Zdá sa, že Trump pokúša šťastie s Putinom, ktorý je otvorený ohľadom kompromisov, lež nie ústupkov, a už vôbec nie významných v otázkach bezpečnosti. Pokiaľ sa uvedený prístup nezmení, môžeme očakávať vážnu eskaláciu.
Západné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu sú jedným z hlavných sporných problémov, ktoré odďaľujú politické vyriešenie konfliktu. Rusko spustilo špeciálnu vojenskú operáciu (ŠVO) ako odpoveď na hrozby pochádzajúce od NATO na Ukrajine. Ak by Rusko na nejakej úrovni súhlasilo s týmito hrozbami, snáď dokonca so zotrvaním po ukončení konfliktu v nejakej silnejšej podobe než pred začatím ŠVO, išlo by z jeho strany o významný ústupok. Ukazuje sa však, že presne to predpokladá Trump podľa vlastných vyhlásení a aktuálnych správ:
18. augusta: Ukrajina ponúka Trumpovi dohodu o zbraniach za 100 miliárd dolárov, aby získala bezpečnostné záruky
23. augusta: Pentagón potichu zablokoval ukrajinské útoky na Rusko strelami ďalekého doletu
25. augusta: Trump tvrdí, že USA zastavili financovanie Ukrajiny
25. augusta: Podľa Trumpa nebudú USA zohrávať rozhodujúcu úlohu ohľadom bezpečnostných záruk pre Ukrajinu
26. augusta: USA ponúkajú leteckú a spravodajskú podporu povojnovým silám na Ukrajine
Zodpovedajúce postrehy sú nasledovné: 1) Ukrajina chce, aby Trump pokračoval vo svojej novej politike nepriameho vyzbrojovania prostredníctvom predaja zbraní NATO; 2) Hoci Ukrajine už nie je zo strany USA dovolené útočiť na všeobecne uznávané ruské územie, 3 350 rakiet dlhého doletu odpaľovaných zo vzduchu bolo v rámci tejto politiky práve schválených; 3) Podobné dohody predstavujú nový Trumpov prístup ku konfliktu; 4) Len neochotne by sa prezident chcel viac zapojiť; ale 5) USA môžu stále pomáhať EÚ silám na Ukrajine.
Podľa ruského oficiálneho pohľadu, ktorý teoreticky nemusí odrážať aktuálny postoj za zavretými dverami: 1) trvalý prísun nových zbraní NATO na Ukrajinu je neprijateľný; 2) ešte horšie, ak by to boli moderné útočné zbrane (Javeliny a Stingersy pred ŠVO boli už dosť zlé; 3) Trumpova hrdosť v rámci jeho novej politiky robí nepravdepodobným, že by zmenil kurz; 4) je však chvályhodné, že sa nechce hlbšie zapájať; ale 5) akékoľvek západné jednotky na Ukrajine ostávajú neprijateľnými.
Jablkom sváru teda sú pokračujúce dodávky moderných útočných zbraní Ukrajine a americké flirtovanie s umiestnením síl EÚ, ktoré podľa horeuvedenej správy by sa údajne mohli nasadiť v nejakej vzdialenosti od frontu medzi ukrajinským vojskom vycvičeným NATO a mierotvorcami z neutrálnych krajín. Krytie zo strany USA by údajne mohlo mať podobu spravodajstva, dohľadu a prieskumu, velenia a kontroly, väčšej podpory zo vzduchu ako aj lietadiel, logistiky a radarovej podpory v rámci bezletovej zóny, vynútenej prostredníctvom EÚ.
Hore spomenutý scenár bude posilňovať hrozby zo strany NATO pochádzajúce z Ukrajiny. Pôjde o impozantnejšiu odpoveď ako v období pred ŠVO a tentoraz pod priamym krytím vojsk niektorých krajín NATO na svojom území dokonca aj v prípade, že USA oficiálne neuplatnia ich ochranu cez Článok 5. Riziko horúcej vojny medzi NATO a Ruskom je bezprecedentne vysoké a ostane trvalou hrozbou buď zo zámeru bloku alebo manipuláciou zo strany Ukrajiny prostredníctvom budúcich provokácií.
Preto je nepravdepodobné, že by Rusko s takýmto priebehom udalostí súhlasilo a to ani vtedy, ak by Západ prinútil Ukrajinu vzdať sa všetkých diskutabilných regiónov. To však je vysoko nepravdepodobné, lebo súvisí s povahou hrozieb vychádzajúcich z NATO, ktoré by boli oveľa horšie ako pred ŠVO. Rusko by nanajvýš mohlo súhlasiť s modernými útočnými zbraňami dodávanými Ukrajine a možno aj so západným vojskom na západ od Dnepru, lenže iba vtedy, ak všetko územie východne od rieky je demilitarizované a USA významne znížia svoje jednotky v Európe.
Prísľub demilitarizácie bol vytýčený po prvý raz v januári a mal by zahrňovať tiež región Trans-Dneper (TDR) kontrolovaný nezápadnými mierotvorcami so symbolickou ukrajinskou prítomnosťou povedzme miestnych policajných zložiek. Toto usporiadanie je v súlade s duchom toho, čo sa podľa predtým citovanej správy teraz zvažuje, pokiaľ ide o mierové sily neutrálnych krajín patrolujúce na fronte, ukrajinské vojská vycvičené NATO za nimi a potom v nejakej vzdialenosti západné vojská.
Rozdiely však spočívajú v tom, že TDR nebude demilitarizovaný, lebo budú prítomné ukrajinské vojská vycvičené NATO a EÚ vynúti bezletovú zónu, buď nad celou Ukrajinou alebo na západ od TDR. Rusko by mohlo akceptovať ukrajinské vojská vycvičené NATO v TDR, ak sa Kyjev zriekne všetkých diskutabilných regiónov, ale bezletová zóna nad nimi ostane neprijateľnou. Zásadné zníženie US jednotiek v Európe by však mohlo túto zónu na západ od Dnepra urobiť prijateľnejšou pre Rusko.
Zhrnutie. Trumpov záujem pokračovať v novej politike nepriameho vyzbrojenia Ukrajiny prostredníctvom NATO a dokonca s pripojením nejakých jednotiek bloku na jej území by teoreticky mohlo Rusko schváliť ako časť politického riešenia, lež iba za určitých špecifických podmienok. Sú to odstúpenie územia a demilitarizovaný TDR kontrolovaný nezápadnými mierotvorcami, zatiaľ čo EÚ vynútená bezletová zóna na západ od rieky by mohla – vo vysoko nepravdepodobnom scenári, že by bola odsúhlasená – vyžadovať zásadný pokles počtu amerických jednotiek v Európe.
Problémom však je, že Trump po ostatnom summite v Bielom dome ohľadom bezpečnostných záruk so Zelenským a skupinkou európskych vodcov posilnil svoju protiruskú rétoriku. Patrí sem kontraproduktívna kritika Bidena, že neodsúhlasil ukrajinské útoky na oficiálne uznávané ruské územie a hrozby hospodárskou vojnou s Ruskom, ak Putin nepristúpi na kompromis. Trump by sa takto mohol pokúšať naplniť z hľadiska Putina najhorší zo scenárov ako hotovú vec, čo vysvetľujem tu:
16. augusta: Čo stojí v ceste veľkému kompromisu ohľadom Ukrajiny?
21. augusta: Aké západné bezpečnostné záruky by mohol Putin akceptovať?
22. augusta: Priama intervencia NATO na Ukrajine by sa mohla čoskoro nebezpečne stať hotovou vecou
Tak EÚ ako Zelenský a vojnoví štváči ako Lindsey Graham by dávali prednosť, aby Trump buď vzniesol k Putinovi neakceptovateľné požiadavky, čím by sabotovali mierový proces a mohli slúžiť ako ospravedlnenie západnej eskalácie; alebo ho nebezpečne donútili na zmienenú hotovú vec. Z doterajších a nedávnych Trumpových vyjadrení vyplýva, že on pokúša šťastie s Putinom, ktorý je otvorený kompromisom, nie ústupkom, a už vôbec nie vo významných bezpečnostných otázkach. Ak sa tento jeho prístup nezmení, očakávame vážnu eskaláciu.
Zdroj text a foto: Andrew Korybko’s Newsletter
Preložil Ladislav Hohoš
Dôvetok
Dolet rakiet ERAM (Extended Range Attack Munition) je viac ako 400 km. USA ich predajú Ukrajine za 825 miliónov USD, ktoré zaplatí EÚ. Lenže tieto raketové strely treba ešte len vyrobiť, k dispozícii sú iba prototypy. Podľa západných zdrojov sa výrobca zaviazal vyrobiť 1 000 kusov ročne, prvý rok údajne 500 kusov.
