Nezávislosť, mier a národná jednota sú základnými hodnotami ľubovoľného moderného štátu – stredoázijský Tadžikistan nevynímajúc.
Tadžikistan, ktorý si bude pripomínať 35. výročie svojej nezávislosti (9. 9. 1991), si po tom, čo sa musel vysporiadať s dedičstvom devastačnej občianskej vojny, vytvoril pevný základ pre posilnenie štátnosti, rozvoj ekonomiky a sociálnej sféry, zvýšenie medzinárodnej prestíže krajiny, a čo je najdôležitejšie, pre mierový a slušný život ľudí.
Pritom treba si pripomenúť, že v rámci Strednej Ázie, (ne)bolo vyhlásenie samostatnosti jednotlivých krajín koordinované a trvalo (pozri tabuľku) – z rôznych objektívnych, ale aj iných dôvodov – od septembra do decembra 1991, čo je zhruba 122 dní.
Pred septembrovým výročím nezávislosti Tadžickej republiky prezident Emomali Šarifovič Rachmon podpísal (16. júna 2026) dôležitý právny dokument – Zákon Tadžikistanu „O amnestii“ (Закон Республики Таджикистан «Об амнистии»)[1], ktorý sa vzťahuje na 18 038 odsúdených. Dosť veľké počet osôb, ktorých sa akt (amnestia = zabudnutie) týka.
Pritom počet väzňov v rôznych krajinách sveta je jedným z kľúčových ukazovateľov, ktoré umožňujú posúdiť úroveň sociálneho blahobytu a verejnej bezpečnosti v štáte, ako aj efektívnosť verejnej politiky v oblasti trestného súdnictva.
Vypočíta sa ako počet osôb vo väzbe na 100 000 ľudí na základe výsledkov – v tomto prípade v roku 2024.
Počty nepustia
Z krajín Strednej Ázie (pozri tabuľku) má najväčší počet väzňov Kazachstan – 35 228, ale v rebríčku obsadzuje iba 86. miesto, pretože ich je iba 184 na 100 000 obyvateľov[2].
Turkménsko má menej väzňov ako Kazachstan (35 000), ale v rebríčku obsadzuje štvrté miesto, pretože na 100 000 ľudí to je 576 väzňov.
Tadžikistan má 14 000 väzňov. V rebríčku mu patrí 115. miesto so 141 odsúdenými na 1000 00 ľudí.
Najmenší počet väzňov v Strednej Ázii je v Kirgizsku – 7 633. Z toho 117 na 100 000 obyvateľov (140. miesto v rebríčku). V krajine sa čísla od roku 2000 takmer strojnásobili, no už v roku 2010 sa počet väzňov znížil na 9,9 tisíc.
Uzbekistan s vysokým počtom 29 000 osôb vo výkone trestu (rok 2024) je na 164. mieste svetového rebríčku, ktorý spracoval londýnsky Inštitút výskumu politiky a v oblasti súdnictva a trestnej činnosti(Institute for Crime & Justice Policy Research)[3].
Pre zaujímavosť, v Spojených štátoch sú tieto čísla desivejšie. Celkový počet väzňov v roku 2024 bol viac ako 1,7 milióna. V rebríčku sa umiestnili na 5. mieste s 531 odsúdenými na 100 000 ľudí. Dokonca aj v Indii, ktorá má najväčšiu populáciu na svete, bolo trikrát menej väzňov (573 220 ľudí).
Podrobné údaje o Slovensku sú tiež k dispozícii. Pre zaujímavosť –vo výkone trestu je 8 119 osôb pri kapacite väzenských zariadení 11 270 (t.j., „obsadenosť“ je 72 % k 1. 5. 2026)[4].
Zákon O amnestii
Samotný text tohto pre 18 038 odsúdených v Tadžikistane, ich rodín a blízkych dôležitého zákona je suchý, právnicky odborný text[5].
Má 22 článkov, vstúpil do platnosti dňom podpisu a zároveň ho uverejnili tadžické médiá, podľa ktorých ide o vyjadrenie humánnej politiky prezidenta E. Rachmona, ktorou sa umožňuje tým, ktorí spáchali trestné činy, zlepšiť, vrátiť sa k svojim rodinám a priateľom a zapojiť sa do tvorivých aktivít.
Celkom bude 11 305 osôb prepustených z miest odňatia slobody, nápravných zariadení a amnestovaných bude j 6 733 odsúdených, ktorí ešte nenastúpili na výkon trestu.
Amnestia je zhovievavá k ženám a mladistvým. Z 507 žien vo výkone je 248 prepustených a u 259 žien došlo k zníženiu trestu. Zo 134 mladistvých vo výkone trestu bolo 99 prepustených na amnestiu a ostávajúcim 35-tim sa znižujú tresty[6].
Zdôvodnenie akademika
Zaujímavé je, že zákon, resp. jeho prijatie sa rozhodol na stránkach miestnych médií zdôvodniť akademik Ibrochimozda Ilchomuddin Radžabali (Иброхимзода Илхомуддин Раджабали), inak rektor Rusko-tadžickej (slovanskej) univerzity v Dušanbe, ktorý napísal: „… nový zákon O amnestii je vyjadrením dôvery v človeka a viery v jeho schopnosť zmeniť sa. Dáva tisícom občanov príležitosť vrátiť sa do svojich rodín, prehodnotiť svoj postoj k životu a venovať svoju energiu tvorivej práci. Som presvedčený, že prepustení občania využijú túto príležitosť, prejavia správanie dodržiavajúce zákony a prispejú k rozvoju krajiny. Spoločnosť by im zase mala pomôcť vrátiť sa do plného života.
Amnestia ovplyvňuje osud nielen odsúdených, ale aj tisícov ich príbuzných. Pre mnohé rodiny to znamená návrat milovaného človeka, obnovenie stratených väzieb a nádej na nový život. Radosť z návratu by mala byť začiatkom serióznej práce založenej na podpore, vzájomnom rešpekte a zodpovednosti.
Prijatie zákona O amnestii v roku 35.výročia nezávislosti štátu je hlboko symbolické. Nezávislosť dala tadžickým ľuďom príležitosť nezávisle určiť cestu rozvoja štátu, vybudovať spoločnosť založenú na práve, spravodlivosti a národných záujmoch. Mier a jednota umožnili uviesť tieto príležitosti do života…“[7]
Pokračujúca politika humanizmu a zmierenia
Je samozrejme jasné, že amnestia – kdekoľvek na svete a o to viac v Strednej Ázii – nie je len právne rozhodnutie.
V prvom rade odráža humanistickú podstatu štátnej politiky toho ktorého štátu, založenú na úcte k ľuďom, milosrdenstve (v islame, ktorý je v Strednej Ázii dominantný, taký dôležitý fenomén) a možnosti napraviť chyby.
Oslobodenie od trestu alebo skrátenie jeho obdobia otvára človeku cestu k návratu do rodiny a spoločnosti, k poctivej práci a tvorivému životu. Amnestia zároveň nevylučujezodpovednosť za spáchaný čin a neznižuje význam zákona. Dáva človeku šancu prehodnotiť svoju minulosť, vyvodiť potrebné závery a začať novú etapu života. Ich budúci osud do značnej miery závisí od toho, ako zodpovedne prepustení občania využijú túto príležitosť.
No a čo sa týka skúsenosti Tadžikistanu, národné zmierenie po občianskej vojne[8] ukazuje, že aj tie najhlbšie rozpory možno prekonať dialógom, vzájomným porozumením, politickou vôľou a ochotou postaviť národno-štátne záujmy nad úzko stranícke a osobné!
Toto je možno aj malý odkaz z Dušanbe do progresivistickej Bratislavy!
Tak si aspoň môžeme zanôtiť niečo Slovenské:„…vo väzení väzni žijú, čakajú na amnestiu a ja čakám na slobode, kedy bude slušnosť v móde, čakám ako na deň súdny, kedy budú ľudia ľuďmi…“[9]
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
Ilustračné foto: www.asiaplus.news.tj
[1] Plné znenie pozri: https://asiaplus.news/2026/06/18/kto-vyjdet-po-amnistii-v-tadzhikistane-opublikovan-polnyj-tekst-zakona/
[2] Údaje sú spracované podľa: https://podrobno.uz/cat/obchestvo/v-kakoy-strane-tsentralnoy-azii-bolshe-vsego-zaklyuchennykh/
[3] Pozri: https://prisonstudies.org/region/asia
[4] Pozri: https://prisonstudies.org/country/slovakia
[5] Plný text tiež pozri: https://vecherka.tj/archives/73914
[6] https://khovar.tj/rus/2026/06/prezident-respubliki-tadzhikistan-podpisal-zakon-respubliki-tadzhikistan-ob-amnistii/
[7] https://www.rtsu.tj/news/?ELEMENT_CODE=4275
[8] Pozn.: Dňa 27. júna 1997 bola v Moskve podpísaná Všeobecná dohoda o nastolení mieru a národnej dohody, ktorou sa de facto a aj de jure oficiálne ukončila päťročná občianska vojna v Tadžikistane.
[9] https://pisnicky-akordy.cz/imt-smile/vesela-pesnicka
