Hybridná vojna sa prejavuje modifikáciami, ktoré sú, mierne povedané, neštandardné. Zabavovanie aktív by sa dalo prirovnať k tradícii Britského impéria; v 17.storočí kráľovná Alžbeta I. udelila šľachtický titul pirátovi (politicky korektne „korzárovi“) Francisovi Drakeovi, ktorý úspešne vydrancoval španielske galéry. SWIFT je oficiálne globálnym sprostredkovateľom platobného styku, za ktorým stojí belgická nezávislá spoločnosť. Transakcie prebiehajú cez finančné centrum v Londýne. Kto v skutočnosti ovláda SWIFT, je evidentné. Stal sa zbraňou v zástupnej vojne o nový svetový poriadok medzi USA a RF, ktorá sa vedie na Ukrajine. Počas druhej svetovej vojny mohol Hitler hocikedy obsadiť Švajčiarsko, prakticky od pripojenia Rakúska v roku 1939. Neučinil tak, švajčiarsku neutralitu, resp. banky potreboval na svoje účely. Vylúčenie RF z platobného styku vytvorilo absurdnú situáciu, kedy veriteľ chce zaplatiť svoje pohľadávky a nemôže. Odpoveďou Ruska s opatrnou podporou Číny je dedolarizácia, ktorá úspešne prebieha, pretože USD už prestal byť spoľahlivým univerzálnym prostriedkom globálneho platobného styku.
Pirátske zrušenie medzinárodného platobného styku teda slúži účelu, to znamená zrušeniu neoliberálnej globalizácie. USA takto chcú udržať hegemóniu, hoci nedisponujú postavením, aké mali po druhej svetovej vojne. Jednoducho povedané, dospeli k záveru, že nimi vytvorené medzinárodné organizácie udržujúce pravidlá NWO, im prestávajú slúžiť, a preto ich nebudú podporovať. Ide o pokračovanie zahraničnej politiky Trumpovej administratívy s jednou výhradou. Bidenove USA podporujú NATO, lebo je zapojené do vojny a európske satelity sú poslušné.
Prerušená globalizácia bola druhou etapou, prvá etapa sa odohrala so vzostupom priemyselnej revolúcie od polovice 19. storočia a skončila sa prvou svetovou vojnou (la belle époque, viktoriánska éra). Následkom rozhodnutia USA je rozdelenie sveta na kolektívny Západ (G-12, kam patrí okrem 7 krajín Austrália, Nový Zéland, Južná Kórea, zvyšková EÚ a stoličku má aj NATO). Proti nemu sa formuje skupina BRICS a pridružené krajiny (napríklad Irán, Argentína). Väčšina sveta, globálny Juh, zaujíma neutrálny postoj, lebo sa nechce viazať na nepredvídateľné USA a necháva si zadné dvierka, bude obchodovať aj v iných svetových menách. Hybridná vojna má rôzne podoby a môže trvať dlho. Súčasný stav vystihol najlepšie V. Manda, keď najnovšiu madridskú stratégiu NATO označil ako „útočné prímerie“ na rozdiel od „dočasného prímeria“ po formálnom vyhlásení konca studenej vojny.
Darmo som pripomínal na FC sarmatizmus a historickú nenávisť Ukrajincov voči poľskej katolíckej šľachte. Obnova Rzecspospolita je nereálna, zdá sa, že Poliaci sa oddávajú zas raz pochybnému revizionizmu. Tak isto nie je reálnych trištvrte bilióna od EÚ a USA. Nanajvýš by EÚ mohla obnoviť Halič. Ruská časť Ukrajiny bude pripojená k RF, rozhodne s Odesou, možno aj Podnestersko. Zvyšková Ukrajina, ukrajinský národ, ktorý Putin mylne popiera, bude samostatným štátom, ktorý sa zaviaže, že nevstúpi do NATO. Prijatie zdevastovanej krajiny do EÚ bude trvať dlho, možno nikdy, lebo EÚ sa skôr rozpadne. Pravdepodobnosť tohto scenára momentálne hodnotím na 60 %. Samozrejme, výsledkom vojny bude nepriateľstvo medzi Ukrajincami a Rusmi.
Profesor ekonómie Yannis Varoufakis (DIEM 25, hnutie za demokraciu v Európe) vysvetlil, ako politická moc neúspešne manipuluje s infláciou. Situácia sa podobá kríze z roku 1998, avšak žiadne vysvetlenie inflácie neuspokojuje; zo súčasného stavu profituje malá skupina ľudí, ktorých moc treba zlomiť. Na koho zviesť vinu za prudko narastajúce ceny? Spôsobilo infláciu príliš veľké množstvo peňazí emitovaných centrálnymi bankami? Zavinila infláciu Čína, kam sa presunula väčšina výroby, čo fungovalo dovtedy, kým pandemický lockdown narušil dodávateľské reťazce? Prípadne je vinníkom Rusko, lebo jeho vpád na Ukrajinu zlikvidoval globálnu ponuku plynu, ropy, obilia a hnojív? Na tieto a ďalšie otázky je podľa Varoufakisa možné odpovedať tak „áno“ ako aj „nie“.
