Fraška, cirkus a politická korupcia pri odvolávaní vlády – 1. časť

Ľudia majú rôzne túžby, no hádam najviac ich túži po láske. Mnohí túžia po vzdelaní, spoločenskom uplatnení, iní po kariére a majetku. Politici zvyknú hovoriť, že chcú slúžiť a pomáhať občanom, pritom väčšina z nich túži po moci. A práve len a len o moc išlo v tomto zápase vlády a opozície.

Napätie v spoločnosti vyvrcholilo v týchto dňoch pri návrhu na vyslovovanie nedôvery vláde Eduarda Hegera a schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 2023. Výsledok je ešte vo hviezdach, keďže hlasovanie bolo odložené, no občania si zaslúžia poznať súvislosti, ktoré viedli k tejto situácii a k tomu, ako sa rodil jej výsledok.

Kresba: Ľubomír Kotrha

Za stav spoločnosti a marazmus, v ktorom sa Slovensko nachádza, za trvalý rozvrat v spoločnosti, za všetko zlo zodpovedá predovšetkým Igor Matovič. Nie však len on, priamo mu pomáhali jeho kumpáni ako Naď, Mikulec a ďalší. Rozvratu napomohol výrazne i Boris Kollár, ktorý za podporu vlády Matoviča a neskôr Hegera vydieraním inkasoval rôzne nemalé benefity pre svoju stranu. Podobne Richard Sulík, napriek jeho snahám o korigovanie vládnej politiky, za čo si vyslúžil nespočetné urážky Matoviča, v konečnom dôsledku dva a pol roka držal túto vládu a je priamo spoluzodpovedný za stav krajiny. Výnimkou nie je ani Veronika Remišová, ktorá nerozumie ekonomike, eurofondom, ani informatizácii, za ktorú zodpovedá a tak bola len trpeným piatym kolesom na voze. Ona len pritakávala. pomáhala a podporovala Matovičove šialenstvá. Preto vláda ako celok tak či tak skončiť mala.

Ani pani prezidentka Zuzana Čaputová nekonala v prospech občanov a doteraz vždy podržala najnedôveryhodnejšiu vládu v histórii Slovenska. Tak, ako je ona len bábkou v rukách administratívy USA, tak Boris Kollár je najdrahšou nevestou vlády od vzniku SR.

Tragédiou pre Slovensko je osoba Igora Matoviča

Tragikomická postava Matoviča sa dostala k moci cez sociálnu demagógiu, klamstvá, polopravdy, cez sľuby očisty spoločnosti a boja proti korupcii. Tento boj bol však zakrátko ním a jeho spolupútnikmi, akými sú Lipšic, Mikulec a Naď, zneužitý na boj a snahu o likvidáciu politickej opozície. Začal hon na čarodejnice, vykonštruované obvinenia zo zosnovania zločineckej skupiny, ktorá vraj mala škodiť Slovensku. Neraz išlo o pokus o monster procesy pripomínajúce päťdesiate roky, kedy tiež stačilo jedno obvinenie, jeden svedok na odsúdenie nepohodlného politika na dlhoročné väzenie či až smrť.

Doterajšie pôsobenie Matoviča sa dá charakterizovať ako riadenie štátu cez svoju súkromnú firmu, jednoosobovú s. r. o. systémom pokus omyl. Takým spôsobom poškodil všetky oblasti spoločnosti, čo má nedozerné následky. Likvidoval základné atribúty demokratického a právneho štátu, čo malo a bude mať katastrofálne, vo viacerých prípadoch neodvrátiteľné dôsledky na životy občanov. Práve doterajší minister financií, v skutočnosti predseda vlády s 90-percentnou nedôverou občanov, bol a stále je zdrojom chaosu, nesystémových, amatérskych, až nezmyselných riešení v podobe tzv. atómoviek, dovolil by som si neslušne povedať „prdov“, s ktorými zasmradil celú krajinu. Štát bol nielen počas Covidu-19, ale i po ňom riadený cestou obmedzovania demokracie, vyvolávania strachu, vydierania a obmedzovania práv a slobôd občanov. Spoločnosť bola cielene rozdeľovaná na tých, čo so všetkými vládnymi nezmyslami súhlasili a tých, čo mali vlastný názor. To viedlo k vyvolávaniu a šíreniu nenávisti, ktorá ako mor ovládla našu spoločnosť.

Ak Igor Matovič straší „najhorším zlom“ a  prirovnáva ho k nástupu Hitlera k moci, tak práve on svojou totálnou sociálnou demagógiu je toho praktickým príkladom. Práve jemu naleteli naivní voliči, čo malo za následok deštrukciu celej spoločnosti a snahu o jej totalitné ovládanie. Názor, azda väčšiny občanov na Matoviča vyjadril Richard Sulík, keď povedal „Igor Matovič nepatrí do politiky, ale do blázinca“. Vo vyspelej demokracii by bol za svoje konanie nielen odvolávaný, ale i súdený.

Na marazme v spoločnosti má výrazný podiel aj pani prezidentka

Ona túto vládu opakovane podržala, dokonca vo vládnej kríze vymenovala Matoviča za podpredsedu a ministra financií, hoci dobre vedela, že bude i naďalej riadiť štát a tým škodiť Slovensku.

Kritika zo strany prezidentky bola vlastne priznaním jej osobného zlyhania. Sama hovorí o spoločnosti, ktorá sa dostala do „kritického bodu, kedy je oslabovaná dôvera verejnosti v štát“. Svojím výrokom „na dnešnej politickej kríze máme ako politici každý svoj podiel“, priznala aj svoju zodpovednosť za ohrozenie demokracie na Slovensku.

Prezidentka Čaputová sa nestala ani len mediátorkou medzi stranami vládnej koalície a nezastala sa ani občanov, ktorým vládnuci politici nadávali do hlupákov, tupej masy či dokonca do múdrosráčov, opíc a luzy. Práve naopak, podporovala týchto politikov a minimálne nezabránila prijatiu nezmyselných a ekonomike i občanom škodlivých zákonov. Osobne sa podieľala na postupnom strácaní štátnej suverenity, servilnom, až lokajskom postoji k USA, NATO a EÚ, kde sme síce členmi, ale bez vlastného názoru. Aktívne podporovala vývoz našich zbraní na Ukrajinu, čím nás nepriamo zaťahovala do cudzieho vojnového konfliktu. Nehájila záujmy svojich občanov a viac sa starala o pomoc Ukrajine a ekonomickým migrantom.

Dvojaký meter mala k tragickej smrti piatich ľudí po nehode alkoholika a vražde dvoch mladých ľudí z komunity LGBTI. Snaží sa pomáhať menšinám, no zároveň zabúda na trpiacu väčšinu zbedačovanú Matovičo-Hegerovou vládou. Ona len vyzýva, apeluje, moralizuje bez toho, aby podnikla rázne kroky k zlepšeniu stavu v spoločnosti. Mimochodom, táto liberálka podporovateľka homosexuálov a pre niektorých cirkevných hodnostárov nehodná účasti na bohoslužbách, žijúca v nepožehnanom zväzku, bola už tretíkrát na osobnej audiencii u pápeža Františka. Ide jej viac o odpustky vlastných hriechov, alebo farizejské zvyšovanie popularity u veriacich?

Podobný dvojaký meter má aj v zahraničnej politike, kde na jednej strane ako vyhranená rusofóbka podporuje sankcie proti Rusku, kritizuje porušovanie ľudských práv v Číne, no úplne iný názor má na USA, Saudskú Arábiu či Katar. Ruský plyn a ropu nechceme, ale od USA, ktoré vyvolávajú vojny po svete a sú tam rovnako porušované ľudské práva /len malý príklad väzni na Guantáname , stíhaný Julian Assange…/ a od diktátorských režimov sme ochotní plyn, či ropu nakupovať, a to ešte oveľa drahšie.

V neposlednom rade prezidentka, i pri diskutabilných referendových otázkach jasne zamarila dve referendá, na ktoré vyzbierali občania 600 a 380-tisíc podpisov. Týmto konaním fakticky zabránila občanom uplatniť svoje právo a predčasnými voľbami zmeniť vládu, ktorej nedôverujú a ktorá im škodí. Týmto porušila, či minimálne nerešpektovala Ústavu SR, v ktorej sa hovorí, že „štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich zástupcov alebo priamo“. Tak kde je tá demokracia, rovnosť a spravodlivosť pani prezidentka?

Naše voľby ovplyvňujú USA

Najskôr treba povedať, že Slovensko od volieb 2020 stráca svoju štátnu suverenitu, stáva sa vazalom USA a len potichu pritakáva NATO a EÚ. Namiesto obhajoby vlastných štátnych záujmov, ochrany a pomoci občanom SR sa vnútorná, ale najmä zahraničná politika vyznačuje primitívnou rusofóbiou a priamou vojenskou podporou Ukrajiny i nezmyselnými sankciami proti Rusku. Tým slepo a dokonca iniciatívne napĺňame mocenské a ekonomické záujmy USA a vystavujeme do ohrozenia vlastných občanov.

