K marcovej návšteve prezidenta Tadžikistanu v Uzbekistane
Privítanie na letisku v Taškente. Vľavo E. Rachmon, vpravo Š. Mirzijojev.
Foto: www.president.tj
Spravme si malý geopolitický úvod o vzťahoch medzi krajinami Strednej Ázie po tom, čo došlo k napadnutiu historickej Perzie dvomi štátmi, ktorých dejiny sú v porovnaní s tým, čo sa počas histórie vytvorilo medzi Eufratom a Tigrisom, prakticky nulové.
Prezidenti krajín Strednej Ázie, z ktorých štyri majú turkický základ a Tadžikistan stojí na jazykovom základe farsi, prakticky unisono poslali svoje sústrastné telegramy do Teheránu v súvislosti s barbarskou a banditskou smrťou ajatolláha Sajida Alí Husejní Chámeneího.
Tu je potrebná malá vysvetľujúca poznámka. Stredná Ázia je z náboženského hľadiska svet islamu, kde prevažuje sunnitský element (Kazachstan, Kirgizsko, Turkménsko a Uzbekistan). Naopak, v Tadžikistane je významnejšou šiitska komunita (najmä islamisti). Napriek tomu, že ide o dve rôzne vetvy islamu, v Strednej Ázii existuje medzi sunnitmi a šiitmi pomerne vysoká miera koexistencie a náboženské konflikty sú v porovnaní s inými oblasťami islamského sveta zriedkavé.
Prvý zareagoval – už 1. marca 2026 – prezident Tadžikistanu Emomali Šarifovič Rachmon, ktorý vo svojom telegrame uviedol: „… v týchto tragických dňoch vyjadrujem smútok a súcit obyvateľov Tadžikistanu bratskému ľudu Iránu a žiadam Všemohúceho o večné milosrdenstvo všetkým zosnulým, ktorí našli božský pokoj v duši. Za ich príbuzných a priateľov trpezlivosť pred týmto ťažkým smútkom…“[1]
Na sajte prezidenta Uzbekistanu Šavkata Mironoviča Mirzijojeva bolo 2. marca 2026 zverejnené posolstvo s názvom „Sústrasť v súvislosti s hrdinskou smrťou lídra Islamskej revolúcie ajatolláha Ali Chámeneního“. V jeho posolstve sa uvádza: „… za roky svojej dlhoročnej plodnej činnosti významne prispel k posilneniu iránskej
Prečo hlas Dušanbe a Taškentu
Z množiny stredoázijských reakcií na udalosti, ktoré energeticky položia svet na lopatky, sme vybrali len dvoch prezidentov. Dôvod je prostý.
V dňoch 26. – 27. marca 2026 sa, uskutočnila štátna návšteva prezidenta Tadžikistanu v Uzbekistane.
No a hlavným obsahom tejto štátnej návštevy, okrem kultúrneho a humanitárneho rozmeru (návšteva historického mesta Buchara), či slávnostného otvorenia novej budovy Zastupiteľského úradu Tadžikistanu v Taškente, bolo aj, alebo najmä, prvé zasadnutie Najvyššej medzištátnej rady Tadžikistan – Uzbekistan (nový formát v bilaterálnych vzťahoch medzi Dušanbe a Taškentom).[2]
Plenárne zasadnutie Najvyššej medzištátnej rady Tadžikistan -Uzbekistan.
Foto: www.president.uz
Prezidenti oboch krajín vysoko ocenili priebežné prehlbovanie strategického partnerstva a spojeneckých vzťahov, rozširovanie mnohostrannej spolupráce a väzieb na rôznych úrovniach, ako aj posilnenie právneho rámca medzi oboma krajinami, pričom zdôraznili potrebu praktickej implementácie existujúcich významných rozvojových príležitostí. A aby potvrdili túto paradigmu, počas prezidentskej návštevy a za prítomnosti oboch prezidentov boli podpísané zmluvné dokumenty, ktoré nájdete v odkaze [3] a v závere ich zhrnul aj prezident Tadžikistanu.
Otvorenie nového veľvyslanectva
Už poslucháči najnižších ročníkov štúdia umenia diplomacie vedia, že – okrem morálnej (a inej) kvality veľvyslanca – v prijímajúcej krajine bonitu vysielajúcej krajiny determinuje aj dislokácia, kde, ako a v akom objekte je budova veľvyslanectva s právom na exteritorialitu a inými výsadami vyplývajúcimi z Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch.[4]
Budova nového Zastupiteľského úradu Tadžikistanu v Uzbekistane.
Prezidenti E. Rachmon a Š. Mirzijojev pri tejto príležitosti spoločne navštívili a otvorili novú budovu Veľvyslanectva Tadžickej republiky v Uzbeckej republike so sídlom Taškente.[5]
Záverečné hodnotenie
Na stretnutí so zástupcami médií, ktoré sa konalo v rezidencii uzbeckého prezidenta „Kuksaray“ prezident Uzbekistanu zdôraznil, že Uzbekistan sa úprimne raduje z vysokých úspechov bratského Tadžikistanu pri zabezpečovaní udržateľného hospodárskeho rastu, prilákaní investícií, obmedzení inflácie a zvyšovaní reálnych príjmov obyvateľstva.
Pre Uzbekistan je Tadžikistan je spoľahlivým strategickým partnerom a spojencom.
Zdôraznilo sa, že krajiny zdieľajú spoločné ciele, názory a ašpirácie a bilaterálne vzťahy demonštrujú dynamický rozvoj v politickej, hospodárskej a humanitárnej oblasti.
Prezident Tadžikistanu E. Rachmon sa ešte špeciálne 26. marca 2026 (o 17.30 miestneho času) vyjadril pre miestnych a zahraničných novinárov[6], keď (výber troch téz) konštatoval:
„… podrobne sme diskutovali o rade otázok strategického partnerstva a spojeneckých vzťahov medzi našimi krajinami, ako aj o vyhliadkach na ich ďalší rozvoj…“
„… dnes sme prijali nový balík dokumentov. Sú navrhnuté tak, aby poskytli ďalší impulz spolupráci medzi stranami v oblasti obchodu a investícií, energetiky, dopravy, rozvoja technológií a poľnohospodárskeho sektora. Chcel by som tiež zdôrazniť význam dokumentov zameraných na rozvoj väzieb v oblasti medicíny, cestovného ruchu a kultúry. Otázky ďalšieho posilňovania obchodnej a hospodárskej spolupráce, samozrejme, zostávajú kľúčovou prioritou nášho dvojstranného programu. Vysoko sme ocenili stabilnú dynamiku rastu vzájomného obchodu…“
„… dohodli sme sa, že svoje úsilie zameriame na ďalšie rozširovanie spolupráce v oblasti dopravy a logistiky, ako aj na zavádzanie digitálnych technológií a umelej inteligencie…“[7]
Záverečné hodnotenie zo Slovenska
Uvedená návšteva prezidenta E. Rachmona v Uzbekistane len (a nielen okrajovo) potvrdzuje, že stredoázijský región izraelským a spojeno-štátovsko-americkým slzám viac neverí, než verí.
Jednoducho viac je dobré spojenectvo so susedmi, než sľuby zďaleka. To však asi neplatí pre Európsku úniu.
V rámci protivýchodnej hystérie od osôb, akože lídrov Európske únie, sa nemôžeme akosi dočkať pochopenia v tomto smere. Pre nich je zdevalvovaná Ukrajina s nelegitímnym prezidentom a kríza okolo, ktorá je len a len vecou dnes už deklasovaného Západu, viac než rozumný svet.
A ešte niečo. Ani Dušanbe a ani Taškent zatiaľ „nedorástli“ do takej geopoliticko-geoenergetickej geniality, aby sa odstrihli od lacných, stabilných dodávok základných energií z Ruskej federácie.
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
[1] Bližšie pozri: https://fergana.ru/news/146193/?country=tj
[2] Лидеры Узбекистана и Таджикистана провели первое заседание Высшего межгосударственного совета
[3] https://asiaplus.news/2026/03/26/kakie-soglasheniya-podpisany-po-itogam-pervogo-dnya-gosvizita-emomali-rahmona-v-uzbekistan/
[4] https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/157/
[5] https://president.tj/event/news/54982
[6] Plný text vyhlásenia pozri: https://president.tj/event/news/54976
[7] https://akn.tj/ru/2022/06/02/press-statement-following-tajik-uzbek-talks/
