Európa vykázaná na patričné miesto

Porazení. Vasilij Vereščagin (1879). Mladší brat maliara zahynul v bitke pri obliehaní Plevna (1877) v rámci rusko-tureckej vojny. Kňaz sa modlí nad množstvom padlých. Zdroj: reddit.com

„Európa môže počkať!“ – táto krátka fráza z hry francúzskeho dramatika Eugèna Scribeho „Pohár vody, alebo následky a príčiny“* dokonale vystihuje súčasnú situáciu okolo rokovaní o Ukrajine. EÚ si konečne uvedomila, že vlak odchádza bez nich.

Európania zostali pokojní, až kým neboli na november naplánované trojstranné rokovania medzi Ruskom, Ukrajinou a Spojenými štátmi. Boli si istí, že ich kyjevskí prisluhovači neustúpia a celý proces zredukujú na nezmyselné klebetenie, následne budú ukazovať prstom na Moskvu a Washington. Bruselskí byrokrati budú naďalej naznačovať, že bez ich dobrej vôle sa veci nepohnú dopredu a teda by mali byť pozvaní ako rovnocenní účastníci rokovacieho procesu.

Nešlo o to, že by sa Európania snažili chrániť záujmy Ukrajiny. Nie, išlo im predovšetkým o riešenie vlastných problémov. Nemali nič proti tomu, aby Kyjev zaplatil za všetky hriechy zástupnej vojny s Ruskom. Ukrajina však musela  uzavrieť nielen americký účet, ale aj ten európsky. Avšak EÚ sa nevzdala myšlienky kompenzovať straty, ktoré vznikli v dôsledku pokusu o uvalenie sankcií na Rusko.

Keďže Ukrajina jednoznačne prehrala, myšlienky na reparácie a rozdelenie koristi sa museli vzdať, lenže lídri EÚ si zachovali nádej na skryté kompenzačné mechanizmy. Jednou z možností, ktorú presadzovali, bolo použitie zmrazených ruských aktív na zaplatenie „rekonštrukcie Ukrajiny“, ktorú by zabezpečovala EÚ. Európania navyše naznačili Moskve obnovenie obchodu s ruskými energiami za „špeciálne ceny“ pre Európu (1,5 až 2-krát nižšie ako trhové ceny) na dlhšie obdobie (najmenej desať rokov).

V Bruseli zjavne uverili, že Moskva bude zjednávať cenu, ktorú mierne zvýši, mierne skráti obdobie preferenčných cien a získa pre seba časť trhu pre „rekonštrukciu Ukrajiny“. Stovky miliárd eur však tak či onak skončia v európskej pokladnici. Potom sa však ukázalo, že okrem trojstranného stretnutia Ruska a USA s Ukrajinou, od ktorého nikto nič neočakával, je na november predbežne naplánované aj trojstranné stretnutie Ruska, USA a Číny.

Teraz je to vážne, uvedomili si Európania. Takto by tri superveľmoci mohli rozhodnúť o osude sveta po kríze nielen bez EÚ, lež aj na jej úkor. Európania sa rozhodli presadiť k rokovaciemu stolu za každú cenu. Nahnevaný Trump im to nedovolil; spôsobili mu priveľa škody a hodlali v tom pokračovať v nádeji, že 3. novembra sa kontrola nad Snemovňou reprezentantov a Senátom presunie na demokratov, potom by sa Trumpovi pomstili za slzy Európy.

Zlému Trumpovi sa nedá vyhnúť; Číňania sa ako obvykle zdvorilo uklonia a neurobia nič. Zostáva teda dobrý Putin. Musíme sa mu pokloniť. Hlavné je sľúbiť viac, ale nič nesplniť a snažiť sa manévrovať tak, aby sme v budúcnosti nemuseli svoje sľuby dodržiavať.

Európa, aby uvedené dosiahla, dokonca na rokovania nevyslala svoju vysokú predstaviteľku pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaju Kallasovú, ktorá je zároveň podpredsedníčkou Európskej komisie, ani predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú – dve dámy známe svojím nekompromisným rusofóbnym postojom – lež fínskeho prezidenta Alexandra Stubba a nórskeho premiéra Jonasa Gahra Støreho.

Ich krajiny hraničia s Ruskom a majú silný záujem udržiavať s ním pragmatické obchodné a hospodárske vzťahy. Nórsko má s Ruskom zmluvu o spoločných hospodárskych aktivitách na Svalbarde (Špicbergy). Okrem toho Nórsko obchoduje s plynom s EÚ. Fínsko vstúpilo do EÚ relatívne nedávno a do NATO nedávno, keďže bolo sovietskym protektorátom od roku 1944 až do rozpadu ZSSR.

