná úroveň mierumilovnosti krajín sa za posledný rok zhoršila o 0,3 %. Celkovo sa mierumilovnosť zlepšila v 90 krajinách a zhoršila v 71 krajinách, čo poukazuje na to, že krajiny majú tendenciu zhoršovať sa v GPI oveľa rýchlejšie ako sa zlepšovať a že pokles mierovosti je vo všeobecnosti rýchlejší ako jeho zvýšenie.

GPI hodnotí 163 nezávislých štátov a území podľa úrovne ich mierumilovnosti. Už 16. vydanie správy GPI vypracoval Inštitút pre ekonomiku a mier (Institute for Economics & Peace – IEP) a je hlavným svetovým meradlom globálnej mierumilovnosti. Predstavuje najkomplexnejšie údaje založené na trendoch v oblasti mieru, jeho ekonomickej hodnote a o tom, ako rozvíjať mierové spoločnosti.

Hlavné výsledky správy

V roku 2022 mierumilovnosť klesla na najnižšiu úroveň za posledných 15 rokov, k čomu prispela ekonomická neistota po skončení pandémie COVID-19 a konflikt na Ukrajine. Najmierumilovnejšou krajinou na svete zostáva Island, túto pozíciu si drží od roku 2008. Na vrchole rebríčka sa k nemu pridali Nový Zéland, Írsko, Dánsko a Rakúsko.

Afganistan je už piaty rok po sebe najmenej mierumilovnou krajinou na svete, za ním nasledujú Jemen, Sýria, Rusko a Južný Sudán. Všetky tieto krajiny boli medzi desiatimi najmenej mierovými krajinami za posledné tri roky.

Nie je prekvapením, že dve z piatich krajín s najväčším zhoršením mierumilovnosti boli Rusko a Ukrajina, k nim sa pridali Guinea, Burkina Faso a Haiti. Všetky tieto zhoršenia boli spôsobené prebiehajúcimi konfliktmi.

Najpokojnejším regiónom na svete je Európa, kde sa nachádza sedem z desiatich najmierumilovnejších krajín.

Najväčší pokles mierumilovnosti v jednotlivých regiónoch zaznamenali podľa očakávania Rusko a Eurázia, za ktorými nasledovala Severná Amerika. Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou viedol k veľkému nárastu počtu obetí konfliktov, ako aj k prudkému zhoršeniu ukazovateľov, ako sú utečenci a vnútorne vysídlené osoby, politická nestabilita a politický teror. Konflikt na Ukrajine mal bezprostredné dôsledky mimo regiónu Ruska a Eurázie, najmä pre ukazovateľ vzťahov so susednými krajinami, ktorý zaznamenal prudké zhoršenie.

Ilustračná snímka: www.flickr.com
Hlavné zistenia

– Priemerná úroveň globálneho mieru sa v globálnom mierovom indexe za rok 2022 zhoršila o 0,3 %. Hoci je toto zhoršenie malé, pokračuje v dlhodobom trende, keď sa index GPI zhoršil v jedenástich z posledných 14 rokov.
– V minulom roku zaznamenalo zlepšenie 90 krajín, zatiaľ čo 71 krajín zaznamenalo zhoršenie indexu mierumilovnosti. Tri krajiny nezaznamenali žiadnu zmenu svojho celkového skóre.
– Z 23 ukazovateľov GPI 10 zaznamenalo zlepšenie a 13 zhoršenie.
– Najväčšie zhoršenie bolo zaznamenané na stupnici politického teroru, vzťahov so susednými krajinami, intenzity vnútorného konfliktu, počtu utečencov a vnútorne vysídlených osôb a politickej nestability.
– Výrazné medziročné zlepšenie zaznamenalo niekoľko ukazovateľov vrátane vplyvu terorizmu, jadrových a ťažkých zbraní, úmrtí v dôsledku vnútorného konfliktu, vojenských výdavkov, miery uväznenia a vnímania kriminality. Počet úmrtí v dôsledku terorizmu za posledných sedem rokov klesá.
– Región Blízkeho východu a severnej Afriky (MENA) zostal najmenej mierovým regiónom na svete. Nachádzajú sa v ňom dve z piatich najmenej mierových krajín sveta. V uplynulom roku však zaznamenal druhé najväčšie regionálne zlepšenie.
– Európa zostáva najmierumilovnejším regiónom na svete. V tomto regióne sa nachádzajú štyri z piatich najmierumilovnejších krajín a len jedna európska krajina sa umiestnila mimo prvej polovice indexu.
– Najmierovejšou krajinou je Island, ktorý si túto pozíciu drží od začiatku zostavovania indexu. Afganistan zostáva najmenej mierumilovnou krajinou; túto pozíciu si drží už päť rokov.

