Boj o Slovensko – ďalšie dejstvo

Už zo dva týždne som si pripravoval v mysli článok na tému hry o tróny na Slovensku. Osud či vyššia moc chceli, aby som nejakú dobu čakal. To, čo sa včera stalo v Handlovej, je však úplne z iného cesta. Tu už nejde o hru, ale o tvrdý, nemilosrdný boj, v ktorom sú vhodné všetky bojové prostriedky.

Pripomeňme si, čo sa stalo a aký je prvotný výklad udalosti. Tak teda nejakému dôchodcovi v Leviciach asi „šiblo v makovici“, zobral si legálne držaný revolver, zašiel do Handlovej a rozhodol sa, že zastrelí predsedu vlády Slovenskej republiky. Je to síce možné, ale veľmi málo pravdepodobné. Určite sme si všetci všimli zdesenie na tvárach politikov – vládnucich aj tých opozičných. Navyše je vidno  zdesenie v slovách, ktorými komentujú atentát na slovenského predsedu vlády zahraniční politici a priestor, ktorý dostal tento akt na stránkach zahraničných médií. Napríklad BBC včera permanentne informovalo o akcii v Handlovej; keď dávali nejakú inú správu, tak dole šiel text upozorňujúci na atentát v Handlovej. Politici od generálneho tajomníka OSN, amerického prezidenta, nemeckého kancelára, okolitých premiérov vrátane ukrajinského prezidenta sa s hrôzou vyslovovali o tomto atentáte – čím to je? Dali si títo politici otázku: Môže sa to stať aj mne? Odpoveď je zrejmá – áno.


Akoby sa tu niekto rozhodol odstrániť prekážajúcich politikov.

Pozrime sa teraz trochu na niekoľko takýchto atentátov – politických vrážd – ktoré sa uskutočnili po druhej svetovej vojne v podstate po celom svete. Pripomeňme si tri takéto vraždy v Spojených štátoch amerických: zavraždenie prezidenta Johna F. Kennedyho, jeho brata Róberta Kennedyho a černošského vodcu Martina Luthera Kinga. Spomeňme dvoch zavraždených švédskych politikov: Daga Hamarskjelda, generálneho tajomníka OSN a Olofa Palmeho, predsedu švédskej vlády. V Afrike takto zavraždili prvého premiéra Konga Patricea Lumumbu a o niekoľko desaťročí neskôr egyptského prezidenta Anvara Sadata. Vráťme sa do Európy: okrem spomenutého švédskeho premiéra boli zavraždení aj traja významní Taliani – vodca kresťanských demokratov Aldo Moro, šéf polície v boji proti mafii na Sicílii a sudca Falcone. Presuňme sa ďalej z Európy do Indie a blízkeho okolia a pripomeňme vraždu najmierumilovnejšieho človeka na Zemi – Mahatmu Gándhího, ale aj neskôr zavraždenú indickú premiérku Indiru Gándhíovú. Na susednom ostrove Srí Lanka zavraždili premiérku S. Bandaranaikeovú. Ďalej treba spomenúť aj asi zavraždeného čilského prezidenta Salvádora Allendeho. No tiež treba pripomenúť aj celú sériu neúspešných atentátov na francúzskeho prezidenta Charlesa de Gaullea, ktoré ako zásahom vyššej moci všetky prežil bez následkov.

Spája niečo týchto ľudí z rôznych krajín, rôznych častí sveta, ale aj rôznej doby?

No, možno povedať, že každý z nich sa orientoval no jeden z nasledujúcich troch cieľov: mier, boj s mafiou, ľavicovo-pravicová spolupráca pri zveľadení štátu a spoločnosti. Takže niekomu, nejakej zrejme nadnárodnej sile, títo ľudia prekážali. Toto nie je žiadna konšpiratívna teória, ale celkom jednoduchá logická úvaha.