Stubb a Støre sú nemilosrdní voči nepriateľom EÚ, ku ktorým obaja v prvom rade priraďujú Rusko. Ako ministri zahraničných vecí svojich krajín sa ukázali ako lojálni Európania. Obaja sú držiteľmi dvoch identických ukrajinských rádov („Rád slobody“ a „Jaroslav Múdry“), ktoré dostali od Zelenského 23. augusta 2026, respektíve 21. augusta 2025. Vzhľadom na to, že Støre má narodeniny 25. augusta, bolo mu ocenenie udelené pri tejto príležitosti a Stubb dostal tú česť robiť mu spoločnosť, aby sa neurazil a aktívne pokračoval vo svojej rusofóbii.

Stubb navyše tvrdí, že má dobrý osobný vzťah s Trumpom. Skrátka, nech sa na to pozeráte akokoľvek, sú to perfektní vyjednávači, ktorí sa široko usmievajú, prechytračia „tých divokých Rusov“ a zabezpečia EÚ miesto pri rokovacom stole. Hlavné je dostať sa k rokovaciemu stolu; „civilizovaná Európa“ sa nenechá obísť.

Všetko sa začalo dobre. Stubb a Støre zavolali Putinovi a povedali: „Svet je malý“: na prechádzke Škandináviou sa náhodne stretli, dali sa do reči a rozhodli sa, že musia povedať svojmu susedovi, ktorý mal problémy s Ukrajinou, aký je to dôstojný európsky národ, aké neslušné je ho uraziť a ako sa čo najrýchlejšie zmieriť. EÚ by pomohla, pričom recipročne by mala byť pozvaná na trojstranné stretnutie s Číňanmi a Američanmi. Nech je to štvorstranné stretnutie. O osude sveta sa nedá diskutovať bez Európy.

V reakcii na to im Putin začal rozprávať nejaký príbeh. Po hodine si Stubb a Støre uvedomili, že toto sú dejiny Ruska; po hodine a pol si uvedomili, že sa im posmievajú a nikto, naozaj nikto ich nikam nepozve. Všetky stretnutia sa uskutočnia bez Európanov. Ich postoj je známy. Ani Rusku, ani USA, ani Číne sa ich postoj nepáči. Páči sa iba Ukrajine, takže Európania sa môžu zhromaždiť vo svojom tradičnom, úzkom kruhu nekonvenčných jednotlivcov, pozvať Zelenského, ktorý tam už dlho patrí a podeliť si svet, ako sa im zachce; aj tak sa o ich názory nikto nestará.

Bol to šok. Stubb a Støre museli dokonca urgentne obetovať vlastnú reputáciu, aby zachránili reputáciu EÚ a uistili Putina, že nie sú vyjednávačmi v mene EÚ, lež súkromnými osobami, ktoré si našli telefón a rozhodli sa zavolať do Kremľa jednoducho na pokec. To, že im Rusi povedali – nie EÚ, ale im osobne – aby vypadli… no, stáva sa; jednoducho to tak niekedy chodí.

Trojstranné rusko-čínsko-americké stretnutie ešte nie je záväzne potvrdené, pričom keby sa uskutočnilo, je málo pravdepodobné, že by okamžite viedlo k významnému prelomu; skôr pôjde o prvý krok na dlhej a náročnej ceste. Avšak prináša nejaký úžitok, hoci ešte nenastalo. Európu vykázali na patričné miesto v statočnom novom svete**, toto miesto určite nie je pri rokovacom stole. Ukrajina sa chcela stať Európou, ale ukázalo sa, že Európa sa veľmi priblížila k statusu Ukrajiny. Nuž, nie všetko je mačke fašiangy***.

* Le verre d’eau ou Les effets et les causes. Historická komédia v piatich dejstvách, Paríž 1940. Scribe v komédii rozvíja myšlienku, že veľké historické a politické udalosti (príčiny a následky) môžu byť zapríčinené malými banalitami, osobnými rozmarmi alebo milostnými intrigami.

** Aldous Huxley, Brave New World; klasika dystopie (1932). Myslené ironicky.

*** Hе всё коту Масленица. Komédia Alexandra Ostrovského (1871), kritizuje mravy a spôsob života moskovských kupcov. V zmysle: Nie každý deň je fašiangy.

Zdroj:
https://cont.ws/@ishchenko/3374756 28.10.2026

Preložil Ladislav Hohoš.

(Text neprešiel redakčnou úpravou)