
Putin buď „eskaluje, aby deeskaloval“ s očakávaním, že Trump bude na Zelenského tlačiť, aby splnil viac ruských mierových podmienok, minimálne stiahnutie z Donbasu, alebo eskaluje ako „posledné hurá“ pred špekulatívnym zmrazením konfliktu z politických a strategických dôvodov.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov informoval svojho amerického kolegu Marca Rubia, že Rusko v reakcii na ukrajinské teroristické útoky, ako bol nedávno v Starobelsku*, vykoná „systematické údery“ proti vojensko-priemyselným objektom, veliteľským centrám a iným cieľom v Kyjeve a jeho okolí. Toto nasleduje po hrozbe ruského ministerstva obrany masívnym odvetným úderom na Kyjev, ak by Ukrajina zaútočila na moskovskú prehliadku na Deň víťazstva a hneď po prvej ruskej odvetnej operácii s Orešnikmi za Starobelsk.
Strategické údery takého druhu s najmodernejšími Orešnikmi sa nikdy nevykonávajú spontánne, pretože si vyžadujú veľa príprav. Možno urobiť záver, že prípravy boli dokončené do konca apríla najneskôr pred ruskou vyhrážkou pred Dňom víťazstva vzhľadom na pravdepodobnosť, že Ukrajina bude vážne zvažovať útok na prehliadku v Moskve. Aj keď Zelenskyj ustúpil, ruské plány zostali v platnosti a mohli byť použité počas ďalšej Zelenského provokácie.
Koncom apríla, kedy boli horeuvedené plány relatívne dokončené, existovali už tri politické faktory, ktoré mohli ovplyvniť Putinove výpočty týkajúce sa špeciálnej vojenskej operácie. Vtedy bolo jasné, že republikáni pravdepodobne prehrajú novembrové polovičné voľby; v tom prípade by žiadna dohoda, resp. iba čiastočné zmiernenie sankcií nemohlo byť realisticky schválené v Kongrese skôr ako v roku 2029. Ďalej sú tu septembrové voľby do Dumy, okolo ktorých sa špekuluje ako o protestnom hlasovaní.
Vládnuca strana získala v ostatných voľbách v roku 2021, keď bola ekonomická, bezpečnostná a sociálna situácia lepšia, iba 49,82 % hlasov. Vzhľadom na hospodársky pokles, zníženú bezpečnosť a internetové obmedzenia je odvtedy ťažké si predstaviť, že by si tento počet udržala. Bez ukončenia špeciálnej vojenskej operácie, ktorá sa prezentuje ako úspech, alebo aspoň bez splnenia požiadaviek verejnosti na „systematické útoky“, by Jednotné Rusko mohlo nakoniec potrebovať vytvoriť koalíciu s komunistami alebo nacionalistami.
Konečným faktorom boli vtedajšie Putinove plány navštíviť Čínu v máji, o čom som tu uvažoval, že ponúkne Si Ťin-pchingovi faktické spojenectvo proti Západu ako rovný s rovným. Bez čínskej finančnej a vojensko-technickej pomoci, čím by Čína riskovala hnev USA, Rusko by podľa skorších kalkulácií mohlo mať problém pokračovať v špeciálnej vojenskej operácii do roku 2029. Bez ohľadu na to, či Si Ťin-pching súhlasil – a neexistuje žiadny náznak, že by súhlasil – vopred naplánovaná kampaň „systematických úderov“ sa stala politickým faktorom sama o sebe.
Cieľom je spôsobiť Ukrajine také značné škody, že Zelenského nakoniec buď týmito útokmi alebo následným slovným tlakom zo strany Trumpa prinútia stiahnuť sa z Donbasu výmenou za prímerie podľa dohody „niečo za niečo“ z Anchorage, ktorú RT čitateľom pripomenula tu. Ak by Si Ťin-pching súhlasil s Putinovým špekulatívnym návrhom na spojenectvo, potom by málo záležalo na tom, či Zelenskyj vyhovel; no ak Si Ťin-pching nesúhlasil, Putin by sa teraz musel rozhodnúť, čo urobí, ak Zelenskyj zostane neústupný napriek týmto úderom.
Podľa jedného scenára tieto „systematické údery“ sú pre Trumpa zámienkou (podľa toho, čo by mohlo byť vopred dohodnutým poradím medzi ním a Putinom počas ich posledného telefonátu koncom apríla), aby znížil alebo úplne ukončil predaj amerických zbraní NATO na nepriame zásobovanie Ukrajiny, pokiaľ sa Zelenskyj nestiahne z Donbasu. Dôvodom by mohlo byť, že Trump chce deeskalovať konflikt skôr, ako sa ešte viac vymkne spod kontroly, zatiaľ čo jeho politickým motívom by mohlo byť ukončenie konfliktu pred polovičnými voľbami, aby zmiernil očakávanú porážku republikánov.
Ak sa tak nestane, Putin by sa mohol rozhodnúť zotrvať na svojom kurze napriek skôr spomenutým ťažkostiam alebo sa uspokojiť so zmrazením konfliktu do polovice leta, aby poskytol svojim „politickým technológom“ dostatok času na to, aby prezentovali pre voličov výsledok ako víťazstvo. V tomto treťom scenári by sa „systematické údery“ mohli prezentovať aj ako pohľad na to, čo čaká Ukrajinu, ak sa konflikt obnoví, rovnako ako ostatný test Sarmat poslal NATO odkaz, aby nezasahovalo ani neuvažovalo o priamej vojne proti Rusku.
Ukončenie konfliktu do polovice leta by tiež poskytlo Rusku a USA dostatok času na finalizáciu detailov ich dlhodobo vyjednávaného strategického partnerstva zameraného na zdroje, ktorého uzavretie závisí od ukončenia konfliktu skôr ako novembrové voľby v USA tieto plány pravdepodobne znemožnia. Ak dôjde k dohode pred septembrovými voľbami, potom by výsledný efekt mohol stačiť na to, aby pomohol Jednotnému Rusku aspoň udržať 49,82 % hlasov z ostatných volieb pred piatimi rokmi, ak nie ich dokonca zvýšiť.
Napokon by Trumpovi „politickí technológovia“ mohli prezentovať výsledok ako víťazstvo USA, ak by sa dohodli na takomto strategickom partnerstve zameranom na zdroje (možno vrátane kontroly USA nad Nord Stream), čo by mohlo dať republikánom šancu v novembri, ak by bolo spojené s iránskou mierovou dohodou. Trump by ako motiváciu pre Putina, aby urobil požadované (potenciálne bolestivé) kompromisy, mohol dokonca ponúknuť pozastavenie implementácie neo-reaganovskej doktríny zameranej na celosvetové zníženie ruského vplyvu.
Podobne by Putinovi „politickí technológovia“ mohli nahradiť USA ako hlavného protivníka Ruska Nemeckom a upriamiť pozornosť na nové hrozby vedené Tureckom pozdĺž južnej periférie Ruska, ktoré pramenia z nedávneho tamojšieho dedičstva neoreaganovskej doktríny, čím by sa predmetné dve krajiny premenili na nových rivalov Ruska. Ukončenie špeciálnej vojenskej operácie prostredníctvom série kompromisov by sa takto mohlo prezentovať ako pragmatické prispôsobenie novým nemeckým a tureckým hrozbám, čo by zároveň znížilo úlohu USA v tomto „sanitárnom kordóne“.
V danom prípade by sa očakávalo, že Rusko maximálne posilní svoju hranicu s NATO a zároveň zváži rôzne možnosti vrátane špeciálnej vojenskej operácie proti Azerbajdžanu na prerušenie vojenského logistického koridoru Turecka do Strednej Ázie cez nový koridor kontrolovaný USA cez Arménsko. Zmrazenie ukrajinskej zástupnej časti Novej studenej vojny medzi NATO a Ruskom by tak mohlo oddeliť USA od EÚ a zároveň uvoľniť priestor pre Rusko na posilnenie svojej západnej obrany a neutralizáciu hrozieb z juhu.
Aby bolo celkom jasné, niekoľko predchádzajúcich odstavcov týkajúcich sa scenára, v ktorom Putin súhlasí so sériou kompromisov na ukončenie špeciálnej vojenskej operácie do polovice leta, je myšlienkovým cvičením, nie predpoveďou toho, čo skutočne urobí. Nech je to akokoľvek, Putin počas prejavu pre tlač po prehliadke Dňa víťazstva povedal, „myslím si, že okolnosti smerujú k ukončeniu ukrajinského konfliktu“ a nevylúčil stretnutie so Zelenským, ak by bola dosiahnutá konečná dohoda, takže nejde o nepodloženú domnienku.
Otázne ostáva, čo Putin urobí, ale ruské plánované „systematické útoky“ na ciele v Kyjeve a okolí pravdepodobne slúžia politickému účelu, ako je vysvetlené v tomto článku. Konkrétne buď ako prostriedok na „eskaláciu s cieľom deeskalácie“ viac podľa ruských podmienok alebo ako „posledné hurá“ pred zmrazením konfliktu. Všetko by však mohlo pokračovať ako obvykle aj po tejto kampani „šoku a hrôzy“, aj keď možno za ťažších podmienok pre Rusko, ako bolo skôr popísané. Všetko sa vyjasní do konca júna alebo začiatkom júla.
* Bombardovanie internátu v Starobelsku má hrozné následky pre Ukrajinu a jej západných podporovateľov. Andrew Korybko May 26, 2026
Jedným z cieľov špeciálnej vojenskej operácie je neutralizovať tieto ukrajinské teroristické hrozby pre civilné obyvateľstvo, ktoré Rusko dlho predvídalo, ale nedokázalo ich preventívne odvrátiť diplomatickými prostriedkami.
Akékoľvek správy z terénu, ktoré potvrdzujú ruské tvrdenia o ukrajinskej spoluúčasti, či už úmyselnej alebo náhodnej, by mohli ďalej znížiť podporu pre pokračujúcu vojenskú pomoc. Ak by aspoň jeden zo západných partnerov Ukrajiny začal skutočne neutrálne vyšetrovanie, Kyjev by ho mohol buď zatajiť, alebo by mohli byť zničené dôkazy, čo by Ukrajinu postavilo do pozície viny. Existuje tiež možnosť, že vyšetrovanie odhalí dôkazy o tom, že chybné špekulatívne spravodajské informácie boli chybou Západu.
Okrem špekulácií o ich motívoch je zrejmé, že Ukrajina nikdy neprevezme zodpovednosť ani za prípadné náhodné útoky proti civilistom, nieto ešte za tie, ktoré vykonala úmyselne, ako napríklad v Kurskej oblasti a iných častiach Ruska. Západné médiá ich tiež budú kryť a nič sa nezmení až do konca špeciálnej vojenskej operácie.
V praxi to znamená, že špeciálna vojenská operácia bude buď pokračovať, kým nebudú splnené jej vojenské ciele, konkrétne demilitarizácia Ukrajiny, alebo dohodnuté kompromisy, ktoré musia zabezpečiť, aby si Ukrajina bola vedomá toho, že takéto útoky by okamžite spustili nadmernú odvetu. S istotou je však isté, že Rusko nikdy neakceptuje budúcnosť, v ktorej by jeho ľudia boli pravidelne terčom ukrajinských teroristických útokov akéhokoľvek druhu, takže urobí všetko, čo je realistické v jeho silách, aby to trvalo ukončilo.
Krátené.
Text a ilustrácia:
https://korybko.substack.com/p/whats-the-endgame-behind-russias?utm_source=post-email-title&publication_id=835783&post_id=199298556&utm_campaign=email-post-title&isFreemail=true&r=scfwg&triedRedirect=true&utm_medium=email May 26, 2026
Preložil Ladislav Hohoš.
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008