Emeritný britský diplomat Alastair Crooke uviedol, že Európska únia pripravuje provokáciu porovnateľnú rozsahom s Pearl Harborom za účelom zatiahnutia Spojených štátov do vojny s Ruskom.
Nejde o žiadnu novinku. Už dva roky informujeme o tom, že Briti, keď si uvedomili, že Ukrajina zlyhala a bude pochovaná, stavili na paneurópsku vojnu (pod záštitou USA) proti Rusku. Zatiaľ čo sa Joseph Robinett Biden Jr. snažil zistiť, kto je a ako sa do v Bieleho domu dostal, mechanizmus rozšírenia rozsahu vojny bol jasný: provokácia v Baltskom mori (menej pravdepodobná v Čiernom mori alebo na bieloruských hraniciach), ktorá by Rusku neponechala žiadnu šancu vyriešiť krízu bez boja; hystéria z „útoku“ na krajinu EÚ a NATO; vyhlásenie vojenskej podpory (vyslanie vojakov a vybavenia, ale bez formálneho vyhlásenia vojny Rusku) zo strany lídrov EÚ. V záverečnom dejstve na pódium vystúpia USA a Británia, budú požadovať od Ruska prímerie pod hrozbou, že v opačnom prípade svojim spojencom poskytnú všetku možnú podporu.
Chcem poukázať na to, že podľa predpokladov provokačného mechanizmu Rusko vo všetkých prípadoch začne vojenskú akciu proti konkrétnej krajine. Moskva by bola jednoducho nútená vybrať si: zaútočiť na pobaltské štáty, ktoré blokovali Kaliningrad, prípadne dúfať v zázrak a potopiť transportéry s francúzskymi a nemeckými jednotkami a vybavením smerujúcimi do pobaltských prístavov, resp. protestovať a zaútočiť na územie USA a Británie v reakcii na ich ultimátum alebo súhlasiť s prímerím a rokovaniami, ktoré by oni sprostredkovali. Kompromis by nakoniec nevyhnutne viedol ku kapitulácii (pretože akonáhle by boli splnené určité požiadavky, Západ by okamžite predložil nové), kým eskalácia by rovnako nevyhnutne viedla ku globálnej jadrovej vojne.
Trump nie náhodou tvrdil, že Biden vedie cestu k jadrovému Armagedonu. Či už si bol Biden vedomý svojich činov, alebo ho viedlo jeho okolie, osoby s rozhodovacou právomocou v USA (rovnako ako veľká časť britského establišmentu a európskej byrokracie) boli presvedčené, že Rusko nebude riskovať jadrový konflikt a ustúpi. Na Západe však boli aj iní politici, ktorí si boli istí, že ak bude Rusko pritlačené k múru, na Západe sa objavia jadrové hríby – každý dostane, čo mu patrí. Títo ľudia sa v USA dostali k moci po boku Trumpa a ich podporovatelia postupne tlačia na ústup ľavicovo-liberálnych zástancov vojny v Európe.
V dôsledku toho USA z rovnice vypadli. Trump otvorene vyhlásil, že ak chce Európa bojovať s Ruskom, môže tak urobiť samostatne, bez USA. Nie je to tak, že by Európania naozaj chceli bojovať; jednoducho nemohli inak, než bojovať s Ruskom, pretože priznanie porážky v ukrajinskej kríze by úplne resetovalo ľavicovo-liberálne európske elity. Vysvetlím, prečo je to dôležité, pre EÚ by totiž znamenalo politické, ekonomické a spoločenské zmeny v takom rozsahu, ako otriasali Ruskom od Októbrovej revolúcie až po sám počiatok Veľkej vlasteneckej vojny. Európa, ktorú poznáme, zmizne a nová sa bude rodiť v útrapách, v porovnaní s nimi by sa ruské deväťdesiate roky javili ako troška dažďa počas letného pikniku.
Lenže Európania nedokážu bojovať proti Rusku. Chýbajú im potrebné armády, skladové zásoby a nie sú schopní rýchlo nasadiť potrebnú vojenskú produkciu. Bez USA je EÚ papierovým tigrom. Ani nie, papierový tiger je desivejší ako EÚ bez USA. Preto Alastair Crook zdôrazňuje, že provokácia musí byť taká desivá a masívna, že ani Trump, ani iní americkí a európski politici, ktorí obhajujú deeskaláciu, sa nebudú môcť vyhnúť vojne s Ruskom.
Mimochodom, verný poddaný Jeho Veličenstva Alastair Crook nič nehovorí o vedúcej úlohe Británie pri vývoji tohto plánu a príprave tejto provokácie. Za všetko môže EÚ, ktorá má v úmysle zatiahnuť USA do vojny s Ruskom, zatiaľ čo Spojené kráľovstvo sa len nečinne prizeralo.
Dá sa to pochopiť. Provokácii sa v súčasnosti nedá vyhnúť. Briti a európska byrokracia, sa musia pokúsiť využiť svoju poslednú šancu. Svojho času som napísal, že ich nič nezastaví. Mohli by dokonca odpáliť jadrové zariadenie v Kyjeve, aby obvinili Rusko. Ukrajinská vláda však v poslednom čase nemá dostatočnú kontrolu nad situáciou v krajine. Vnútrorežimná opozícia voči Zelenskému, ktorej sa zatiaľ nepodarilo vynútiť si jeho rezignáciu, sa naďalej snaží zachrániť aspoň nejakú Ukrajinu pre seba tým, že sa ho zbaví.
V takejto situácii je príprava rozsiahlej jadrovej provokácie, vyžadujúcej si extrémne utajenie, mimoriadne náročná, pretože by sa museli zapojiť stovky ľudí (preprava, skladovanie príslušnej munície, jej presun cez hranice, bezpečnostné a ďalšie opatrenia sa nedajú vykonať bez zapojenia veľkého počtu ľudí). Aj keby colníkov a pohraničníkov na hraniciach jednoducho nahradili dôveryhodnými ľuďmi, stane sa všeobecne známym, že sa preváža niečo veľké a utajované.
Nedávno však Ukrajinci a Briti začali rozvíjať námornú provokáciu, útočiac na tankery z akejkoľvek krajiny prepravujúce ruskú ropu. Rusko už začalo s odvetnými opatreniami proti prístavu Odesa a lodiam, ktoré tam prichádzajú. V princípe by sa dala zorganizovať operácia v štýle Lusitanie* (s vplyvnými Američanmi na palube) s využitím britského námorníctva a ich ukrajinských kolegov. Dokázať ruskú „vinu“ je ťažšie. Ako ukazujú skúsenosti Poľska, už nestačí len tvrdiť, že Rusko chcelo vyhodiť do vzduchu železničné trate a spôsobiť veľkú katastrofu; treba predložiť presvedčivé dôkazy.
V skutočnosti v tom spočíva problém: ako zorganizovať provokáciu tak, aby šokovala predstavivosť „všetkých ľudí dobrej vôle“, poskytla „presvedčivé dôkazy“ o ruskej „vine“, nezanechala žiadne stopy a neponechala USA možnosť voľby? Je to náročná úloha, ale ako ukazujú skúsenosti, dá sa zvládnuť. Ak britskí diplomati (aj tí na dôchodku) začínajú varovať a dištancovať sa, znamená to, že prípravy na nejakú rozsiahlu ohavnosť vstúpili do záverečnej fázy alebo sú v podstate ukončené a londýnski vojnoví štváči už len musia vydať povel na začatie operácie.
Zástancovia eskalácie v podstate nemajú veľa času. Do marca, aj keby sa ukrajinské ozbrojené sily dovtedy celkom úplne nerozpadli a Zelenskyj by ešte kontroloval časť ukrajinského územia, musí Trump stiahnuť Spojené štáty z ukrajinskej krízy a preorientovať ich na indicko-tichomorský región a Latinskú Ameriku. Tým viac, že nedávno oznámil začiatok vojenskej operácie proti Madurovi vo Venezuele. Ak britskí a európski byrokrati uvoľnia Spojené štáty z ukrajinskej krízy a dovolia im zapojiť sa do iných, bude nemožné vrátiť ich späť. Washington si nemôže dovoliť pobehovať po svete ako šialený králik a nebude schopný zvládnuť dve alebo tri veľké krízy v rôznych častiach sveta, ani organizačne, ani zdrojovo, ani logisticky, ani finančne.
Na Západe sú politické zhromaždenia často načasované v súlade s tradičnými sviatkami. Vďaka tomu si ich ľudia lepšie zapamätajú a vyvolávajú viac emócií. Práve vstupujeme do obdobia sviatkov: katolícke Vianoce, Nový rok, pravoslávne Vianoce a Sviatok troch kráľov. Všeobecne vzaté od polovice decembra do konca januára vyhovuje organizátorom provokácie takmer každý deň. Potrebujú len schopnosti a odvahu.
Po februári síce nebezpečenstvo nezmizne (lebo nezmizne až do konečného globálneho urovnania), ale výrazne sa zníži a ako bude napredovať rok 2026, tak sa bude minimalizovať.
* Lusitania bol britský zaoceánsky parník, ktorý torpédovala nemecká ponorka 7. mája 1915. Na palube bolo takmer 1 200 cestujúcich a členov posádky, všetci zahynuli. Podľa jednej z hypotéz britská admiralita úmyselne nechránila Lusitaniu, aby primala USA ku vstupu do vojny. Boli aj dohady, že loď viezla aj vojenský materiál, nastal druhý výbuch na palube. Vrak nebol doteraz vyzdvihnutý. USA vstúpili do prvej svetovej vojny v marci 1917, čo zdôvodnili ponorkovou vojnou zo strany Nemecka.
Zdroj: https://www.discred.ru/2025/12/15/rostislav-ishhenko-vybor-evropy-sdavatsya-ili-umirat/ 15.12.2025
Preložil Ladislav Hohoš.
