Pokročilý vek prezidenta Joea Bidena a ťažkosti, ktoré sú zjavné pri jeho prejavoch, nie sú jediné, čo ohrozuje jeho znovuzvolenie: ďalšou nevýhodou je jeho dlhodobá neschopnosť vidieť svet taký, aký je. Od invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 nevyvinul žiadne úsilie, aby zorganizoval osobné stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. (Biden a Putin sa krátko stretli v júni 2021 na summite v Ženeve. Biden sa tiež stretol s Putinom v Moskve, keď za Obamu pôsobil ako viceprezident.)
Prezidentova neschopnosť vidieť realitu sa prejavila v marci pri prejave o stave Únie, súčasné prieskumy naznačujú, že mohlo ísť o jeho posledný prejav. Podľa prezidenta sa prebiehajúca vojna medzi Putinovým Ruskom a Ukrajinou Volodymyra Zelenského zmenila na existenčnú krízu, v ktorej bola v stávke budúcnosť Ameriky.
„Mojím cieľom dnes večer,“ povedal prezident, „je prebudiť Kongres a zároveň upozorniť americký ľud, že toto nie je obyčajný moment. … Od chvíle, kedy bol prezident Lincoln a občianska vojna vystavená útokom na slobodu a demokraciu doma“ – to bol jeho odkaz na prebiehajúcu kampaň za znovuzvolenie prezidenta Donalda Trumpa – „a zároveň v zámorí. V zámorí je ruský Putin na pochode, napáda Ukrajinu a rozsieva chaos v celej Európe aj mimo nej. Ak si niekto v tejto miestnosti myslí, že Putin sa zastaví na Ukrajine, uisťujem vás, že nie.“
Američanov je ľahké znechutiť Putinom, ktorý dáva novinárov do väzenia a netoleruje žiadnu významnú politickú opozíciu, vrátane atentátov na svojich nepriateľov. Aj ja som z týchto dôvodov v posledných rokoch odmietol žiadosti o cestu do Moskvy na politické stretnutia. Ale v americkej spravodajskej komunite sú ľudia, ktorí hovoria, že Amerika nesie vlastnú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine. Putin a jeho predchodcovia v Moskve tri desaťročia – od znovuzjednotenia Nemecka v roku 1990 – sledovali, ako sa Severoatlantická aliancia (NATO) rozširovala o členské štáty, ktoré priviedli NATO k ruským dverám. Po nástupe Bidenovej administratívy sa prehĺbila Putinova zjavná obava, že Ukrajina bude ďalšou, ktorá sa prihlási o členstvo. Obava mohla byť upokojená niekoľkými slovami z Washingtonu. Žiadne však od Bidena a jeho kľúčových spolupracovníkov v oblasti zahraničnej politiky a národnej bezpečnosti neprichádzali.
V americkej spravodajskej komunite celý čas existovali obavy z iracionálnych názorov Bidena na Rusko a Putina, ktoré sa datujú od čias jeho pôsobenia v Senáte.
Jeden dlhoročný vysoký americký predstaviteľ ma nedávno ohromil, keď povedal, že dospel k záveru, že Biden vidí Putina ako „Anjela smrti“ – niekoho, kto sa vás pokúsi oklamať, aby ste uverili, že je dobrý človek.
K Bidenovi sa v jeho tvrdom postoji k Rusku pripájajú jeho dvaja vysokopostavení zahraniční politickí spolupracovníci – minister zahraničných vecí Antony Blinken a poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan, obaja sú majstrami v samoúčelných únikoch informácií priateľským novinárom. Po zlyhaní nedávnej série rokovaní s Izraelom a Hamasom s cieľom dosiahnuť prímerie a prepustenie rukojemníkov v Gaze, sa Blinken minulý týždeň vrátil z návštevy Ukrajiny s odporúčaním, ktoré bolo rýchlo zverejnené v New York Times: že Biely dom by mal uvoľniť svoj súčasný zákaz a rozšíriť prehratú vojnu tým, že umožní ukrajinskej armáde zamerať sa na raketové a delostrelecké miesta v Rusku. The Times poznamenali, že prezident a jeho pomocníci veria, že existuje červená čiara, ktorá by v prípade prekročenia vyvolala silnú reakciu Putina, ale nevedia, kde a čo môže byť táto červená čiara, ani nevedia, „aká reakcia by to mohla byť“.
Taký je úbohý stav zahraničnej politiky Bidenovej administratívy.
Vo svojom prejave o stave únie Biden opakovane napínal dôverčivosť pri naliehaní na Kongres, aby získal viac financií na ukrajinskú vojnu proti Rusku. Ignoroval históriu spojeneckého partnerstva z druhej svetovej vojny, keď opísal NATO ako „najsilnejšiu vojenskú alianciu, akú kedy svet poznal“. Pridal:
„Musíme sa postaviť Putinovi. Pošlite mi návrh zákona o národnej bezpečnosti oboch strán. História nás sleduje. Ak teraz Spojené štáty odídu, ohrozia Ukrajinu. Európa bude v ohrození. Slobodný svet bude v ohrození, povzbudí to ostatných, ktorí nám chcú ublížiť. Neodídeme. Nebudeme sa klaňať. Nebudem sa klaňať. História nás sleduje.“
Dnes, po viac ako dvoch smrteľných rokoch vojny na Ukrajine a malom úspechu, znie prezidentov prejav strašidelne.
Amerika v rokoch, keď bol Biden v úrade, minula 175 miliárd dolárov na boj vo vojne, ktorú nemožno vyhrať. Vyrieši to len diplomacia – ak v Kyjeve a Washingtone zvíťazí racionalita –, alebo drvivá porážka nedostatočne vyzbrojenej, nevycvičenej a slabo vyzbrojenej ukrajinskej armády. V posledných týždňoch niekoľko ukrajinských bojových brigád oznámilo svojim nadriadeným, že sa už nebudú zúčastňovať na samovražednej ofenzíve proti lepšie vycvičenej a lepšie vybavenej ruskej sile. (Bývalý blízky spolupracovník Zelenského v jeho administratíve Alexej Arestovič v rozhovore pre youtube kanál ALFA hovorí o stotisíc vojakov, pozn. redakcie.)
Môj zdroj, ktorý vojnu pozorne sleduje, mi povedal: „Putin hrá dlhú hru. Po intenzívnych bojoch zabezpečil Krym a štyri ukrajinské provincie – Doneck, Cherson, Luhansk a Záporožie – ktoré anektoval krátko po začatí vojny pred dvoma rokmi. „Charkov“ – druhé najväčšie mesto Ukrajiny tridsať kilometrov južne od ruských hraníc, ktoré je kultúrnym a dopravným centrom – „je jeho ďalšou kótou. Teraz pripravuje mat mestu. Totálny útok na Charkov, ktorého občania už utekajú, príde v čase, ktorý si Putin vyberie,“ povedal mi poradca. „Teraz bojuje o vyjednávaciu pozíciu pri rokovaní s Trumpom, o ktorom si myslí, že vyhrá prezidentské voľby. V novembri bude vyjednávať z pozície sily.“
Zelenskyj, ktorému tento týždeň uplynulo päťročné funkčné obdobie prezidenta – zostáva vo funkcii podľa stanného práva –, vedie kampaň v novinách a televíznych rozhovoroch.
Žiada viac amerických rakiet schopných zasiahnuť ciele hlboko vo vnútri Ruska, žiada stíhačky F-16, viac protilietadlových rakiet a podporu vojsk zo strany NATO, ktorá pravdepodobne nepríde.
V rozhovore pre New York Times tento týždeň Zelenskyj hovoril o svojich deťoch a svojom vyčerpaní. Ak s vďakou hovoril o balíku pomoci vo výške 61 miliárd dolárov, ktorý Kongres schválil minulý mesiac, noviny o tom neinformovali.
Zdroj: seymourhersh@substack.com
Úvodná ilustrácia: Ľubomír Kotrha