Slovensko je v prvej dvadsiatke najmierumilovnejších krajín sveta

V tabuľke nižšie nájdete prvú dvadsiatku najmierumilovnejších krajín sveta, ktorú uzatvára Slovensko (oproti minulému roku sme si polepšili o 5 miest).

Zdroj: GPI-2022-web.pdf (visionofhumanity.org)

Vplyv vojny na Ukrajine na mierumilovnosť

Vypuknutie vojny na Ukrajine ovplyvnilo globálny mier viacerými spôsobmi, z ktorých mnohé budú zachytené v budúcoročnom indexe GPI. Ak krajiny NATO splnia svoje nové záväzky týkajúce sa vojenských výdavkov, ich výdavky sa v nasledujúcich rokoch zvýšia o 7 %, čo bude mať negatívny vplyv na ich skóre. Vojna podčiarkla význam technológií pri formovaní vedenia konfliktov, pričom zdôraznila, ako mobilné technológie piatej generácie (5G), revolúcia v sociálnych médiách, umelá inteligencia a väčšia cenová dostupnosť bezpilotných lietadiel zmenili vedenie vojny. Konflikt poukázal na prechod od statických spravodajských informácií k zhromažďovaniu informácií v reálnom čase prostredníctvom sociálnych médií.

V prognóze Správy GPI sa predpokladá, že konflikt na Ukrajine ešte viac prehĺbi už aj tak nestabilné podmienky – urýchli globálnu infláciu, pričom západné sankcie ešte viac prispejú k nedostatku a nárastu cien. Tieto vplyvy boli v indexe GPI na rok 2022 zachytené len čiastočne. Krátkodobé dôsledky konfliktu na globálny mier môžu viesť k zhoršeniu potravinovej bezpečnosti, zvýšeniu militarizácie a vojenských výdavkov v Európe a k väčšej pravdepodobnosti politickej nestability a násilných demonštrácií.

Vplyvy vojny na Ukrajine – zistenia

– Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý sa začal vo februári 2022, už vyvolal zásadné zmeny v obranných postojoch a politikách, dodávateľských reťazcoch a potravinovej bezpečnosti.
– Inflácia sa zvýšila na celom svete a začiatkom roka 2022 dosiahla v USA 8 % ročne a v Európe 7 %. Prebiehajúci konflikt na Ukrajine bude mať pravdepodobne za následok ďalšiu infláciu.
– Globálne vojenské výdavky, ktoré od roku 2014 rástli miernym tempom, dostali v roku 2022 nový impulz. Mnohé krajiny NATO sa zaviazali, že do roku 2024 zvýšia svoje rozpočty na obranu na úroveň bližšiu alebo vyššiu, ako sú odporúčané 2 % HDP.
– Ak budú všetci členovia dodržiavať minimálne obranné požiadavky aliancie, obranný rozpočet NATO by sa mohol v blízkej budúcnosti zvýšiť o 7 %.
– Štáty ako Nemecko, Taliansko, Dánsko, Belgicko, Španielsko, Nórsko a ďalšie sa dohodli, že v nasledujúcich rokoch zvýšia svoje obranné rozpočty smerom k odporúčanému minimu NATO.
– Francúzsko a Poľsko prisľúbili ďalšie zvýšenie financovania obrany výrazne nad úroveň 2 %, zatiaľ čo USA zvýšia výdavky na 813 miliárd dolárov alebo 3,8 % HDP.
– Čína oznámila zvýšenie vojenských výdavkov – na rok 2022 sa plánuje nárast o 7,1 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Zdá sa však, že to nesúvisí priamo s vypuknutím vojny v Európe, ale skôr s medzinárodnou a regionálnou geopolitikou.
– 25 krajín v Európe zvýšilo svoje výdavky v pomere k HDP v rokoch 2020 a 2021 v porovnaní s 11 krajinami, ktoré výdavky znížili.
– Sociálne médiá menia spôsob zhromažďovania spravodajských informácií, napríklad Ukrajinci používajú spoločnosť Meta na hromadné získavanie údajov o pohybe ruských vojsk. Spravodajské informácie sa tiež zdieľajú okamžite, v „surovom“ stave a s nízkou mierou analýzy.
– Vojna a medzinárodné sankcie uvalené na Rusko vyvolali ďalší tlak na ceny potravín, keďže Rusko aj Ukrajina sú veľkými vývozcami poľnohospodárskych komodít. Obe krajiny vyvážajú aj zemný plyn – dôležitú zložku pri výrobe hnojív.
– Niektoré krajiny subsaharskej Afriky, ktoré už zápasia s potravinovou neistotou a podvýživou, boli v minulosti veľmi závislé od dodávok obilia z Ruska a Ukrajiny.
– V ukrajinskom konflikte mobilné technológie piatej generácie (5G), revolúcia sociálnych médií, umelá inteligencia a väčšia cenová dostupnosť bezpilotných lietadiel, zmenili spôsob vedenia vojny.

Z hľadiska ďalšieho vývoja ukazuje GPI na rok 2022 taký svet, v ktorom sa mnohé krajiny začali spamätávať zo šoku spôsobeného pandémiou COVID-19. Mnohé dôsledky lockdownov však pretrvávajú, vrátane narušenia a oneskorenia dodávateľského reťazca, nedostatku výrobkov, vyšších cien energií a potravín. Svet tiež trpí rastúcou infláciou, ktorá je v niektorých krajinách najvyššia za posledných 40 rokov a zlepšenie je v nedohľadne. Nárast cien potravín a pohonných hmôt zvýšil potravinovú neistotu a politickú nestabilitu na celom svete, ale najmä v regiónoch s nízkou odolnosťou, ako je subsaharská Afrika, južná Ázia a Blízky východ a Afrika.

Kritika: Čo meria a čo nemeria globálny mierový index

David Swanson z protivojnovej organizácie World BEYOND War ponúka zaujímavú kritickú analýzu Globálneho mierového indexu Inštitútu pre ekonomiku a mier. GPI je niečo, čo mnohí z mierotvorcov používajú alebo sa naň odvolávajú, takže je dôležité pochopiť, čo obsahuje a čo nie, aby sme ho mohli používať či nepoužívať vhodným spôsobom.

článku pod názvom „Čo meria a nemeria globálny mierový index“ (What the Global Peace Index Does and Does Not Measure) David Swanson poukazuje na to, že mnohé západné krajiny sú v indexe hodnotené ako najmierovejšie národy, zatiaľčo sú hlavnými vývozcami zbraní, hlavnými účastníkmi vojen inde vo svete a hlavnou príčinou systémových zlyhaní, ktoré vedú k nedostatku mieru v iných krajinách. Mapuje ukazovatele použité v indexe, kritizuje spôsob ich váženia a uvádza množstvo podstatných ukazovateľov, ktoré sú v indexe vynechané, vrátane vojenských základní a jednotiek v cudzích krajinách, zahraničných atentátov a prevratov a členstva vo vojenských alianciách či medzinárodných organizáciách, ktoré zabraňujú vojnovým konfliktom. Na základe GPI sa napr. porovnáva mierumilovnosť na základe miery vrážd v krajinách, pričom sa nezmieňuje o vývoze zbraní ani o podpore vojen v zahraničí.

Ako príklad poukazuje na Európsku úniu, ktorá získala Nobelovu cenu za mier za to, že je mierovým miestom pre život, bez ohľadu na to, že je jedným z hlavným vývozcov zbraní, významným účastníkom vojen v iných krajinách a hlavnou príčinou systémových zlyhaní, ktoré vedú k nedostatku mieru v iných krajinách. Napriek tomu sa európske krajiny umiestňujú v indexe GPI na popredných priečkach.

Index GPI meria 23 faktorov, ktoré používa na výpočet dvoch aspektov:  1. stav vnútorného mieru krajiny a 2. stav vonkajšieho mieru v krajine (stav mieru mimo jej hraníc). Následne GPI priraďuje jednotlivým faktorom váhy (skóre). Samozrejme, štáty, akými sú napr. Spojené štáty americké, získavajú z veľkej časti podporu, keďže ich vojny sa zvyčajne nevedú proti susedom, úmrtia v týchto vojnách nie sú zvyčajne úmrtiami občanov USA, pomoc utečencom je financovaná veľmi skromne, financujú však vojakov OSN atď.

Iné dôležité opatrenia nie sú v GPI zahrnuté vôbec, ako napríklad:
– vojenské základne a jednotky v zahraničí
– zahraničné základne prijaté v danej krajine
– zahraničné atentáty
– zahraničné prevraty
– zbrane vo vzduchu, vo vesmíre a na mori
– vojenský výcvik a údržba vojenských zbraní poskytovaná cudzím krajinám
– členstvo vo vojenských alianciách
– členstvo v medzinárodných orgánoch, súdoch a zmluvách o odzbrojení, mieri a ľudských právach
– investície do plánov neozbrojenej civilnej ochrany
– investície do mierového vzdelávania
– investície do vojnovej výchovy, osláv a glorifikácie militarizmu
– ukladanie hospodárskych sankcií a ostatných zaťažení iným krajinám.

Takže ak očakávame, že sa GPI zameria na vojnu a jej vyvolávanie, celkový rebríček GPI je problematický. Spojené štáty sú na 129., nie na 163. mieste. Palestína a Izrael sú vedľa seba na 133. a 134. mieste. Kostarika sa nedostala do prvej tridsiatky. Päť z desiatich najmierumilovnejších krajín na planéte sú členmi NATO. Preto presnejším hodnotením, najmä z pohľadu zamerania sa na vojnu, je Mapovanie militarizmu.

Hodnota GPI spočíva však v prehľadnom globálnom rebríčku jednotlivých faktorov alebo súborov faktorov. Môžeme polemizovať s výberom údajov alebo s tým, ako sa aplikujú na rebríčky, ale celkovo je GPI, rozdelený na jednotlivé faktory, veľmi dobrým východiskovým bodom. Tu napr. vidíme, ktoré krajiny dosahujú zlé výsledky v niektorých faktoroch, ale dobré v iných, a ktoré sú priemerné vo všetkých oblastiach. Umožňujú nám tiež hľadať korelácie medzi jednotlivými faktormi a zvážiť súvislosti – kultúrne, aj keď nie štatistické – medzi jednotlivými faktormi.

GPI je tiež užitočný pri zhromažďovaní ekonomických nákladov rôznych druhov násilia: „V roku 2021 predstavoval globálny vplyv násilia na hospodárstvo 16,5 bilióna USD v stálych amerických dolároch v roku 2021 v parite kúpnej sily (PPP). To zodpovedá 10,9 % celosvetového HDP alebo 2 117 USD na osobu. V porovnaní s predchádzajúcim rokom ide o nárast o 12,4 %, teda o 1,82 bilióna USD,“ píše sa v Správe.

S určitou rezervou treba brať aj odporúčania, ktoré GPI vypracúva pod hlavičkou tzv. pozitívneho mieru. Jeho návrhy zahŕňajú zlepšenie v týchto oblastiach: „dobre fungujúca vláda, zdravé podnikateľské prostredie, akceptovanie práv iných, dobré vzťahy so susedmi, voľný tok informácií, vysoká úroveň ľudského kapitálu, nízka miera korupcie a spravodlivé rozdelenie zdrojov.“ Je zrejmé, že 100 % z nich sú dobré veci, ale 0 % sa priamo týka vzdialených zahraničných vojen.

(Autorka je predsedníčkou Správnej rady OZ Zjednotení za mier; článok bol publikovaný na stránke občianskeho združenia 17. júla. 2022.)

(Celkovo 260 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter