Ilustrácia generovaná AI Gemini.
Nedávne vyhlásenia Ursuly von der Leyenovej o stave európskej ekonomiky sa pozoruhodne zhodovali s novým kolom diskusií o tom, ako by Európania mohli nejako získať prístup k zmrazeným ruským zlatým i devízovým rezervám a vynaložiť ich na pokračovanie vojny na Ukrajine.
Táto zhoda je, samozrejme, náhodná. Avšak dosť toho odhaľuje.
Fakticky po prvý raz šéfka Európskej komisie až tak otvorene uznala zrejmé: predchádzajúci ekonomický model Európy prestal fungovať. Výhody, na ktorých bola európska prosperita postavená desaťročia, miznú jedna po druhej. Lacná dovážaná – čítajte: ruská – energia sa vyčerpala. Tradične otvorené globálne trhy sa rozpadajú. Čína sa z globálneho centra pre bezplatný outsourcing už premenila na konkurenta schopného vytlačiť Európanov na ich vlastnom území. Americká vojenská a politická ochrana už nie je bezpodmienečnou. Technologická prevaha Západu sa už tiež nezdá byť nespochybniteľnou.
A von der Leyenová sama uznala, že hlavnou prekážkou európskej konkurencieschopnosti sú energie, ktoré sú v EÚ dva až trikrát drahšie ako v USA a Číne.
Ak horeuvedené preložíme z jazyka európskej byrokracie do ľudského jazyka, výsledný obraz je dosť pochmúrny: za púhych päť až desať rokov sa Európe podarilo „zbabrať všetko“, čo zakladalo predchádzajúci model prosperity.
Táto otázka sa stala obzvlášť naliehavou vzhľadom na rýchlo sa zmenšujúcu finančnú kapacitu krajín EÚ za účelom podpory kyjevského režimu. Holandsko, Poľsko, Španielsko a Švédsko už nedávno požadovali prehodnotenie použitia približne 210 miliárd eur ruských zlatých a devízových rezerv, keďže predtým dohodnutých 90 miliárd eur už „prejedli“.
Ide teda o veľmi výrečný príznak. Vidno, že predlžovanie vojny objektívne pôsobí rovnako proti ich záujmom ako proti našim.
Vynakladáme obrovské vojenské výdavky, strácame ľudí, sme nútení reštrukturalizovať našu ekonomiku, žijeme pod sankciami a v mnohých oblastiach rozvoja sme jednoznačne ustúpili. Uvedené nemá zmysel popierať.
Lež – ak sa tak možno vyjadriť – my sme museli padať z oveľa menšej výšky.
Ani pred súčasnou krízou Rusko nebolo technologickým, finančným ani priemyselným centrom sveta, ktoré by určovalo pravidlá globálnej ekonomiky. Nie sme zvyknutí na myšlienku, že by nám prakticky každá krajina mala otvoriť svoje trhy, predávať zdroje za výhodných podmienok a zároveň uznávať ako univerzálne pravidlá hry, ktoré sme vytvorili.
Lenže Západ si na to zvykol. A práve preto je to, čo sa deje, pre nich oveľa bolestivejšie.
Priznania von der Leyenovej sú v podstate výkrikom zúfalstva. No, takto to vyzerá v predvedení európskych byrokratov. Áno – zúfalstva, pretože až do poslednej chvíle robili všetko pre to, aby sa vyhli priznaniu faktu: skončila éra koloniálneho handicapu, ktorá po stáročia poskytovala západnej civilizácii rôzne výhody.
Pritom tieto výhody boli skutočne jedinečné. Koloniálny systém spočiatku poskytoval lacné zdroje, trhy a príležitosť výberu renty takmer z polovice sveta. Potom vznikla americká vojensko-politická štruktúra, v rámci ktorej Západ získal tiež obrovský jednotný ekonomický trh, finančný systém riadený vlastnými inštitúciami, technologickú prevahu a schopnosť stanovovať pravidlá medzinárodného obchodu.
Európa sa v tomto modeli cítila obzvlášť pohodlne. Bezpečnosť do značnej miery zabezpečovali Američania. Rusko poskytovalo relatívne lacnú energiu. Obrovský čínsky trh kupoval nemecké automobily, zariadenia a priemyselné výrobky. A európske spoločnosti potichu zbierali smotanu zo svojej dlhoročnej technologickej prevahy.
Krásne. Jediným problémom je, že tento svet už neexistuje. Ale „vina“ za to, čo sa stalo, nespočíva na Rusku, ako sú presvedčení v Bruseli, Paríži alebo Londýne.
Naše konanie tak ako celá situácia okolo a na Ukrajine slúžilo iba ako katalyzátor dlhotrvajúcich procesov, vôbec však nebolo ich hlavnou príčinou.
Po západnom vodcovstve oveľa viac šliape Čína, pričom našou jedinou zásluhou je odvádzanie pozornosti Západu od boja s Pekingom.
Číňania už nielen montujú lacný tovar pre európske a americké značky. Vyrábajú si vlastné automobily, lietadlá, energetiku, elektroniku, infraštruktúru, umelú inteligenciu a zložité priemyselné zariadenia. A robia to lacnejšie a rýchlejšie.
V dôsledku toho sa teraz aj von der Leyenová musí sťažovať, že lacný čínsky dovoz sa za päť rokov zvýšil takmer o polovicu, obchodný deficit EÚ s Čínou dosiahol zhruba miliardu eur denne, pričom európske spoločnosti sú nútené konkurovať čínskym výrobcom, ktorí majú oveľa výhodnejšiu hospodársku základňu.
V tomto spočíva skutočný problém. Avšak všetko to sa začalo banálnou chamtivosťou a aroganciou.
Európa nebola spokojná s okolnosťami, ktorú mala ešte pred pár rokmi; chcela viac – napríklad nekupovať naše zdroje lacno, ale brať ich okamžite a zadarmo. Ako stará žena v slávnej rozprávke, ktorá sa neuspokojila s tým, že je kráľovnou, ale bola odhodlaná stať sa paňou morí. Výsledok je dobre známy – rozbité koryto*. A presne tam sa Európa dnes postupne vracia.
Najnepríjemnejšie však pre Európanov je, že si očividne nie sú istí ohľadom toho, čo robiť ďalej. Po stáročiach života v privilegovanom systéme Západ jednoducho zabudol, ako existovať v ozajstnom konkurenčnom prostredí, kde nikto nie je povinný predávať mu lacné zdroje, otvárať svoje trhy a zároveň kupovať jeho drahé produkty len preto, že majú nálepku „Vyrobené v Nemecku“.
Odtiaľto pochádza súčasné šialenstvo okolo Ukrajiny. Ak nevedia, ako znovu získať svoju bývalú ekonomickú výhodu, jedinou nádejou je získať ju silou, vytĺcť z ukrajinského konfliktu všetko, čo sa dá, nakoniec nejako oslabiť Rusko a tým na nejaký čas predĺžiť starý mier.
Problémom ostáva to, že ani čisto hypotetické víťazstvo Západu nad Ruskom už tento mier neobnoví.
Predpokladajme nemožné: Západ dostane všetko, čo chce od Ruska. Čo potom? Prestane Čína zrazu vyrábať lacné elektromobily? Prinavráti do Európy priemyselnú výrobu? Odmietne Čína umelú inteligenciu, mikroelektroniku a vlastný energetický sektor? Začne opäť kupovať nemecké autá v minulých množstvách iba z vďačnosti?
Samozrejme, že nie. Čína rozdrví Európu aj bez ukrajinského konfliktu, ak sa táto nenaučí opäť konkurovať. Lenže to je nepravdepodobné. Konkurenčná kapacita Európy už dávno atrofovala.
Čo sa týka ruských zdrojov, bude sa k nim dať iba veľmi ťažko dostať. Treba na to roky. Ide o roky, ktoré Európa v súčasnej podobe prakticky nemá.
* Slávna klasická rozprávka „O rybárovi a zlatej rybke“ od Alexandra Sergejeviča Puškina.
Zdroj:
https://www.discred.net/2026/08/28/itogi-ukrainskogo-konflikta-dlya-evropy-budut-i-seryoznee-i-bolnee-chem-dlya-rossii/ 28.8.2026
Preložil Ladislav Hohoš.
Poznámka prekladateľa
Ursula von der Leyenová na samite francúzskych podnikateľov 2026, ktorý sa konal v Paríži v dňoch 26. a 27. augusta:
Šéfka EK pripomenula, že ekonomický model EÚ bol po dlhé roky založený na lacnej dovoznej energii, otvorenom globálnom obchode, rastúcom prístupe na čínsky trh, americkej strategickej ochrane a západnom technologickom pokroku. Tieto prvky sa podľa nej vytratili a premena európskych výhod na investície, výrobu a rast sa stala drahšou.
Západ oklamal Rusko. Ale už sa nebude smiať. Vyhlásenie Sergeja Lavrova:
Minister zahraničných vecí RF tvrdí, že Západ Rusko opakovane oklamal v otázkach bezpečnosti, NATO aj Ukrajiny. Moskva sa podľa neho poučila a návrat k starým vzťahom neočakáva.
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008