Napriek absolútnej mediálnej „uhorke“ vo svete a po učebnicovom policajnom prevrate na Slovensku jednoducho nie je možné opomenúť to, čo sa deje v Strednej Ázii. Predovšetkým v Uzbekistane, ktorý opäť začína tvrdiť stredoázijskú politickú muziku po tom, čo sa snaha Kazachstanu sedieť na dvoch stoličkách ukazuje ako cesta „do nikam“…!
Uzbekistan preberá iniciatívu
Po svojom očakávanom volebnom víťazstve v predčasných prezidentských voľbách[1] mal staronový prezident Uzbekistanu Šavkat Mirzijojev na výber, kam bude po znovuzvolení za prezidenta Uzbekistanu smerovať jeho prvá oficiálna zahraničná cesta. Moskva a následne Peking, ako aj niektorí analytici očakávali, že po znovuzvolení to bude smerom do Astany. Lenže – Astana vďaka svojej dvojkoľajnosti stráca stredoázijskú bonitu; prvá cesta novozvoleného uzbeckého prezidenta tak jednoducho smerovala do Baku. Prezident Azerbajdžanu Ilcham Alijev, ktorý je prezidentom „po meči“ a ktorý ešte pred nedávnom učil našich diplomatov na MGIMO, sa na návštevu svojho kolegu z Uzbekistanu tešil so slovami: „…návšteva sa stane novou etapou v rozvoji bilaterálnych vzťahov medzi Baku a Taškentom…“
a prezident Azarbajdžanu I. Alijev s manželkou (vpravo)
Inak povedané, prvá zahraničná návšteva hlavy štátu (prezidenta) de facto určuje, aká môže byť zahraničná politika Uzbekistanu. Ide o turkojazyčné smerovanie. A to je fakt!
Tušenie súvislostí
Z pohľadu Taškentu je Baku jednou z najúspešnejších postsovietskych republík, čo sa týka získavania zahraničných investícií. Ale, aby boli karty jasne rozdané, ide predovšetkým o získavanie investícií prostredníctvom Organizácie turkojazyčných štátov. V preklade to znamená, že Turecko sa chce etablovať v Uzbekistane pomocou Azerbajdžanu a chce sa rehabilitovať voči Moskve, ktoré podrazilo. Aspoň taký je pocit autora textu.
Takže 23. – 24.augusta 2023 sa uskutočnila prvá štátna návšteva prezidenta Uzbekistanu v Azerbajdžane, čo nielen médiá, ale aj samotný Š. Mirzijojev ohodnotil ako: „…predpoklad rozvoja širokých bilaterálnych možností spolupráce…“ Za pozornosť stojí fakt, že (zrejme len z protokolárnej slušnosti) Š. Mirzijojev v Baku hovoril o „..teritoriálnej celostnosti Azerbajdžanu…“ a následne aj o „…stabilite v Náhornom Karabachu…“ Lenže jedno bez druhého nefunguje!
Podľa miestnych tradícií bolo v rámci prezidentskej návštevy podpísaných celkom pätnásť bilaterálnych dokumentov.
Z tejto množiny sú asi najdôležitejšie tzv. Cestovná mapa o rozšírení a upevnení strategického partnerstva na roky 2023 – 2024 v oblasti energetiky, mládežníckej politiky a športe. No a samozrejme tiež Zmluva o vytvorení Najvyššej medzištátnej rady medzi Uzbekistanom a Azerbajdžanom.
Čisto z taktického pohľadu – návšteva bola asi úspešná.
Zo strategického pohľadu – nie je čo z Bratislavy komentovať!
Autor je vysokoškolský učiteľ
Snímky: www.president.uz
[1] Pozri: Staro(nový) prezident Šavkat Mirzijojev – Noveslovo
