Úvodom si neodpustím konštatovanie, že skutočnosť, že niekto spáchal atentát na slovenského politika (na Roberta Fica zvlášť) ma nijak neprekvapuje. Považujem to za logický dôsledok dlhodobej mediálnej hystérie zameranej voči všetkým politikom a politickým stranám s výnimkou Agresívneho Slovenska, SaS-ky či (pre mňa zločineckým) zoskupením zvaným Demokrati.
Spomínaná mediálna hystéria je totiž výsledkom politického aktivizmu a súčasne cielených dezinformačných a spravodajských hier, ktoré sú vo svojej koncovej podobe servírované slovenskej verejnosti prostredníctvom najznámejších dezinformačných zoskupení, za ktoré osobne považujem najmä Denník N, SME, Aktuality, RTVS, Markízu, bodka Týždeň, ale aj mnohé ďalšie.
Po streľbe na premiéra, Handlová 15. mája 2024. Foto: TASR – Radovan Stoklasa
Bez toho, aby som chcel prichádzať s úvahami, aké boli motivácie atentátnika, sa mi žiada konštatovať, že ak ste z tých, ktorí sa z atentátu na Roberta Fica tešia, tak ste súčasťou problému – a to vskutku vážneho problému.
V poslednej dobe sme si museli zvyknúť na množstvo nemorálnych, bezprávnych či až zločinných skutočností. Či už to boli nariadenia vlády počas šírenia Covidu 19, alebo volanie po veľkej vojne s Ruskom (ideálne naďalej iba zástupnej), či mediálnemu pritakávaniu izraelských vojnových zločinov voči Palestínčanom v pásme Gazy.
Zločinov a absurdností, ktoré sa na nás valia každým dňom, je stále viac a viac…
Posledným štádiom úpadku demokracie a predzvesťou budúcej občianskej vojny je však súhlas s fyzickým napádaním či dokonca fyzickou likvidáciou politikov.
Žiaden iný budúci výsledok takéhoto prístupu – čiže občiansku vojnu – si neviem predstaviť. A rád by som zdôraznil, že odmietnutie takéhoto scenára nespočíva iba v tom, že vyhlásite, že násilie do politiky nepatrí a budete sa chcieť ďalej hrať na čosi ako milých dobro-ľudí (obzvlášť, ak ste voličom súčasnej politickej opozície). Odmietnutie vnášania násilia do politiky musí byť trvalé a aby som sa pohral so slovom – malo by byť priam militantné.
Ak nechcete, aby politika zvulgárnela a spolu s ňou aj celá spoločnosť, budete sa musieť odhodlať kritizovať tých, ktorí túto politiku tvoria. A aby sme mali jasno – budete musieť kritizovať najmä tých, ktorí sú vám sympatickí a nie tých, ktorí sú z opačného konca politického spektra, ktoré volíte. Každý volič si bude musieť upratať najmä pred svojím prahom. Politikom, ktorí pre vás predstavujú politickú opozíciu, je totiž viac-menej jedno, čo si o nich myslíte. Vy musíte apelovať na tých, ktorých volíte, aby prestali bľabotať dve na tri a aby prinášali do politiky racionálne argumenty a polemiku o tom, ako dôjsť ku dákym konkrétnym výsledkom – výsledkom, ktoré by mohli byť pozitívom pre štát i pre väčšinu jeho občanov.
Chápem, že je pohodlnejšie stádovito opakovať frázy o tom, že za všetky problémy tohto štátu môže Robert Fico (zvlášť po vláde psychického pacienta Matoviča, jeho podržtašky Hegera a podržtašky svätej Sjúzn Ódora). Že je to on – Fico, kto chce Slovensko primknúť k Rusku, k Číne, či k mimozemšťanom, a to všetko najmä tým, že nesúhlasí s mnohými absurdnosťami z dielne bruselských byrokratov či americkej administratívy. A že tých absurdností generujú neúrekom, je fakt! Či už je to ich prístup k vojnovým konfliktom (nielen tomu ukrajinskému), k medzinárodnému právu verejnému, k neochote chrániť vlastné hranice či k ochote oslabiť členské štáty Európskej únie odobraním ich práva veta.
Robert Fico je v mnohom kontroverzný politik. V politike je už viac ako 30 rokov. Určite sa dopustil aj on sám mnohých nie práve najvhodnejších výrokov, no myslím si, že to nie je on, kto do slovenskej spoločnosti priniesol militantné myslenie, odmietanie mieru ako prejav slabosti či naznačovanie, že je v poriadku, ak jeho politických oponentov niekto odprace. A presne tieto atribúty sú tým, čo ja osobne pričítam hlavne predstaviteľom strany Progresívne Slovensko a najmä mediálnym úderkám, ktoré túto stranu podporujú.
Na záver ešte dodám, že v konečnom dôsledku je všetko dianie okolo nás v určitom zmysle politikou. Politika je totiž spôsob organizácie spoločnosti a aj spôsob, akým spoločnosť rieši svoje problémy. Ak politika – ako spôsob mierového riešenia problémov – zlyhá, prídu na rad päste a zbrane. Je to tak vždy a inak to nebude ani tentoraz.
Ak sa teda tešíte z toho, že Roberta Fica niekto strelil do brucha, majte na pamäti, že niekto iný môže streliť do brucha niektorého z politikov, ktorých máte v obľube. A tiež majte na pamäti, že ten postrelený politik je vždy len niekto, kto stojí medzi vami a vašimi záujmami a predstavami o správnom smerovaní a riadení štátu a potenciálnym strelcom z druhej strany politického spektra.
Dúfam, že Robert Fico dnešný atentát prežije a časom sa dá opäť dokopy. Nebolo by to po prvý raz, čo, obrazne povedané, padol k zemi a opätovne vstal. Robert Fico je fenoménom slovenskej i európskej politiky a politicky predstavuje veľký kaliber. Snáď preto sa nestane, že by ho k zemi natrvalo poslal kaliber o veľkosti 9 mm.
