Duch Anchorage ešte žije

Dá sa dôvodne predpokladať, že kompromisy sa týkajú bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, otázky územia a povojnovej európskej bezpečnostnej architektúry.

Putin potvrdil počas tlačovej konferencie v Šen-čene, ktorá nasledovala po jeho historických trojstranných rozhovoroch so Si Ťin-pchingom a Trumpom, že „samozrejme, existujú kompromisy (zo strany Ruska vo vzťahu k Ukrajine). Ako by tam nemohli byť? Kompromisy navrhla americká strana a my sme ich prijali presne tak, ako boli predložené – vrátane tých, o ktorých sa hovorilo počas rokovaní v Anchorage.“ Ide o potvrdenie toho, čo uviedol pred Bezpečnostnou radou RF už v novembri minulého roku. Prirodzene sa preto vynára otázka, na aké konkrétne kompromisy Putin vlastne pristúpil.

Hoci to v tejto chvíli nemožno tvrdiť s istotou, je pravdepodobné, že prezident súhlasil prinajmenšom s tromi významnými ústupkami. Podľa Trumpovho osobitného vyslanca Jareda Kushnera: „Myslím si, že sa nám podarilo dosiahnuť, aby Rusi prijali koncepciu, podľa ktorej by akékoľvek bezpečnostné záruky pre Ukrajinu vychádzali z článku 5.“ Hoci sa to môže zdať bežnému pozorovateľovi pozoruhodné, v skutočnosti to nie je až také prekvapujúce, keďže – ako som konštatoval v marci 2025 – „Ukrajina už istým spôsobom disponuje zárukami na úrovni článku 5 zo strany niektorých členských štátov NATO.“

Koniec koncov, blok už teraz popri iných formách podpory poskytuje zbrane, finančné prostriedky, spravodajské informácie prostredníctvom satelitnej komunikácie (Starlink/Starshield), čo je v súlade s duchom článku 5. Žiadny rozumný pozorovateľ neočakáva, že by NATO v prípade ďalšieho rusko-ukrajinského konfliktu upustilo od obnovenia tejto podpory. Okrem toho Putin počas svojho nedávneho stretnutia s Kushnerom a jeho vyjednávacím partnerom Stevom Witkoffom naznačil, že Rusko je otvorené kompromisom aj v otázke svojich územných nárokov.

Putin povedal: „Vieme, že územné otázky chápu obe strany odlišne. Pre nás sú dôležitejší ľudia, ktorí tam žijú, ich tradície, kultúra a právo žiť podľa vlastných pravidiel a v súlade s ich tradičnými hodnotami.“ Právna medzera (ktorú som navrhol tu v auguste 2025) by sa dala využiť na obmedzenie ruských územných nárokov. Putin však zrejme naznačil v rámci daného kompromisu, že túto opciu využije iba vtedy, ak Ukrajina ako podmienku obnoví práva svojich menšín.

A napokon, posledný významný kompromis, na ktorý Putin pravdepodobne pristúpil, sa týka povojnovej európskej bezpečnostnej architektúry, konkrétne požiadavky Ruska na bezpečnostné záruky z konca roka 2021. Išlo o sa návrat k stavu z roku 1997 (v čase prijatia Zakladajúceho aktu medzi NATO a RF*). Ak členské štáty, ktoré do NATO vstúpili pred rokom 1997, stiahnu svoje sily z území štátov, ktoré pristúpili po roku 1997, Rusko by mohlo akceptovať, že tieto novšie členské štáty budú môcť rozmiestňovať svoje sily na územiach iných členov.

Každý z horeuvedených troch hypotetických kompromisov dáva zmysel za predpokladu, že ohľadom nich naozaj došlo k dohode. Rusko nemôže zabrániť NATO, aby obnovilo súčasnú úroveň podpory pre Ukrajinu v prípade vypuknutia ďalšieho konfliktu. Rusko si tiež možno neželá v nasledujúcich rokoch obetovať ďalšie životy a zdroje len preto, aby dosiahlo svoje maximálne územné nároky. A napokon, Rusko nemôže prinútiť NATO k ničomu bez toho, aby vyvolalo tretiu svetovú vojnu. To dokáže iba Trump (ako uvádzam tu), čo si vyžaduje, aby on sám mal vôľu tento blok k niečomu donútiť.

Práve v tomto spočíva význam toho, čo Putin povedal na svojej ostatnej tlačovej konferencii, keď uviedol, že „tieto kompromisy (ktoré navrhli USA a s ktorými Rusko v Anchorage súhlasilo) skutočne existujú a my sme ich podporili. Otázkou je, či sú ostatné strany konfliktu – Ukrajina a v tomto prípade jej európski sponzori – pripravené ich prijať.“ To je skutočne zásadná otázka, pričom odpovedať môže iba Trump ako jediný človek na svete, ktorý je schopný prinútiť zmienené strany, aby sa podriadili.

* Zakladajúci akt o vzájomných vzťahoch, spolupráci a bezpečnosti medzi NATO a Ruskou federáciou (Founding Act on Mutual Relations, Cooperation and Security between NATO and the Russian Federation), podpísaný 27.mája 1997 v Paríži.

Text a ilustrácia:
https://korybko.substack.com/p/what-compromises-did-putin-agree?utm_source=post-email-title&publication_id=835783&post_id=225753415&utm_campaign=email-post-title&isFreemail=true&r=scfwg&triedRedirect=true&utm_medium=email Nov 20, 2026

Preložil Ladislav Hohoš

(Celkovo 72 pozretí, 8 dnes)
Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Dĺžka komentára nesmie byť dlhšia ako 1800 znakov.

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525