Ako by mohla vyzerať transatlantická bezpečnosť, ak by USA opustili NATO? Ak NATO ako celok zostane viac-menej nedotknuté po hypotetickom odchode USA a Spojené štáty následne dosiahnu bilaterálne bezpečnostné dohody s Poľskom, pobaltskými štátmi a Tureckom, z pohľadu Ruska sa toho veľa nezmení.
Trumpov najnovší výrok o odchode USA z NATO berú mnohí Európania vážne ako prejav hnevu nad odmietnutím pomôcť znovu otvoriť Hormuzský prieliv. Nehovoriac o tom, že Spojeným štátom odmietli prístup k ich vlastným základniam na svojom území a dokonca aj na použitie vzdušného priestoru v rámci tretej vojny v Perzskom zálive. Je však možné, že ide len o blaf, ktorého cieľom je naštartovať radikálne reformy, predpokladané Trumpom v súvislosti s predchádzajúcou správou o jeho údajných plánoch „pay to play“*,opísané tu.
Napriek uvedenému je tiež možné, že to prezident myslí naozaj vážne a že USA nakoniec opustia NATO, teda treba analyzovať budúcnosť transatlantickej bezpečnosti. V prvom rade, veliteľstvá EUCOM aj AFRICOM sú v Nemecku; bolo by veľmi ťažké a nepohodlné ich presunúť. USA by preto v rámci predmetného scenára mohli dosiahnuť bilaterálnu bezpečnostnú dohodu s Nemeckom, ktorá by mohla položiť základ pre ďalšie podobné dohody s inými členmi NATO.
Takéto dohody by pravdepodobne zahŕňali podmienky výhodné pre USA, ako napríklad to, že ich spojenci budú vynakladať 5 % HDP na obranu, čo sa už od nich požadovalo, ako aj uprednostnenie amerických korporácií pri vojensko-technickom obstarávaní. USA by tiež mohli požadovať, aby ich vojská dostali imunitu za akékoľvek trestné činy, ktorých by sa mohli dopustiť počas pobytu v ich spojeneckej krajine. Trump, ako ho poznáme, by sa mohol snažiť zakotviť obchodné privilégiá pre USA do akejkoľvek bezpečnostnej dohody.
Jediné krajiny, ktoré by pravdepodobne súhlasili s takýmito podmienkami, by boli tie, ktorých lídri sa buď úprimne boja Ruska alebo manipulujú verejnosťou pod touto zámienkou: určite Poľsko a pobaltské štáty, ale nemožno vylúčiť ani Fínsko a Rumunsko. Oni a ostatní členovia NATO by si stále užívali medzi sebou záruky článku 5, ale je tiež možné, že väčší členovia ako Francúzsko, Nemecko, Taliansko a/alebo Spojené kráľovstvo by mohli nasledovať príklad USA a požadovať od menších, aby horeuvedené zabezpečili.
V takom prípade by sa európsky bezpečnostný systém mohol zásadne zmeniť, ale obavy z toho, že Rusko využije optiku vnútorných bojov (hoci iba na účely mäkkej sily a nezačne nepriateľské akcie proti postamerickému NATO), by mohli odradiť spomínaných väčších členov od toho, aby tak urobili. Ak NATO ako celok zostane viac-menej nedotknuté po hypotetickom odchode USA a Spojené štáty následne dosiahnu bilaterálne bezpečnostné dohody s Poľskom a pobaltskými štátmi, z pohľadu Ruska by sa toho veľa nezmenilo.
To isté platí, ak USA dosiahnu takúto dohodu s Tureckom, ktoré má na rozdiel od Poľska a pobaltských štátov s Ruskom pragmatické väzby, ale je pripravené prevziať vedenie v rozširovaní západného vplyvu pozdĺž svojej južnej periférie prostredníctvom TRIPP**.„ Ak USA zostanú zaviazané na obranu Turecka, akýkoľvek potenciálny stret s Ruskom by mohol predstavovať riziko tretej svetovej vojny. Ak sa však takáto dohoda nedosiahne, Rusko by mohlo byť proaktívnejšie ohľadom vytláčania tureckého vplyvu v tejto oblasti.
Celkovo sa neočakáva, že by sa transatlantická bezpečnosť výrazne zmenila, ak USA opustia NATO, pokiaľ si zachovajú záväzky podobné článku 5 voči viacerým kľúčovým členom bloku, konkrétne Poľsku, pobaltským štátom a Turecku. Ak by k tomu nedošlo, Rusko by mohlo zvážiť preventívnu vojenskú akciu proti postamerickému NATO s cieľom eliminovať z toho vyplývajúce bezpečnostné hrozby, lež mohlo by ho odradzovať jadrovo vyzbrojené Francúzsko a/alebo Spojené kráľovstvo, ktoré by potvrdili svoje záväzky podľa článku 5 vo vzťahu k členom bloku. Potom by sa v realite nič nezmenilo.
*pay to play táto fráza sa používa vo videohrách a bankových platformách, najprv zaplať a potom hraj
** TRIPP Trump Route for International Peace and Prosperity „Kaukazský uzol“ trasa prepojenia medzi Arménskom, Azerbajdžanom, Tureckom a Kazachstanom pod patronátom USA
Text a ilustrácia:
https://korybko.substack.com/p/what-might-transatlantic-security?publication_id=835783&post_id=192928116&isFreemail=true&r=scfwg&triedRedirect=true Apr 02, 2026
Preložil Ladislav Hohoš.
Dôvetok
„If NATO is just about us defending Europe if they’re attacked, but them denying us basing rights when we need them, that’s not a very good arrangement. That’s a hard one to stay engaged in.“
„Ak je NATO len o tom, aby sme bránili Európu, ak by na nich niekto zaútočil, ale aby nám odopierali práva na základne, keď ich potrebujeme, nie je to celkom dobré usporiadanie. Je ťažké v ňom zostať aktívny,“ vyhlásil nedávno minister zahraničných vecí USA Marco Rubio.
Obsahom geopolitickej Veľkej hry je mocenská konfigurácia multipolárneho sveta v dynamike. Podľa Korybkovej analýzy by väčšina Európy ostala v nepriateľskom režime voči RF, odôvodnenom tzv. ruskou hrozbou. Prípadné hospodárske vzťahy, v hre je napríklad obnovenie Nord Stream-2 by bolo plne pod kontrolou USA. Nejaký „spoločný európsky dom“ alebo podobné realistické projekty kolektívnej bezpečnosti v rámci celej Európy by sa stali utópiami. Pritom európske krajiny by horúčkovito zbrojili a odoberali drahé energie, čo by malo za následok pauperizáciu. Únos Európy by bol dokonaný; nestane sa jedným z makroregiónov, ktoré sa budú formovať ako aktéri multipolárneho sveta. USA to vyhovuje, Čína je neutrálna, záleží na rozhodnutí v Bruseli. Vyzerá to tak, že európske krajiny budú donútené začať hrať „každá za seba“ a EÚ sa časom rozpadne.