Prvotné zdesenie politikov treba teraz pretaviť do nejakej aktívnej formy ochrany demokracie, štátnosti, ale aj životov každého občana Slovenskej republiky. V jednej českej televízii, nie v ČT, jeden z komentátorov navrhol pre Slovensko ďalší krok: prezidentka Čaputová by podľa neho mala pozvať šéfov všetkých parlamentných strán, aby sa spoločne dohodli na forme vzájomného spolužitia. Ja by som túto myšlienku rozvinul – aktuálna prezidentka spolu so zvoleným prezidentom by mali spoločne pozvať predsedov a jedného z podpredsedov všetkých relevantných strán, to znamená strán, ktoré získali viac ako 3 percentá odovzdaných hlasov v posledných parlamentných voľbách, za takzvaný okrúhly stôl. Môže byť aj obdĺžnikový, ide o to, aby sa tam každá strana vyjadrila, ako sa bude prejavovať politická kultúra v jej aktivitách počas tohto roka. Celá tá akcia by nemala trvať dlhšie ako trištvrte hodinu a všetko by sa to malo diať v priamom prenose, za účasti niekoľkých televízií – mám na mysli STV, TA 3, no a prizval by som možno aj zahraničnú CNN Prima News pôsobiacu v Českej republike. Odborníci by mohli pripraviť nejaké záverečné vyhlásenie, nie dlhšie ako 10 riadkov a politici by sa k nemu vyjadrili jednoducho: prijímame, neprijímame. Keďže by to išlo do éteru, občania Slovenskej republiky, ale aj iní pozorovatelia by mali možnosť vidieť a posúdiť prístup jednotlivých strán k brutálnemu zhoršeniu politickej situácie na Slovensku. Elegantné zakončenie prezidentúry Zuzany Čaputovej a aktívny vstup novozvoleného prezidenta Petra Pellegriniho do politického nového života. Zároveň by všetky politické strany ukázali, ako sa mienia správať v novej situácii.

Na margo atentátu v Handlovej možno ešte pripomenúť slová bezpečnostného experta, Juraja Zábojníka (tiež bývalého riaditeľa Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misí, pozn. red.), ktorý charakterizoval aktivity ochrankárov slovami: pohybovali sa tam ako papiere na stole v čase prievanu. Tu som si pripomenul aktivity ochranky Ronalda Reagana v čase tiež nepodareného atentátu, keď sa niekoľko ochrankárov vrhlo na Reagana, zvalili ho na zem a prikryli ho svojimi telami, ďalší sa vrhli na strelca. Na všetkých snímkach z Handlovej bolo vidno absolútnu bezradnosť bezpečnostných služieb a ako pripomenul expert, aj nevídanú vec – neprítomnosť lekára a zdravotníckej služby na takejto akcii. Viditeľne nepripravenosť, ľahostajnosť a podcenenie potreby chrániť najvyšších štátnych predstaviteľov prispela k tomu, čo sa stalo. Samotný atentát pripomínal hollywoodske westerny, ktoré sú podfarbené spravidla výstižnou, niekedy až vysoko kvalitnou hudbou. Na Slovensku toto podfarbenie robili už niekoľko mesiacov masmédiá, ktoré akoby pripravovali nejaké dramatické pokračovanie. Stalo sa to, čo zrejme ani oni neočakávali, a preto médiá nevedia zareagovať inak, ako strachovať sa o svoj vlastný osud. Novinári často vyzdvihujú emotívne a dosť nevhodné reakcie niektorých vládnucich politikov, ktorí z celej akcie obviňovali masmédiá. Pritom ide, ako som už povedal, o podfarbenie akcie, pričom určite netušili, ako sa táto dráma bude vyvíjať. Šok je to pre všetkých, poučenie musí nastať okamžite. No nie vo filozofickej rovine, ale v praktických krokoch – jednoznačné vzdanie sa komentárov útočného rozmeru vo vyjadreniach politikov a podľa vzoru Alda Mora, pokúsiť sa o širokú spoluprácu na vylepšovaní stavu Slovenskej republiky, ktorá sa môže dostať do veľmi vážnej krízovej situácie, na vylepšovaní životných osudov obyvateľstva, bez ohľadu na to, kto koho volil, limitovať eticky nevkusné vyjadrovania umelcov, politikov, komentátorov a konečne pritiahnuť k rozhodovaniu odborníkov. Som si vedomý toho, že každý politik si myslí, že vie všetko, odborníci majú len akademické reči, ale žiadnu zodpovednosť, a preto ich netreba brať vážne. Tak mi zišlo na um, čo keby niekto urobil prieskum medzi politikmi podobného rangu, ako robí redakcia Slova medzi svojimi autormi: čo ste čítali v poslednom polroku, aké knihy? Možnože by sme sa dozvedeli veľmi zaujímavé veci.

Záverom treba povedať, že politické strany by mali seriózne prehodnotiť svoje vlastné vedenia a občania by sa mali jednoznačne postaviť proti násiliu, ktoré akoby sa stávalo nevyhnutnou súčasťou nášho súčasného života.

Verme, že Robert Fico úspešne prekoná túto zložitú traumu vo svojom živote a že sa rýchle bude môcť vrátiť k politike, ku svojim priateľom a k rodine.

Ilustračná snímka: www.pixabay.com

(Celkovo 545 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter