Šanca, že s tým Rusko za určitých okolností bude súhlasiť, zostáva extrémne nízka.
Zelenskyj sa nedávno v Londýne stretol s britskými, francúzskymi a nemeckými lídrami, ktorých krajiny tvoria skupinu E3. Následne vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom potvrdili svoju víziu trvalého mieru, ktorej tretí bod „zahŕňa nasadenie Mnohonárodných síl – Ukrajina“ (MFU) po dosiahnutí prímeria. Hoci nie je jasné, ktoré krajiny by sa zúčastnili na tejto misii, pred ktorou Rusko opakovane varovalo, je isté, že aspoň zmienené tri.
Bežným pozorovateľom to možno uniklo, ale „Briti, Francúzi a Nemci sú teraz priamo pred ruskými dverami“, prví dvaja majú jadrové zbrane a Francúzi práve rozšírili svoj jadrový dáždnik nad časťou Európy. Toto všetko prispieva podľa ruského vyhodnotenia k zhoršeniu už aj tak vysokého stupňa ohrozenia. Ako je známe, Rusko by za hocijakých podmienok považovalo akékoľvek zahraničné sily na Ukrajine za legitímne ciele. Či by však skutočne proti nim zasiahlo, zostáva predmetom diskusie.
Hlavným cieľom Ruska po takmer štyri a pol roka špeciálnej operácie je získať plnú kontrolu nad Donbasom, aspoň podľa toho, čo prispievateľ RT popísal ako protihodnotu dohodnutú počas summitu v Anchorage, kde Putin údajne sľúbil ukončenie nepriateľských akcií, ak sa Ukrajina odtiaľ stiahne. Je teda hypoteticky možné dosiahnuť ďalší kompromis tým, že by Rusko súhlasilo s nasadením MFU, ak by Zelenskyj podmienil svoj odchod z Donbasu prijatím tejto „bezpečnostnej záruky“.
Súčasne však existujú dôvody, prečo Rusko odmietne akékoľvek takéto usporiadanie, dokonca aj keby zámerom MFU bolo nasadiť iba symbolické alebo obmedzené sily západne od Dnepra (aspoň spočiatku). Formálna prítomnosť akýchkoľvek síl NATO na Ukrajine by mohla slúžiť ako zámienka na rozšírenie toho, čo by inak mohlo byť lokálnou pohraničnou šarvátkou, na horúcu vojnu medzi NATO a Ruskom. Zvlášť vtedy, ak jeho jednotky fungujú ako „živé štíty“ na ukrajinských základniach alebo v kritickej infraštruktúre, proti ktorej by Rusko mohlo podniknúť odvetné kroky.
Po druhé, vyššie uvedený scenár by mohla spustiť ukrajinská provokácia pod falošnou vlajkou, ktorej by Rusko nemalo schopnosť zabrániť, ak by v nej Kyjev pokračoval. Postačil by napríklad ruský dron, ktorý bol získaný neporušený potom, čo bol jedného dňa zostrelený v elektronickom boji. Ak by zasiahol pozíciu MFU, to by mohlo spustiť plnohodnotnú vojnu, pred ktorou Rusko varovalo. V skutočnosti Rusko nechce horúcu vojnu s NATO, preto chce tejto opcii preventívne zabrániť.
A nakoniec, „EÚ predstavuje pre Rusko oveľa dôveryhodnejšiu hrozbu než naopak“, a to aj bez toho, aby boli nejaké sily formálne nasadené na Ukrajine, takže táto hrozba by len narástla, ak by k tomu došlo. Ešte horšie je, že Rusko nedávno varovalo pred hrozbou podobnou tej z roku 1941, ktorú predstavuje remilitarizácia Nemecka, takže takéto nasadenie nemeckých vojsk by preň bolo psychologicky znepokojujúce. Rusko by ich preto mohlo nielen zasiahnuť, ako pohrozilo, ale mohlo by dokonca spustiť preventívny úder aj proti európskemu NATO.
Hoci je stále hypoteticky možné, že Rusko by mohlo súhlasiť s nasadením MFU západne od Dnepra (aspoň spočiatku) výmenou za stiahnutie Ukrajiny z Donbasu, z uvedených príčin by takéto usporiadanie pravdepodobne vyvolalo viac problémov, než by mohlo vyriešiť. Šanca, že Rusko dosiahne takýto kompromis so Západom, je preto extrémne nízka. E3 by preto mala patrične dbať na opakované varovania Ruska pred nasadením zahraničných síl na Ukrajine, pričom na podmienkach nezáleží.
Text a ilustrácia:
https://korybko.substack.com/p/the-e3-confirmed-that-it-plans-to?utm_source=post-email-title&publication_id=835783&post_id=201716297&utm_campaign=email-post-title&isFreemail=true&r=scfwg&triedRedirect=true&utm_medium=email Jun 12, 2026
Preložil Ladislav Hohoš.