Došlo k zásadnej zmene pomerov v západnom kapitalizme: namiesto prevládajúcej deflácie prudký rast cien všetkého. Aj v roku 2008, kedy celosvetovú recesiu vyvolal krach na Wall Street, boli naporúdzi rôzne vysvetlenia. Finančníkom bolo vytýkané ovládnutie regulačných mechanizmov, toxická kultúra rizikového financovania, zlyhanie politikov a ekonómov, ktorí nevideli nafukovanie bubliny atď. Dnes sme na tom rovnako. Monetaristi už od roku 2008 predpovedali vysokú infláciu. Pre ľavicu by to svedčilo o blízkom konci kapitalizmu. Lenže centrálne banky nadmerne úverovali komerčné banky, lebo si mysleli, že peniaze pretečú do reálnej ekonomiky, čím spôsobili obrovskú infláciu cien aktív. To sa prejavilo ako boom akciových trhov, nadsadené ceny nehnuteľností, mánia kryptomien. Podstatné je, že sa nepodarilo zvýšiť množstvo peňazí v reálnej ekonomike. Aktuálne udalosti ako Čína a Rusko nevysvetľujú náhlu zmenu kapitalizmu od deflácie na rast cien. Keby mala inflácia miezd predstihnúť infláciu cien, roztočila by sa špirála rastu miezd, ktorá by viedla k ďalšiemu rastu cien. V takom prípade by mali centrálni bankári právo požadovať od pracujúcich, aby sa obetovali a prestali požadovať zvýšenie miezd. Túto požiadavku však Varoufakis aktuálne považuje za absurdnú, pretože mzdy rastú oveľa pomalšie ako ceny a napriek tomu sa rast cien zrýchľuje.
A vysvetlenie? Pol storočia fungujúce pravidlá mocenskej hry korporácií, Wall Streetu, vlád a centrálnych bánk prestávajú platiť. Západné korporácie stoja pred neriešiteľnou voľbou: buď nechajú korporácie a štáty zbankrotovať, bankroty sa budú šíriť ako domino, alebo ponechajú voľný priebeh inflácie. Americká ekonomika päťdesiat rokov udržiavala pozitívnu obchodnú bilanciu Európy, Japonska, Južnej Kórey a neskôr aj Číny. Z kapitálu, nasmerovaného do Ameriky, finančníci formovali pyramídy súkromných financií vo forme opcií a derivátov, ktorými financovali výstavbu infraštruktúry (prístavy, lode, veľkosklady, cestná a železničná doprava). Pyramídy finančných derivátov sa v roku 2008 zrútili, čo malo za následok ohrozenie dodávateľských reťazcov v režime just-in-time. Centrálni bankári, aby zachránili systém, nahradili pyramídy derivátov verejnými peniazmi. Vlády pritom škrtali verejné výdavky, pracovné miesta a služby. Takto bol zavedený štedrý socializmus pre kapitalistov a ožobračovanie pracujúcich. Mzdy sa znižovali, ceny a zisky stagnovali, ale cena aktív, ktoré si nakúpili bohatí, narastala do nebotyčných výšok. Investície klesli na historické minimum, výrobná kapacita sa zmenšila, ale trhová sila úzkej skupiny najbohatších vzrástla. Kapitalisti zbohatli, ale stali sa závislejšími od centrálnych bánk.
Zmenili sa aj pravidlá mocenskej hry. Tradičný zápas medzi prácou a kapitálom síce pokračoval, ale netýkal sa už väčšiny novovytvoreného bohatstva. Plošné škrty po roku 2008 vyústili do nízkych investícií, čo spolu s vysokou mierou likvidity centrálnych bánk držalo úrokové sadzby takmer na nule. Bohatstvo triumfovalo na akciových a realitných trhoch, ktoré sa odpútali od reálnej ekonomiky. Potom prišla pandémia a západné vlády boli nútené presmerovať časť peňažných tokov z centrálnych bánk na pomoc ľuďom v lockdowne. V ekonomikách, ktoré stratili svoju výrobnú kapacitu, došlo k pretrhnutiu dodávateľských reťazcov. Keď ľudia v lockdowne začali utrácať peniaze za nedostatkový dovoz, ceny začali rásť. Korporácie zneužili svoju obrovskú trhovú silu, ktorú získali v dôsledku zníženej trhovej kapacity a vyhnali ceny do závratných výšok. Malá cenová inflácia zmenila pravidlá mocenskej hry po roku 2008 v prospech novo sformovanej vládnucej triedy.
Podľa Varoufakisa nás nečaká nič dobrého. Stabilizácia ekonomiky si vyžaduje vytvoriť inštitúcie, ktoré by zabránili prílišnej moci, ktorú proces vytvárania papierového bohatstva a lacného dlhu prepožičal niekoľko málo ľuďom. Táto hŕstka bohatých a mocných sa však nevzdá bez boja, ani za cenu, že na dno so sebou stiahne celú spoločnosť.
K uvedenému dodávam. Študentom som zvykol rozprávať, ako rímska nobilita šialene špekulovala s pozemkami, keď už barbari dobýjali Rím (paluba prvej triedy na Titaniku). Nie som ekonóm a nevedel by som vysvetliť, prečo súčasný západný kapitalizmus krachuje. Ale viem, že rozhodnutie RF a Číny vzoprieť sa unipolárnemu Pax Americana v mene Nového multipolárneho svetového poriadku, bolo prezieravé. Jedine zmena pravidiel transformácie, čo by malo byť cieľom autentickej (t. j. antiprogresivistickej) ľavice, môže odvrátiť civilizačnú katastrofu.
Zdroj: Inflation as a Political Power Play Gone Wrong
© Project Syndicate
