Potvrdzuje zlyhanie Trumpovej Veľkej euroázijskej stratégie
Trumpove signály eskalácie na Ukrajine, ním vyvolaný rozkol medzi Indiou a USA plus sprievodné zmiernenie čínsko-indickej bezpečnostnej dilemy vytvorili priestor pre Rusko na uzavretie dlho vyjednávanej dohody o projekte Sila Sibíri 2.
Trumpova Veľká euroázijská stratégia mala preventívne odvrátiť možnú neprimeranú závislosť Ruska od Číny, aby sa predišlo tomu, že by ruské prírodné zdroje výrazne urýchlili trajektóriu superveľmoci jediného systémového rivala USA. Na dosiahnutie tohto cieľa USA povzbudzovali vstup do strategického partnerstva s Ruskom ohľadom zdrojov po ukončení ukrajinského konfliktu; v očakávaní, že tento spoločný cieľ bude stimulovať Putina na súhlas s význačnými územnými a/alebo bezpečnostnými ústupkami.
Trumpova neochota alebo neschopnosť nanútiť Zelenskému nejaké ústupky požadované Putinom spojená s množiacimi sa správami o plánoch nasadenia NATO na Ukrajine vystrašili Putina, aby prestal vyvažovať rovnováhu a obrátil sa k Číne. Úspešné uzavretie dlho vyjednávanej dohody o plynovode Sila Sibíri 2, čím sa zvýši vývoz plynu do Číny približne na dvojnásobok (na 100 miliárd kubických metrov zemného plynu ročne) za nižšiu cenu, než za akú nakupuje EÚ), znamená zlyhanie Trumpovej Veľkej euroázijskej stratégie.
Putin by mohol vydržať dlhšie, keby Trump neúmyselne nekatalyzoval začínajúce čínsko-indické zblíženie prostredníctvom svojich pokrytecky trestajúcich ciel, ktorých cieľom je zmariť vzostup Indie ako veľmoci. Toto vystrašilo Indiu, aby si napravila vzťahy s Čínou, čo zmiernilo ich bezpečnostnú dilemu, ktorú USA zneužívali, aby obe krajiny rozdeľovali a ovládali. Tak sa následne znížili obavy Indie z užšej rusko-čínskej energetickej spolupráce, ktorej sa predtým obávala, že by mohla viesť k tomu, že sa Rusko stane juniorským partnerom Číny.
Chápaví pozorovatelia a tí, ktorí hovorili s indickými predstaviteľmi, vedia – hoci to nikdy nebolo oficiálne povedané – že India sa obávala, že Čína by mohla využiť svoj vplyv na Rusko, aby ho prinútila obmedziť alebo zastaviť vojenský vývoz do Indie, čím by Číne poskytla kľúčovú výhodu v ich hraničnom spore. Trumpom vyvolané indicko-americké rozdelenie a súvisiace zmiernenie čínsko-indickej bezpečnostnej dilemy umožnili Rusku uzavrieť dohodu o projekte Sila Sibíri 2 bez obáv, že Indiu vystraší a vtiahne do náručia USA, ktoré by tak rozdelili a ovládli Euráziu.
Rastúca konvergencia medzi BRICS a ŠOS, ktorých cieľom je postupne reformovať globálne riadenie prostredníctvom ich doplnkového úsilia o urýchlenie multipolárnych procesov, je do značnej miery spôsobená akceptovaním oboch zoskupení Indiou ako reakcia na nové strategické hrozby zo strany USA. Prvá návšteva premiéra Narendru Modiho v Číne za sedem rokov, počas ktorej sa zúčastnil summitu lídrov SOŠ a mal dôležité bilaterálne stretnutie s prezidentom Si Ťin-pchingom, by mala viesť k novému normálu v čínsko-indických vzťahoch.
Korene napätia medzi Čínou a Indiou neboli vyriešené, ale Rusko očakáva, že sa ich teraz podarí lepšie zvládnuť; preto uzavrelo dohodu s Čínou o plynovode Sila Sibíri 2 hneď po tom, čo dospelo k záveru, že USA sa jej nebudú snažiť pomôcť získať od Ukrajiny nič z toho, čo chce. Zhrnutie. Trump údajne naznačil zámer eskalácie na Ukrajine ako protihodnotu za obchodnú dohodu medzi USA a EÚ; potom sa čínsko-indické vzťahy zlepšili, zatiaľ čo indicko-americké sa zhoršili, čo politicky umožnilo realizovať Silu Sibíri 2.
Trumpova zahraničná politika voči Eurázii preto nepochybne zlyhala. Nesprávny prístup jeho tímu voči Rusku a Indii, keďže od nich požadoval príliš veľa, viedol k tomu, že tieto dve krajiny a Čína si vyriešili vlastné bilaterálne nezhody, ako aj príslušné vzťahy s USA, pričom následne urýchlili multipolárne procesy na úkor unipolárnych US záujmov. Rubikon bol po najnovšej dohode o plynovode jednoznačne prekročený a je len otázne, ako USA zareagujú.
Text a foto: Andrew Korybko’s Newsletter
Preložil Ladislav Hohoš
P. S. No comment. Uvidíme…
Jedna odpoveď
Len malá poznámka k téme podpisu právne záväzného memoranda medzi čínskou CNPC a ruským Grapromom o budovaní plynovodu „Сила Сибири-2“ a tranzitného plynovodu „Союз Восток“ cez územie Mongolska.
Podľa tohto dokumentu a následných kontraktov, Rusko bude v budúcnosti do Číny v priebehu tridsiatich rokov exportovať 50 mld. m3 plynu ročne. Ďalej sa Peking a Moskvy dohodli na zvýšenie objemu dodávok plynu cez plynovod „Сила Сибири“ (pôvodná trasa) z 38 na 45 mld. m3/rok a cez plynovod „Восточний маршрут“ z 10 na 12 mld.m3/rok.
Stále otvorená aj otázka nového plynovodu Ruská federácia – Kazachstan – Čína, ktorý by okrem dodávok do Číny obslúžil severné a severovýchodne regióny Kazachstanu.
Takže nech žije(sic!) REPower EU a všetky progresivistické iniciatívy EÚ na strategicko-faktické zbližovanie Číny a Ruska.