Dajú americkí republikáni voličom Smeru to, čo chceli a nedostali?

Čím viac sledujem verejné vyhlásenie Donalda Trumpa ako aj iných ľudí z jeho okolia, tak mám čoraz väčší dojem, že to, čo väčšina ľudí chcela od Smeru, nakoniec dostanú od amerických republikánov. Čo tým mám na mysli?

Približne nasledovné:

  1. Koniec agresívnej libtardskej cenzúry, či už zo strany štátu alebo zo strany politicky aktivistických dezinformačných médií.
  2. Koniec vyvádzaniu verejných zdrojov na podporu zástupnej vojny voči Rusku na Ukrajine namiesto skutočnej snahy o jej ukončenie politickými dohodami.
  3. Koniec financovania najrôznejších politických „rádobymimovládok“ a taktiež organizácií na podporu šírenia ideologických nezmyslov presadzujúcich najrôznejšie kultúrno-sociálne nezmysly (od vymyslených a neexistujúcich pohlaví, cez inklúziu mužov do ženských športov až po kvóty pre ženy v politike či vrcholových orgánov súkromných spoločností).
  4. Koniec nelegálnej migrácie (obzvlášť z kultúrne nekompatibilných spoločností) a šírenia „žvástov“ o jej blahodarnom obohacovaní pre národné štáty.
  5. Potrestanie tých, ktorí zneužívali svoju moc a ktorí sa podieľali na nelegálnych postupoch voči ľuďom, ktorí odmietali prijať libtardskú agendu (očkovanie proti kovidu, radosť z migrantov, obsahovo prázdne, no o to viac verejné klaňanie sa trpiacim černochom pred športovými zápasmi…).

Pre úplnosť je však dobré mať na pamäti, že od amerických republikánov sa nám (aj všetkým ostatným) dostanú aj mnohé dôsledky realizácie ich programu postavenom na hesle ,,Amerika na prvom mieste!“

Môžeme preto očakávať aj nasledovné:

  1. Tlak na „prenastavenie“ medzinárodného obchodu tak, aby vyhovoval Spojeným štátom americkým (clá proti importu nemeckých automobiliek, snaha o uvoľnenie európskej ochrannej legislatívy proti dovozu geneticky modifikovaných plodín z USA, obmedzenie obchodnej spolupráce krajín EÚ s Čínou).
  2. Tlak na militarizáciu európskych rozpočtov za účelom podpory amerického zbrojárskeho priemyslu. Tento bod má potenciál vytvoriť účtenku rádovo stoviek miliárd eur ročne!
  3. Tlak na zapojenie európskeho trhu do colnej únie s trhom Spojených štátov amerických podľa cieľov a potrieb severoamerickej strany.
  4. Tlak na rýdzo pravicové riešenia – obzvlášť v daňovej a regulačnej oblasti, ktorých dôsledkom bude ešte väčší rast sociálno-ekonomických rozdielov medzi ľuďmi (čo určite neostane bez vážnych dôsledkov – tak politických ako bezpečnostných).
  5. Tlak na presadzovanie záujmov silou miesto dohôd v medzinárodných organizáciách všetkého typu (od OSN, cez Svetovú obchodnú organizáciu až po budovanie vojenských silových aliancií – najmä v juhovýchodnej Ázii proti Číne – čo z logiky veci znásobí odozvu a povedie k novej veľkej studenej vojne nových superveľmocí).

Čiže záverom… trumpizmus z pohľadu ne-občanov Spojených štátov amerických má nielen svoje významné pozitíva, ale aj množstvo vážnych dôsledkov pre medzinárodnú politiku a ekonomiku. Popri tom nadšení pre tie pozitívne trumpistické aspekty je dobré mať na pamäti aj tie, ktoré rozhodne nehrajú v náš prospech.

(Status na FB 10. novembra 2024)

Úvodné foto: Donald Trump na archívnej snímke, 2020. Zdroj: Flickr

Ladislav Hohoš:
Neplesal som od radosti. Samozrejme ma teší, že Musk vyhral a Soros (progresivisti) prehral. Tak či onak Európu čakajú zlé časy. Ak EÚ zostane satelitom USA, disaster: dezindustrializácia, drahé energie, horúčkovité zbrojenie. Lenže EÚ by sa mohla spamätať a robiť vlastnú politiku. Teda obchodovať aj s Čínou a Ruskom. Víťazstvo prezidenta Trumpa však znamená jednu podstatnú výhru: zastavenie vojny na Ukrajine, ktorá predstavovalo obrovské riziko pre Európu. A americkí militantní neocons, ktorí ovládali zahraničnú politiku demokratov, budú odstavení. Len tak mimochodom, viem, že niektorí jastrabi sú aj v GOP, ale zvolený prezident počúva na politický realizmus.

Eduard Šebo:
Ladislav Hohoš. Pozdravujem, pán Hohoš. Úvodom napíšem, že svoj komentár som nesmeroval voči nikomu konkrétnemu. Veľa ľudí sa teší z víťazstva Trumpa – a v mnohom opodstatnene – no temer nikdy nevnímajú súčasne aj druhú stranu tejto mince…

S vašim komentárom úplne súhlasím. Svojho času som presne tak isto definoval očakávateľné dôsledky euro-únijnej politiky v područí Spojených štátov amerických. Na tomto fakte sa nič nezmenilo a uvidíme, či v EÚ vôbec existujú politické sily, ktoré by boli schopné premýšľať v intenciách záujmov EÚ a následne aj realizovať politiku, ktorá by mala smerovať k ich realizácii. V túto chvíľu o tom vážne pochybujem.

Ukončenie vojny na Ukrajine je taktiež otázne. Trump by musel vyvinúť skutočne veľkú snahu o politické dohody s Ruskom – a to nielen ohľadne Ukrajiny, ale aj bezpečnostnej architektúry v Európe. Pochybujem, že bude mať silu popri tom všetkom, čo sľubuje, ešte aj na takúto aktivitu.

Ladislav Hohoš:
Eduard Šebo. Súhlasím s vašou analýzou. Ja už nejaký čas citujem 38. rovnobežku ako riešenie situácie na Ukrajine v rámci politického realizmu. Ak to zvolený prezident dokáže, s Putinom urobí dobrý „obchod“. Či by sa podarilo dosiahnuť kolektívnu bezpečnosť v Európe, pochybujem; to by bola čierna labuť, síce v interregne nie celkom nemožná. Lenže ja pochybujem aj o tom, či taká predstava je vôbec jeho cieľom. A v hre je jeden precedens: osud JFK.

Eduard Šebo:
Ladislav Hohoš. Osobne v túto chvíľu nepredpokladám, že by Rusi chceli podporiť zamrznutý konflikt na spôsob kórejského modelu. Skôr predpokladám nutnosť skutočne sa s Rusmi dohodnúť. Hrať sa bude o to, či Ukrajine ostane prístup k Čiernemu moru. Vôbec by ma neprekvapilo, ak by po tom všetkom, čo do tohto konfliktu so Západom vložili (a o čo všetko prišli), požadovali aj Odesu. Ukrajina je mŕtva – bez západnej podpory nemá už nič, ani len vlastnú pôdu. Rozhodnutie o tom, ako táto geopolitická partia dopadne, je iba na dohode medzi Moskvou a Washingtonom.

O tom, čo si Donald Trump skutočne myslí a čo skutočne chce presadiť, podľa môjho názoru nemá jasno ani on sám. Uvidíme v čase. A ten precedens s JFK som spomínal v predchádzajúcom statuse – Trump sa mu už minimálne 2x vyhol, uvidíme, koľko má životov…

Ladislav Hohoš:
Eduard Šebo. Súhlas. Odesa je ruská a Putin ju bude chcieť. O prístup k Čiernemu moru a o Azovské more sa bojuje už asi dvesto rokov, študujem to. Podľa mňa maximum, čo môže Putin dosiahnuť, je dohoda, že zvyšková Ukrajina nevstúpi do NATO. Za to USA dostanú nejaké ústupky na Blízkom a Strednom východe (Sýria, Irán). Je možné, že Amíci budú chcieť narušiť os Peking-Moskva, to sa im ale nepodarí. Totiž tak Rusi ako aj Číňania majú dosť dôvodov na hlbokú nedôveru vo vzťahu ku kolektívnemu Západu a USA zvlášť. Precedens: Minské dohody. Vedia, že dohody platia dovtedy, kým funguje , «tit for tat» alebo sú podložené silou. Amíci si myslia, že sú mladé impérium, ktoré má nárok na svetovládu ako nový Rím. Takže ani Trump ani Putin nemôžu vyhrať ani prehrať. Uvidíme, ja veštiť neviem, považujem sa za politického realistu. Práve som sa v polnočných správach dozvedel, že prezidenti Trump a Putin spolu telefonovali na tému Ukrajina…

Gabriela Rothmayerová:
Ladislav Hohoš. Prehrali, ale nevzdali sa a majú veľmi nabitú peňaženku. Tí naši sú v porovnaní s nimi len takí otrhanci a pozrite, čo dokážu. Takmer povaliť vládu, nejaký cintula sa našiel…

(Celkovo 358 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter