Kedykoľvek sme poľavili v postriežke na ruského agresora na ukrajinskom území, politici a médiá na leyenovskej vôdzke nám pripomenuli August 1968. Toľko ním nad nami plieskali, až privolali ďalšiu tzv. bratskú pomoc. Tentoraz venezuelskému ľudu.
Vtedajší votrelci odvliekli československých vládnych a straníckych predstaviteľov do Moskvy na rokovanie, ten aktuálny votrelec odvliekol venezuelského prezidenta s manželkou do New Yorku pred súd. Isteže, živo si vieme predstaviť ako prebiehalo moskovské rokovanie. Takisto si nerobíme ilúzie o priebehu terajšieho súdu. V tejto súvislosti sa ponúka otázka, že tak ako dubčekovcov priviezol domov československý prezident Ludvík Svoboda, kto z Caracasu poletí do New Yorku, aby sa vrátil s manželmi Madurovcami? Po tom, ako dá votrelcovi a únoscovi jasne najavo, že bez nich nevyloží nohu ani na najspodnejší stupienok schodov do lietadla. Odváži sa na to oficiálna viceprezidentka Delcy Rodriguezová alebo opozičná líderka Corina Machadová, ktorú „oslavujú za jej boj za demokraciu, zároveň je terčom kritiky, že Donaldovi Trumpovi venovala svoju Nobelovu cenu za mier.“? (aktuality.sk, 11. 12. 2025)
Medzi votrelcami si nenavyberáš, ale ten „náš“ rátal s domácou robotnícko-roľníckou vládou. Hoci mu ťah s biľakovcami nevyšiel, strýčko Leonid si netrúfol na vlastnoručné spravovanie cudzieho štátu. Uspokojil sa s odstavením dubčekovcov z dôležitých postov, na čo stačila otázka: „Súhlasíte so vstupom vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie?“ Zatiaľ, čo my sme absolvovali normalizáciu a Poučenie z krízového vývoja, strýčko Donald vyhlásil, že „USA budú spravovať Venezuelu, až kým nedôjde k riadnemu a bezpečnému odovzdaniu moci.“ (HNonline.sk, 4. 1. 2026) Ak ju nechce odovzdať hocikomu, pri výbere spoľahlivých kádrov si to zrejme vyžiada osvedčenú otázku o príchode cudzích vojakov… Nie div, že si posivený svedok si spomenul na Krylov vtedajší verš: „… tato noc nebude krátká.“ Aj teraz nad Venezuelou. A občasný chladný závan z Grónska napovedá, že nielen nad ňou…
O to väčšmi ho sklamala reakcia Európskej únie. Tak majstrovsky zmiešala medzinárodné právo s ideológiou, že jej vyjadrenie nie je ani trápnou remízou. Namiesto jednoznačného stanoviska, aké denno-denne chrlí na „Putlera“, dozvedeli sme sa, že strýčko Donald síce pošliapal dobré mravy, ale venezuelský ľud zbavil odľuda a netvora! V horúcich augustových dňoch 1968 sme nemali sociálne siete, tak sme písali po múroch a po plotoch: LENIN, ZOBUĎ SA! BREŽNEV SA ZBLÁZNIL! Dnes Progresívne Slovensko upokojuje svet a odkazuje strýčkovi Donaldovi, že Maduro nebude chýbať nikomu. Ktovie, či to nepovzbudilo Corinu Machadovú zhodiť záťaž Nobelovej ceny za mier a vyhlásiť.: „Útok na Venezuelu se zapíše jako den, kdy spravedlnost zvítězila nad tyranií.“ (IDNES.cz, 6. 1. 2026) Ak sa vriaca Venezuela, nedajbože, dočká svojho Jana Palacha, dozvieme sa o ňom z oficiálnych médií? Aj keď to bude madurovec?
Otázok bude pribúdať, lebo žijeme v spoločenstve štátov, z ktorých niektoré pôsobili vo viacerých koalíciách ochotných: pod velením ďaďu Leonida v dubčekovskom Československu, nedávno pod velením strýčka Sama v Iraku a dnes pod velením kohokoľvek z európskych lídrov, kto sa v danej chvíli desivejšie zacerí na Putina. A tak, ako tie štáty vtedy zazerali na Rumunsko, že sa v rámci Varšavskej zmluvy nepridalo k záchrancom socializmu v Československu, dnes zazerajú na každého spojenca, ktorý ignoruje súčasnú koalíciu ochotných. A zároveň jednoznačne odsúdi napadnutie Venezuely. Už teraz. Akoby to pri zverejnenom počte ľudských obetí nebolo predčasné.
Venezuelskému ľudu držme palce, aby sa strýčko Donald čo najskôr nabažil ropy, ale venezuelskú vlajočku si na vetrovku pre istotu nepripínajme…
