Prezident Pakistanu Ásif Alí Zardárí, v strede, po pristaní v Čolpon-Ate. Prezident Kirgizska S. Žaparov v popredí vpravo. Foto: www.president.kg
Pozerajúc na rok 2026 a obojstranné aktivity medzi niektorými krajinami Strednej Ázie (veľké „S“ preto, lebo ide o geografický názov) a jednou z dôležitých krajín priestoru južnej Ázie (mále „j“ preto, lebo nejde o geografický názov, ale len o geografické vymedzenie), môžeme konštatovať, že – aspoň v roku 2026 – dochádza k aktivizačnej paradigme.
Prezident Uzbeckej republiky Šavkat Miromonovič Mirzijojev na základe pozvania premiéra Islamskej republiky Pakistan Miana Muhammeda Šahbáza Šarífa bol v dňoch 5.- 6. februára 2026 na oficiálnej štátnej návšteve Pakistanu.
Návšteva bola logickým pokračovaním intenzívneho (a zintenzívnenia) bilaterálneho dialógu medzi Pakistanom a Uzbekistanom. A zároveň išlo dôležitú etapu implementácie stratégie multivektorovej zahraničnej politiky Uzbekistanu zameranej na rozšírenie spolupráce (v širšom kontexte celej Strednej Ázie) s krajinami južnej Ázie[1].
No a teraz pokračovanie témy. Tentoraz z Kirgizska. Prezident Pakistanu Ásif Alí Zardárí (vo funkcii je od 10. marca 2024) navštívil v dňoch 6. – 8. júla 2026 Kirgizsko.
Táto návšteva je pokračovaním dialógu medzi oboma prezidentmi, ktorý sa začal počas štátnej návštevy prezidenta Kirgizska Sadyra Žaparova v Pakistane v decembri 2025.
V tom čase prezidenti v Islamabade (4. decembra 2025) diskutovali o vzájomnom obchode, logistike, energetike, cestovnom ruchu, poľnohospodárstve a právnej spolupráci. Jedným z najdôležitejších dokumentov, ktoré rámcovali túto návštevu bolo Memorandum o využívaní pakistanských námorných prístavov na regionálnu dopravu[2].
Pre vnútrozemské Kirgizsko (podobne ako pre Slovensko) stabilný a bezpečný prístup k prístavom nie je formalita, ale otázka strategickej diverzifikácie.
Biškek už dlho hľadá dlhodobo udržateľné trasy na globálne trhy a pakistanská trasa sa postupne môže stať, resp. sa stáva, súčasťou južného logistického oblúka.
Vo vzťahu k tejto návšteve pakistanského prezidenta si treba uvedomiť jednu konštantu a jednu premennú:
- konštantou je fakt, že Pakistan je tak ako Kirgizsko, členom Šanghajskej organizácie spolupráce, ktorá ma desať stálych členov a patrí medzi najväčšie medzinárodné regionálne organizácie na svete.
Inak, štyri krajiny z tejto desiatky – Čína, India, Pakistan a Ruská federácia – sú oficiálne jadrové mocnosti a Irán má k tomuto statusu blízko, pričom aktuálna smutná a alogická avantúra D. Trumpa (+ Izrael) voči Teheránu proces urýchľuje a dáva mu geopolitické zdôvodnenie.
Ostatné členské krajiny Šanghajskej organizácie spolupráce: Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Uzbekistan a Bielorusko (ako najmladší člen od roku 2024) zatiaľ(!) jadrové ambície na garantovanie svojich štátností nemajú.
- premennou je skutočnosť, že prezidenti sa nestretli a nerokovali v hlavnom meste Biškek, ale celý priebeh oficiálnej návštevy Ásifa Alí Zardárího bol v letnom sídle (rezidencii) prezidenta Kirgizska Sadyra Nurgoževiča Žaparova (Садыр Нургожо уулу Жапаров) v kúpeľnom mestečku Čolpon-Ata (Чолпон-Ата )[3]na brehu jazera Issyk-Kul, ktoré je jedným najväčších a najhlbších vysokohorských jazier na svete.
Hra symbolov
Pakistanské médiá sa v informovaní o zahraničnej ceste svojho prezidenta do Kirgizska akosi nepretrhli. Z rýchleho mediálneho rešeršu vyplýva, že informovalo len vydanie The Nation[4], ktoré vo svojom texte: President Zardari arrives in Kyrgyzstan for official visit to boost bilateral ties (Prezident Zardari pricestoval do Kirgizska na oficiálnu návštevu s cieľom posilniť bilaterálne vzťahy).
Prezidenti počas kultúrnej časti programu. Prezident Ásif Alí Zardárí s kalpakom na hlave. S. Žaparov v slnečných okuliaroch. Foto: www.president.kg
Médium akcentovalo, že táto návšteva je prvou cestou prezidenta Pakistanu v Kirgizsku za ostatných 20 rokov. Konkrétne poslednou hlavou Pakistanu, ktorá navštívila Kirgizsko, bol Parvíz Mušarráf († 5. februára 2023), ktorý navštívil Biškek v marci 2005.
Tu je asi potrebné si pripomenúť, resp. spomenúť, že odvtedy sa región Strednej, Centrálnej a južnej Ázie zmenil.
Ako? Problémový Afganistan prešiel mocenskou zmenou. Šanghajskú organizáciu spolupráce vystužilo svojím členstvom Bielorusko a samotná Stredná Ázia sa stala (najmä cez tranzitný fenomén) konkurencie schopnejšou a začala s okolím komunikovať cez platformu ekonomickej dimenzie.
V texte The Nation je ešte pripomenuté aj to, že ide o pokračovanie kontaktov v kontexte s cestou S. Žaparova do Pakistanu v decembri 2025, kde a kedy došlo k dohodám najmä v ekonomickej oblasti[5].
Oficiálne komuniké
Podľa oficiálneho komuniké o výsledkoch tejto oficiálnej návštevy, ktoré zverejnila kancelária prezidenta Kirgizska[6], si pakistanský a kirgizský prezidenti vymenili názory na širokú škálu otázok bilaterálnej a multilaterálnej spolupráce.
V dokumente sa ďalej uvádza, že toto stretnutie otvorilo novú stránku v bilaterálnych vzťahoch medzi Kirgizskom a Pakistanom a položilo pevný základ pre posilnenie vzájomnej politickej dôvery a posilnenie bilaterálnej spolupráce.
A ďalej sú uvedené v priamej reči slová S. Žaparova: „… som presvedčený, že dnešné stretnutie prinesie našej spolupráci nový obsah a bude dobrou príležitosťou na posilnenie politického dialógu, ako aj na posunutie obchodných a ekonomických väzieb na kvalitatívne novú úroveň…“
Pakistanský prezident Asif Ali Zardari sa vyjadril o pripravenosti na úzku spoluprácu s Kirgizskom a povedal: „… vzťahy medzi oboma krajinami sú založené na pevnom základe spoločných historických a kultúrnych väzieb. Geografická blízkosť a spoločné dedičstvo na kontinente historicky zblížili naše dva národy a dnes neexistujú žiadne prekážky ďalšiemu posilňovaniu a prehlbovaniu nášho partnerstva…“
A závery plynúce z oficiálneho komuniké
Skúsme si zhrnúť výsledky[7] tejto netradičnej júlovej (2026) návštevy prezidenta Pakistanu na základe pozvania prezidenta Š. Žaparova v Tadžikistane.
Po prvé – po kirgizsko-pakistanských rokovaniach medzi hlavami štátov sa nadviazal pevný politický dialóg a položili sa základy pre ďalší rozvoj obchodnej a hospodárskej spolupráce;
Po druhé – energetika patrí k oblastiam s najväčším potenciálom pre spoluprácu. Kirgizsko spoločne s Pakistanom, Afganistanom a Tadžikistanom realizuje projekt CASA-1000, ktorý pôvodne počítal s exportom elektrickej energie z krajín Strednej Ázie smerom do južnej Ázie (počas letných mesiacov)[8];
Po tretie – ako už bolo spomenuté, sektor dopravy (a tranzitu tovarov z Číny) je jednou z najsľubnejších oblastí, pričom prístavy v Pakistane predstavujú geograficky najkratšiu a logisticky najmenej náročnú cestu pre krajiny Strednej Ázie, aby sa dostali k svetovému oceánu. Kirgizsko opakovane potvrdilo záujem využiť a využívať potenciál prístavov v Pakistane;
Po štvrté – v sfére vzdelávania, okrem zvýšenia výmeny študentov Biškek a Islamabad pripravujú dokumenty o vzájomnom uznávaní vysokoškolských diplomov;
Po piate – počas návštevy ministri zdravotníctva oboch krajín podpísali Memorandum o spolupráci v oblasti liečiv[9]. Táto sféra má vysoký potenciál, pretože Pakistan má významné skúsenosti s rozvojom farmaceutického priemyslu, na druhej strane Kirgizsko má vysoko rozvinutý systém vzdelávania v oblasti medicíny;
Po šieste – obe strany vyjadrili pripravenosť rozšíriť spoluprácu v bankovom sektore, čím sa vytvárajú priaznivejšie podmienky na prítomnosť pakistanských domov na bankovom trhu v Kirgizsku.
Zladenie kroku…
….a môžeme pokračovať v úvahe, že zo strany Pakistanu ide o cielenú transformácia politického dialógu do polohy praktických biznis projektov[10].
Totiž, ak si znovu sami pre seba naprojektujeme horeuvedených šesť bodov, tak je jasné, že projekt CASA-1000 je jedným z hlavných symbolov energetického networkingu – zosieťovania Strednej, Centrálnej a južnej Ázie (lenže pri podmienke imaginárneho preficitu elektrickej energie).
Problém CASA-1000 komplikuje aj tzv. afganský faktor. Inak povedané: otázka načasovania, bezpečnostné riziká a skutočná komerčná udržateľnosť – to sú otvorené otázky. Zjednodušene povedané, Kirgizsko (a Tadžikistan) potrebuje kW navyše a Pakistan riskuje, že nedosiahne stabilný tok elektrickej energie, ale bude mať len politický infraštruktúrny projekt, ktorý bude na 100 % závislý od rôznych podmienok a vplyvov.
Takže jednoduchá Marxova schéma: predávajúci/kupujúci je nepoužiteľná. Pakistan potrebuje udržateľné zdroje energie. Kirgizsko zasa potrebuje investície, technológie a modernizáciu vlastného energetického systému.
Projekt CASA-1000 sa stane udržateľným iba vtedy, ak skôr posilní energetické systémy zúčastnených krajín, než aby pre ne vytvoril nové a najmä zraniteľné miesta a znížil úroveň bezpečnosti.
A poros, bezpečnosť je rovnako dôležitá pre Biškek a aj Islamabad. Kirgizsko a Pakistan sú členskými krajinami Šanghajskej organizácie spolupráce.
Pre Biškek sa téma bezpečnosti týka hlavne udržateľnosti Strednej Ázie, boja proti nadnárodnej trestnej činnosti, obchodovania s drogami a náboženskej radikalizácie.
Pre Islamabad má bezpečnosť ešte akútnejší rozmer. Pakistan žije už desaťročia pociťuje afganskú krízu, ktorá nedávno prerástla do vojenského konfliktu. O tejto otázke sa bude zrejme diskutovať na nadchádzajúcom (plánovanom) summite Šanghajskej organizácie spolupráce, ktorý sa bude podľa plánu konať koncom augusta 2026 práve v Biškeku.
Naplní Biškek politické chcenie konkrétnym obsahom?
O pár riadkov vyššie bolo spomenuté – netradičná návšteva. Nuž netradičná preto, lebo prezident Pakistanu priletel nie do Biškeku, ale do Čolpon-Aty, kde má letné sídlo (rezidenciu) prezident Š. Žaparov.
Priletel malým lietadlom s minimálnym sprievodom a protokolárny akcent návštevy sa sústredil viac na kultúrne podujatia, než na zásadné politické a ekonomické rokovania. Ale prosím, aj pakistanský prezident má nárok na pár dní dovolenky…
Nič však nezatieni to, že návšteva prezidenta Pakistanu v Kirgizsku bola dôležitá nielen ako diplomatická udalosť. Ukazuje na to, že Biškek a Islamabad sa snažia posunúť vzťahy zo zdvorilostnej periférie na inú – podstatnejšiu – úroveň.
Pre Kirgizsko je totiž Pakistan cez jeho prístavy potenciálnou bránou k oceánu, hlavným trhom v južnej Ázii, súputníkom v rámci islamského sveta a partnerom v Šanghajskej organizácii spolupráce.
Pre Pakistan je Kirgizsko súčasťou Strednej Ázie, regiónu, kde niekoľko významných hráčov v rámci novelizovanej Veľkej hry súťaží o vplyv, nerastné suroviny a logistické trasy.
Preto je hlavnou a praktickou otázka, či budú Kirgizsko a Pakistan schopné naplniť politickú činnosť konkrétnym obsahom.
Ak sa Biškeku a Islamabadu podarí spojiť záujmy bezpečnosti, hospodárstva a energetickej udržateľnosti, súčasná návšteva nemusí byť len gestom (protokolárnou akciou), ale začiatkom nového a pragmatickejšieho partnerstva medzi Strednou a južnou Áziou pod vedením práve Pakistanu.
Islamabad považuje Strednú Áziu za priestor na rozširovanie obchodu, politického vplyvu a dopravnej konektivity. Pakistan má záujem stať sa jedným z odbytísk regiónu smerom k Arabskému moru.
V tomto zmysle je Kirgizsko dôležité nielen ako samostatný trh, ale aj ako súčasť stredoázijského koridoru, cez ktorý sa južná Ázia snaží vybudovať stabilnejšie väzby s priestorom Eurázie.
Lenže pravdou je, že obchodné a hospodárske väzby medzi Kirgizskom a Pakistanom zaostávajú za politickými vyhláseniami.
Príčiny? Možno je to vo vzdialenosti, v rôznej obchodnej kultúre a právnych systémoch, v zlej logistike, v nedostatočnom obchodnom povedomí…
Preto sú návštevy na vysokej úrovni dôležité (!), aj keď majú viac-menej oddychový charakter.
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
SÚVISIACE:
Spojenie Taškent/Islamabad – funguje – Noveslovo
[1] Bližšie pozri: https://noveslovo.eu/komentare/spojenie-taskent-islamabad-funguje/
[2] https://reporter.kg/kyrgyzstan-dengizge-chyguuga-zhol-achty-kyrgyzstan-menen-pakistan-dagy-kanday-dokumentterge-kol-koydu/
[3] Pozn.: Mesto Čolpon-Ata sa nachádza na jednej z historických trás Veľkej hodvábnej cesty. Podľa jednej z etymologických verzií daného topominu, ide o zlúčenie kirgizských slov čolpon (ranná hviezda – Venuša) a ata (otec). Teda: Otec Venuše, alebo Venušin otec.
[4] https://www.nation.com.pk/06-Jul-2026/president-zardari-arrives-kyrgyzstan-official-visit-boost-bilateral-ties
[5] www.economist.kg/vlast/2026/07/07/prezident-pakistana-vizit-kyrgyzstan/
[6] https://president.kg/ru/news/21/40584
[7] www.kg.akipress.org/news:2498403
[8] Pozn.: Nakoniec Biškek predložil Pakistanu vrátiť sa k možnosti reverzného projektu, ktorý by umožnil Kirgizsku importovať elektrickú energiu z južnej Ázie počas sezónneho deficitu.
[9] https://report.kg/exclusive/143061-kyrgyzstan-i-pakistan-ukrepljajut-sotrudnichestvo-v-sfere-regulirovanija-lekarstvennyh-sredstv.html
[10] www.kg24.news/politics/kyrgyzstan-i-pakistan-nametili-vektory-partnyorstva.html
