Ide o najefektívnejší spôsob reformy európskej bezpečnostnej architektúry a udržania mieru. Lenže veľa bude závisieť od Poľska, ktoré zohráva celkovo rozhodujúcu úlohu spomedzi všetkých spojencov USA v NATO.
Putin nedávno navrhol poskytnúť Európe (väčšina krajín je súčasťou NATO) formálne záruky, že na ňu nezaútočí. V súvislosti s tým tiež vyhodnotil, že tí, ktorí šíria strach z Ruska, slúžia záujmom vojensko-priemyselného komplexu a/alebo sa snažia posilniť svoj domáci imidž, čo odhalilo ich skryté motívy. V každom prípade by jeho návrh mohol hypoteticky viesť k paktu o neútočení medzi NATO a Ruskom (NRNAP), lež iba ak by k tomu existovala politická vôľa na oboch stranách.
Jedným z cieľov Ruska v tejto špeciálnej operácii je reforma európskej bezpečnostnej architektúry, o ktorú majú v súčasnosti záujem aj USA, ako naznačujú niektoré myšlienky v návrhu rámca rusko-ukrajinskej mierovej dohody. Toto všetko nasleduje po stiahnutí Pentagónu z Rumunska, ktoré by mohlo predchádzať väčšiemu stiahnutiu zo strednej a východnej Európy (SVE), aj keď takému, ktoré by nebolo úplné, ani by neviedlo k zrušeniu článku 5. Takýto krok by stále mohol zmierniť americké vyhliadky ohľadom bezpečnostnej dilemy medzi NATO a Ruskom.
Čím väčšmi sa šíri US „obrat (späť) k (východnej) Ázii“, obzvlášť ak to povedie k presunutiu niektorých síl z Európy, tým menej je pravdepodobné, že európski členovia NATO (okrem Spojeného kráľovstva) budú rinčať zbraňami proti Rusku, lebo by pochybovali, že USA sa im budú ponáhľať na pomoc, ak by vyprovokovali konflikt. Novozískaný pocit relatívnej zraniteľnosti, ktorý pramení z ich patologicky prepojenej nenávisti a strachu z Ruska, by ich potom mohol obmäkčiť vo vzťahu k NRNAP sprostredkovanému USA, s ktorým by inak nesúhlasili.
Tak ako „sa USA budú snažiť prinútiť Európu, aby splnila Putinovu požiadavku na zastavenie vyzbrojovania Ukrajiny“, rovnako by sa mohli snažiť prinútiť ich, aby splnili čokoľvek, čo USA navrhnú v súvislosti s novou bezpečnostnou architektúrou v Európe, ktorú plánujú spoločne vytvoriť s Ruskom po skončení ukrajinského konfliktu. Predsa len by pravdepodobné zníženie vojenskej prítomnosti USA v strednej a východnej Európe mohla momentálne uľahčiť dohody o štatúte síl NATO v Arktíde a Baltskom mori, strednej a východnej Európe a v oblasti Čierneho mora a južného Kaukazu.
Uvedený rozsiahly región sa nezámerne prekrýva so „sanitárnym kordónom“, ktorý chcel vytvoriť medzivojnový poľský vodca Jozef Pilsudski prostredníctvom prepojených politík „Medzimoria“ (regionálny integračný blok zameraný na bezpečnosť pod vedením Poľska)) a „Prometeizmu“ („balkanizácia“ ZSSR), ale nakoniec sa mu to nepodarilo. V súčasnosti v dôsledku americkej podpory ohľadom obnovenia dávno strateného statusu veľmoci si možno predstaviť, že Poľsko povedie zadržiavanie Ruska v tejto oblasti v mene USA, ale v rámci prísne dohodnutých hraníc.
Napätie medzi Ruskom a NATO sa dá stále zvládnuť, pokiaľ sa zníži riziko vojny v strednej a východnej Európe, čo je možné dosiahnuť prostredníctvom obmedzení militarizácie Poľska a umiestnenia zahraničných síl výmenou za to, že Rusko stiahne niektoré alebo všetky svoje taktické jadrové zbrane a rakety Orešnik z Bieloruska. Spravodlivá poľsko-bieloruská dohoda by tak mohla tvoriť jadro akéhokoľvek NRNAP. Očakáva sa, že úspešná vzájomná deeskalácia na tomto centrálnom fronte povedie k dohodám na periférnych frontoch Arktída-Baltské more a Čierne more-Južný Kaukaz.
Diabol sa skrýva v detailoch. Niektorí členovia NATO by mohli buď brániť US sprostredkovaným rokovaniam o NRNAP alebo ich následne zmariť, takže nikto by si nemal robiť veľké nádeje. Rusko a USA by sa však mali zamerať na konečný cieľ – NRNAP, čo by mohlo prebiehať paralelne s rozhovormi o modernizácii dohody New START. Ide o najefektívnejší spôsob reformy európskej bezpečnostnej architektúry a udržania mieru. Lenže veľa bude závisieť od Poľska, ktoré zohráva celkovo rozhodujúcu úlohu spomedzi všetkých spojencov USA v NATO.
Text a foto: https://korybko.substack.com/p/whats-the-likelihood-of-a-nato-russian?utm_source=post-email-title&publi Dec 08, 2025
Preložil Ladislav Hohoš.
Dôvetok
Podobná úvaha by donedávna patrila do ríše snov. Zverejnenie NSS – Národnej bezpečnostnej stratégie USA – pod patronátom prezidenta Trumpa však zásadne mení geopolitickú situáciu vo svete.
American strategies since the end of the Cold War have fallen short—they have been laundry lists of wishes or desired end states; have not clearly defined what we want but instead stated vague platitudes; and have often misjudged what we should want.
Americké stratégie od konca studenej vojny zlyhali – boli to len dlhé zoznamy želaní alebo požadovaných koncových stavov; zreteľne nedefinovali, čo chceme, ale namiesto toho uvádzali vágne prázdne frázy a často nesprávne posúdili, čo by sme mali chcieť.
After the end of the Cold War, American foreign policy elites convinced themselves that permanent American domination of the entire world was in the best interests of our country. Yet the affairs of other countries are our concern only if their activities directly threaten our interests.
Po skončení studenej vojny sa americké zahraničnopolitické elity ubezpečili, že trvalá americká nadvláda nad celým svetom je v najlepšom záujme našej krajiny. Záležitosti iných krajín sú však našou starosťou iba vtedy, ak ich aktivity priamo ohrozujú naše záujmy.
Svetový poriadok, nastolený po druhej svetovej vojne, fungoval takmer polstoročie. Demarkačná čiara bola na centrálnom kontinente, v Európe, medzi vojskami NATO a Varšavskej zmluvy. Zverejnením novej stratégie prestala platiť Trumanova doktrína o „zadržiavaní komunizmu“ z roku 1947. USA majú iného prvého vyzývateľa, hybridná vojna sa bude odohrávať ako tvrdá súťaž (o AI). Prezidentovi Trumpovi nemožno uprieť, že sa chce vyhnúť horúcej svetovej vojne. A preto sa snaží o ukončenie regionálnych vojenských konfliktov. To je v záujme novej stratégie USA, ktorá sa orientuje na dominanciu na západnej pologuli a obhajobu strategických národných záujmov po celom svete. Tieto záujmy však nemajú viesť k nejakému historickému poslaniu, resp. mesianizmu ako kedysi križiacke výpravy. USA nebudú obracať iné krajiny na svoj obraz, pokiaľ by sa nešťastná krajina nedostala do priameho konfliktu s ich národnými záujmami. USA totiž „nemôžu dovoliť, aby nejaký štát bol natoľko dominantný, že by ohrozoval ich národné záujmy“.
Nepíše sa mi to ľahko, ale západnú Európu vlastne USA odpísali. Podľa NSS do dvadsať rokov vo viacerých krajinách budú moslimské väčšiny, čo by mohli USA vnímať ako ohrozenie. Súčasnú EÚ vnímajú USA ako neschopnú, v NSS sa opakuje šokujúca kritika, ktorú predniesol viceprezident Vance na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vo februári t. r. Cieľom USA má byť „pomôcť Európe skorigovať jej súčasnú trajektóriu“ a „zabrániť akémukoľvek nepriateľovi, aby dominoval Európe“. Jeden bod sa týka nášho regiónu, samozrejme chýba špecifikácia ohľadom „zdravých národov“:
Building up the healthy nations of Central, Eastern, and Southern Europe through commercial ties, weapons sales, political collaboration, and cultural and educational exchanges;
Budovanie zdravých národov strednej, východnej a južnej Európy prostredníctvom obchodných väzieb, predaja zbraní, politickej spolupráce a kultúrnych a vzdelávacích výmen;
Podľa Korybka z NSS vyplýva rozhodujúca úloha Poľska v našom regióne. V podstate sa aktivizujú ciele, ktoré pre koncept Trojmoria určil maršal Pilsudski. Z našej strany je preto namieste určitá historická opatrnosť ohľadom možnej poľskej rozpínavosti. Je tu však aj iný vážny geopolitický problém. Nemecko pod vedením kancelára Merza sa stáva revizionistickým, chcelo by mať najsilnejšiu armádu a hospodárstvo v Európe. Chystá sa na horúčkovité zbrojenie a uvažuje o obnovení brannej povinnosti. V geopolitickom pláne USA sa však počíta s Poľskom. Samozrejme, ak spomeniem 4. Ríšu, nemyslím tým nacizmus, s tým sa Nemci až na výnimky rozišli, u mladších generácií ide skôr o historický resentiment. Tieto úvahy nadobudnú význam v prípade rozpadu EU, čo sa nedá vylúčiť, lebo duo Ursula+Kaja na tom dokonca pracuje. Tri veľmoci multipolárneho sveta nebudú mať námietky, ak sa tak stane.
Postavenie USA vo svete. V NSS sa akcentuje Monroeova doktrína z roku 1823. USA sa po celé 19.storočie držali bokom od konfliktov v Európe, napokon tak nejako to chceli Otcovia-zakladatelia. Prezident W. Wilson po prvej svetovej vojne sformuloval 14 bodov nového svetového poriadku a presadil ustanovenie Ligy národov. Toto ovplyvnilo zásadným spôsobom zánik vtedajších impérií vrátane Podunajskej monarchie, čo umožnilo okrem iného vznik ČSR. Po druhej svetovej vojne sa vodcovia veľmocí dohodli na novom svetovom poriadku v rokoch 1943-1945 (Teherán, Jalta, Postupim). Významnou epizódou bola dohoda o kolektívnej bezpečnosti v Európe na Helsinskej konferencii (1975), ktorá prestala platiť po bombardovaní Juhoslávie v roku 1999.
Nemožno sa čudovať, že USA sa vracajú k svojej osvedčenej zahraničnej politike z 19. storočia, ktorú ich teoretici označujú ako konzervativizmus. Nahráva tomu aj skutočnosť, že európsky kontinent už nie je centrom sveta, stáva sa perifériou. Centrum sa presúva do východnej Ázie a Indo-Pacifiku. V Bruseli to akosi neberú na vedomie, správajú sa ako súdruhovia za perestrojky, keď sa naraz nemohli spoliehať na rozkazy z Kremľa.