Spojené štáty americké výrazným spôsobom priamo či nepriamo v  posledných desiatich rokoch ovplyvňujú prezidentské i parlamentné voľby na Slovensku. Prejavilo sa to najmä v prezidentských voľbách, kedy mal Andrej Kiska a následne i Zuzana Čaputová ich všestrannú podporu v  osobnej príprave, prezentácii, mediálnej podpore a nepriamo i financovaní volebnej kampane, len vďaka ktorej uspeli. To, že v tejto podpore budú USA pokračovať, je jasné z oceňovania Čaputovej naposledy Cenou za demokraciu. Mám pocit, akoby platilo to známe, koho chlieb ješ, toho pieseň spievaš, alebo kto ma oceňuje, tomu slúžim. Západné štáty Zuzanu Čaputovú zaraďujú do rebríčka najpopulárnejších žien sveta, vylepšujú jej mediálny obraz a vyzdvihujú ju na piedestál bojovníčky za demokraciu. Vyzerá to ako vďačnosť za podporu aktivít USA a NATO v protiruskom ťažení.

Podobne bol nezanedbateľný vplyv USA na parlamentné voľby v roku 2020, kedy vehementne podporovali a lobovali za úspech Progresívneho Slovenska /PS/ a Spolu, ako i za vtedy Kiskovu stranu Za ľudí. Tento zámer im však nevyšiel, keď sa PS nedostalo ani do parlamentu a Za ľudí s nízkym počtom hlasov voličov a nepripravenosťou lídrov na vládnutie sa stala marginálnou vládnou stranou.

To všetko je však za nami, no Spojené štáty sa iste budú snažiť o comeback vo výraznom úspechu PS a pani Čaputovej v najbližších voľbách a tým i reálnom ovplyvňovaní vládnej politiky na Slovensku do budúcna, čo si už v súčasnosti môžeme všimnúť.

O aktuálnom vyslovovaní nedôvery vláde Eduarda Hegera v 2. časti.

(Celkovo 525 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

2 Responses

  1. S mnohým v článku p. Benkovského súhlasím. Len si kladiem otázku, či je spravodlivé a pravdivé, že sa za hlavného strojcu zla považuje len Matovič. Obávam sa, že je tu oveľa väčšia vina, resp. spoluvina všetkých menovaných i nemenovaných politikov a najmä R. Sulíka, ktorý Matoviča do politiky priviedol. Všetci videli, čo je zač už veľmi dávno a nikto neurobil nič preto, aby z politiky musel odísť. Viditeľne mnohým vyhovoval a viditeľne vyhovuje.
    Obrovskú vinu nesú aj osoby v pozadí a novinári. Všetci politický vývoj vedome riadili a riadia smerom k totálnej deštrukcii spoločnosti. Favorizovanie nevzdelaných a neinteligentných ľudí na miesta zákonodarcov, výkonných politikov a novinárov je jednou obrovskou sabotážou.
    Nejde pritom o slovenské špecifikum. Je to vidieť aj na súčasnej vláde a denníkoch v Prahe a Varšave. Je hrozné, že aj E. Chmelárovi, jednému z najbystrejších slovenských politických komentátorov, uniká, že prof. Fiala nestojí o nič intelektuálne a morálne vyššie ako Heger, a ešte formálny rozdiel medzi oboma premiérmi používa ako ukážku údajne lepšej situácie v Čechách a na Morave. Nie je to rovnako strašné.
    Cesta z toho von je už asi nemožná a obávam sa, že ani prípadné voľby nič nevyriešia. Len posunú ďalej tento marazmus.

  2. Najviac ma bolí, že väčšina pohľadov /hodnotení/ zaznieva zo suterénu, nanajvýš z prízemia. Schody sa majú zametať zhora. Lepšie si všímajme spomedzi spoločnosti múdrych a dobrých ľudí a vo voľbách podporujme tie najlepšie mozgy a srdcia a menšie slabosti im odpúšťajme, lebo bez nich nie je nikto. A potom už – poručeno Bohu! Aj tak budeme mať len takých, akých si zaslúžime. Žiaľ, na veľkú časť občanov ešte „zaberá“ matovičovská demagógia. Čo s tým? Dostať sa k prameňu, t.j. k médiám. Je to ťažké. A čo je ľahké?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter