Čína-USA: Po napätí náznaky dialógu

Odborníci na zahraničnú politiku tvrdia, že vzťahy medzi Spojenými štátmi a Čínou neboli také napäté odvtedy, čo v roku 1979 tieto dve krajiny nadviazali plné diplomatické styky. Svet zaujatý situáciou na Ukrajine akosi nepostrehol, že v Ázii medzitým narastá ďalšia hrozba konfliktu v oblasti Juhočínskeho mora. S možnosťou, že Ukrajina sa stane vzorom pre riešenie napätia súvisiaceho s Taiwanom.

Príčinou je práve to, čo sa odohralo v spomínanom roku 1979, keď USA prerušili diplomatické vzťahy s Taiwanom a deklarovali, že jedinou čínskou vládou je tá, ktorá sídli v Pekingu. Washington sa neskôr snažil, vzhľadom na významné zmeny vo svete, zmierniť toto svoje vtedajšie tvrdé stanovisko k svojmu niekdajšiemu silnému spojencovi a hľadal cesty, ako dostať vzťahy s ostrovom na prijateľnejšiu úroveň. V hospodárskej oblasti to ešte šlo, Čína nemala námietky, ale akonáhle sa snažili vylepšiť aj svoje politické vzťahy, prípadne posilniť vojenské zväzky s ostrovom, zakaždým narazili na silné protesty Pekingu. Naposledy sa to ukázalo vlani v auguste, keď Nancy Pelosiová, predsedníčka Snemovne reprezentantov USA, navštívila Taiwan a Čína sa rozhodla usporiadať v blízkosti ostrova veľké námorné manévre.

Politika medzi Čínou a USA už dávnejšie nadobúdala podobu vzájomných protivenstiev a schválností. Príčinou bola najmä hospodárska sila Číny, lebo vraj táto krajina svojím rastom ohrozuje záujmy USA vo svete. Hľadali sa spôsoby, ako tomu zabrániť. Spojené štáty prišli s tvrdením, že čínska firma Huawei predstavuje bezpečnostné riziko, a preto varovali svojich spojencov, aby ani oni nedovolili tejto spoločnosti prenikať na ich trhy. Podobne skončila aj populárna aplikácia na vytváranie krátkych videí TikTok vlastnená čínskou spoločnosťou ByteDance. Čína odpovedala recipročne a vyhlásila, že americká firma Micron Technology predstavuje pre ňu práve takéto riziko a zakázala jej vstup na svoje trhy.

Narastalo napätie aj v iných oblastiach a toľko vychvaľovaná globalizácia a slobodný trh dostávali trhliny v podobe colných prekážok, rozličných sankcií a umelých obmedzení. Niektoré problémy malo vyriešiť stretnutie prezidentov oboch krajín na samite v Indonézii vlani v novembri. Vyhlásenia z ostrova Bali zneli síce optimisticky, ale stačilo, aby sa neriadený čínsky balón (údajne to bol meteorologický) zatúlal nad územie USA a Washington následne odložil cestu ministra zahraničných vecí Antony Blinkena v Pekingu plánovanú na február. Tento prípad iba poukazuje na fakt, aké krehké sú ešte stále vzťahy medzi týmito veľmocami a ako málo stačí, aby sa dostali na tú najhoršiu úroveň. Ako príklad možno uviesť snahu amerického ministra obrany o stretnutie s jeho čínskym partnerom. Urazený Peking takéto rozhovory odmietol.

Nedávna návšteva Antony Blinkena v Pekingu nebola teda nejakým prekvapujúcim krokom, ale iba realizáciou niečoho, čo sa malo udiať už vo februári. Čína dala najavo svoj chladný prístup tým, že správu o prvých rozhovoroch s Blinkenom umiestnil denník Žen-min ž´-pao až na tretiu stranu. Ani výsledky dlhotrvajúcich rozhovorov nepriniesli nič nové, iba to, čo už tu dávno bolo. Zároveň treba dodať, že aj za to buď obom krajinám chvála. Bez návštevy a jej výsledkov by sa ešte stále hovorilo, že vzťahy sú najhoršie od nadviazania plných diplomatických stykov a komentátori by si dávali otázku, či môžu byť ešte horšie, keď sú najhoršie. Môžu byť, ale tomu sa potom hovorí konfrontácia. Návšteva a s ňou spojené rozhovory takémuto zhoršeniu zabránili. Zatiaľ.

Zdroj: Twitter

Samotný priebeh Blinkenovej návštevy mal svoje špecifiká typické pre Čínu. V nedeľu 18. júna najskôr absolvoval takmer šesťhodinový „úprimný, hĺbkový a konštruktívny“ rozhovor so štátnym radcom a ministrom zahraničných vecí Čching Kchangom. Potom sa presunuli na dve hodiny trvajúcu pracovnú večeru, kde mali možnosť v lepšej atmosfére niektoré témy doladiť. Nasledujúci deň sa rokovanie posunulo na vyšší level a stretol sa s najvyššie postaveným diplomatom Wang Im, ktorý v rámci komunistickej strany zodpovedá za zahraničnú politiku. Výsledky oboch rozhovorov zrejme prispeli k tomu, že amerického ministra prijal na záver aj samotný prezident Si Ťin-pching, čo sa považuje za neobyčajné gesto, lebo toto stretnutie nebolo pôvodne v programe a protokol to navyše ani neumožňuje.

Po skončení rozhovorov čínski predstavitelia zopakovali pred médiami svoj tvrdý postoj k otázke  Taiwanu. Minister Čching Kchang zdôraznil, že problematika tohto ostrova je jadrom hlavných záujmov Číny, najdôležitejšou otázkou a najvýraznejším rizikom vo vzťahoch oboch štátov. Vyzval USA, aby sa držali toho, čo podpísali a dodržiavali zásadu jednej Číny obsiahnutú v troch spoločných komuniké. Blinkenovi neostalo nič iné, iba verejne vyhlásiť, že „USA nepodporujú nezávislosť Taiwanu“.

Toto ministrovo vyhlásenie evidentne vynútené čínskou stranou sa istotne nebude pozdávať jastrabom v USA a niektorí už dali najavo svoj nesúhlas s výsledkami cesty. Svet bude istotne s napätím sledovať ďalšie reakcie na Blinkenove slová. Lenže, po rozhovoroch v Pekingu sa črtá určitý optimizmus, čo vzbudzuje nádej, že dialóg bude pokračovať. Existuje aj iná cesta, ale tou je konfrontácia.

SÚVISIACE:
Branko Marcetic: Fiasko s čínskym „špionážnym balónom“
Blinken v Číně: „Nepodporujeme nezávislý Tchaj-wan.“

(Celkovo 171 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Jedna odpoveď

  1. V týchto dňoch sa šíri v médiach (aj) iná informácia, a to, že Čína chce vybudovať svoju vojenskú základńu na Kube (že o tomto zámere našla porozumenie s vládou Kubánskej republiky). Otázka na mieste: Nebuduje sa tým (už) „protiváha“ v reláciách (rozmeroch), o aké sa už predtým, v r. 1963 neúspešne pokúsil bývalý Sovietsky zväz (Chruščov)?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter