Vážená pani Hubinská,
reagujem na Váš článok, ktorý vyšiel 29. 6. 2026 na stránke Slovo pod titulkom Multilateralizmus je mŕtvy.
Po jeho prečítaní som si spomenul aj na články, ktoré som už dávnejšie od Vás na tejto stránke čítal a musím obdivovať Vašu odvahu a konzistentnosť. Na rozdiel od podstatnej väčšiny politických komentátorov, Vaše hodnotenie toho, čo sa vo svete deje, nekĺže po povrchu, ale ide k jadru veci. Odvahu preto, lebo na rozdiel od iných, ktorí majú podobný názor ako Vy, ale zo spoločenských, politických alebo z iných dôvodov ho nemôžu alebo nechcú vyjadriť, konzistentnosť preto, lebo sa toho vytrvalo držíte.
Áno, čiastočne už pred II. sv. vojnou, ale hlavne po nej, vzniklo veľké množstvo inštitúcií a organizácií (multilaterálne organizácie), ktoré vnikli pod záštitou OSN a mali naprávať tento svet. Je zaujímavé, že všetky vznikli na tzv. spojenom západe (pozri aj ďalší text), reprezentovanom predovšetkým Anglosasmi, Germánmi a Románmi a zvyšok sveta tvoril pri ich vzniku, ako bratia Česi hovoria – křoví. A doňho patrili aj Slovania. Len tak mimochodom, pôvodná Spoločnosť národov ako predchodca OSN sídlila aspoň v akoby neutrálnom Švajčiarsku, OSN už sídli v súčasnom centre spojeného západu. A ešte k Slovanom a OSN, doteraz tam fungovalo osem generálnych tajomníkov, z nich ani jeden Slovan.
V článku komentujete prednášku bývalého predstaviteľa OSN Fabrizia Hochschilda. Uznávate, že jeho prednáška bola mimoriadne komplexná, ale konštatujete, že vzhľadom na súčasnú geopolitickú situáciu multilateralizmus nefunguje a úplne chýbala odpoveď na otázku, prečo ciele udržateľného rozvoja, odstránenia chudoby, prevencie konfliktov, reakcie na klimatické zmeny nie sú riešené. Príčinu vidíte v tom, že – citujem:
„Nemôžeme predsa hovoriť o vojnách, chudobe, klimatickej kríze, polarizácii spoločnosti či humanitárnych katastrofách bez toho, aby sme analyzovali štrukturálne podmienky, ktoré ich produkujú. Neustále hovoriť o riešení dôsledkov a zároveň sa vyhýbať diskusii o globálnom ekonomickom systéme, ktorý mnohé z týchto kríz vytvára, považujem za intelektuálne nedostatočné.“ Plne s Vašim názorom súhlasím, len by som časť poslednej vety doplnil takto: … globálnom kapitalistickom ekonomickom systéme…
Po II. sv. vojne spojený západ vycítil svoju silu a napriek tomu, že Nemecko porazil vtedajší Sovietsky zväz, využil jeho oslabenie a uzurpoval si vodcovstvo svete. Začalo sa to už v Norimberskom procese, v spôsobe vzniku OSN, zakladaním hospodárskych a vojenských spoločenstiev, atď. Na to, aby si svoje vodcovstvo udržali, mali krajiny spojeného západu dostatočnú ekonomickú silu (vlastný štát USA bol vojnou nedotknutý a na vojne ešte poriadne zarobil), ale použili aj politiku, mediálne prostriedky, kultúru a dokonca aj šport. Zakladanie multilaterálnych inštitúcií patrilo k tomu a ich činnosť bola vlastne zásterkou pre všetky ohavnosti, ktorých sa potom dopustili. Presne tak, ako to uvádzate v druhom citáte: „Inštitúcie vytvorené po druhej svetovej vojne vznikli s cieľom zachovať mier a vytvoriť medzinárodný poriadok založený na pravidlách. Zároveň však boli od začiatku od začiatku konštruované tak, že nemajú účinné mechanizmy na presadzovanie vlastných rozhodnutí.“
V komentári k Vášmu článku hovorím všeobecne o spojenom západe, ale ten zastupujú elity. Elity politické, ktoré riadia elity ekonomické a na tie pasuje tretí citát z Vášho článku: „Pokiaľ bude svetová ekonomika naďalej produkovať extrémne bohatstvo pre úzku elitu a zároveň chudobu, vojny a ekologickú devastáciu pre väčšinu ľudstva, žiadna medzinárodná organizácia nebude schopná tieto problémy vyriešiť.“
Váš recept na riešenie sa síce týka nefungujúceho multilateralizmu, ale dá sa chápať aj širšie a k tomu uvádzam Váš štvrtý citát: „… potom našou úlohou nie je zachraňovať nefunkčné štruktúry, ale budovať spravodlivejšie spoločnosti vo vlastných krajinách. Silné sociálne štáty, ktoré slúžia väčšine ľudí, môžu následne spolupracovať s ostatnými na princípoch rovnosti, solidarity a vzájomného rešpektu.“
Vo Vašich úvahách ste zašli dosť ďaleko, ďalej ako mnohí iní pôsobiaci v tejto oblasti, a to čo navrhujete v poslednom citáte je správne. Problém je ale v tom, že zatiaľ nikto neprišiel s reálnym návrhom, ako takúto spravodlivú spoločnosť, ba ani len silný sociálny štát, vybudovať. Osobne vyznávam názor, že za existujúceho spoločensko-ekonomického formátu, t.j. globálneho kapitalizmu, v krajinách, ktoré teraz vládnu svetu, k takémuto obratu nemôže dôjsť.
Marx svojho času povedal, že filozof by nemal svet iba vysvetľovať, ale ho aj meniť. Svojím spôsobom sa mu to aj podarilo, hoci to urobili za neho iní, ale skončilo sa to na prelome deväťdesiatych rokov minulého storočia. Prečo? Krásne a presne to vysvetlil Vladimír Mináč: „ … pre hrubú nedbalosť pokusu, ale aj preto, lebo dôsledná rovnosť je v rozpore s ľudskou povahou, tak ako ju formulovala viactisícročná doba európskej kultúry…“ a ďalej „Lebo ľudstvo vždy šturmuje nebesá, vždy dobýva nielen nedobyté, ale aj nedobytné priestory, také ako sú rovnosť a sloboda.“
Vrátim sa k Vášmu poslednému citátu. Ako budovať spravodlivejšiu spoločnosť? Celé to súvisí, ako som to už naznačoval, s formou vlastníctva. Dnes je súkromné vlastníctvo všetkého posvätná dogma. Možno by to mohlo začať väčšou podporou iných foriem vlastníctva: družstevného, komunitného, spolkového a iných, ale to je naivná predstava, že by to mohlo fungovať. Ako by bolo možné zatriasť celosvetovými zasieťovanými obrovskými investičným spoločnosťami, bankami, výrobnými komplexmi. Tieto inštitúcie majú obrovské možnosti ako manipulovať verejnú mienku a zatiaľ sa im darí. Tí, ktorí pre nich pracujú, nehladujú, môžu cestovať, majú svoju zábavu a agresiu si môžu vybíjať v športe. A majú ešte výborný argument – poukazovaním na bývalé „totalitné režimy“.
Zatiaľ nevidím na obzore žiadneho Marxa, možno zopár jeho menších nasledovateľov, ale ich pôsobenie je ako hlas volajúceho na púšti.
Na základe mojich životných skúseností, vzdelania, načítaného, som preto dospel k názoru – aby vo svete spojeného západu došlo k nejakej zásadnej zmene, bude ním musieť zatriasť jedna poriadna katastrofa.
Možno to bude nejaká ekonomická katastrofa, zapríčinená tým, že tá obrovská ekonomická virtuálna bublina, na ktorej funguje globálny kapitál, napríklad po nejakej technickej poruche, praskne a zrúti sa sama do seba. Z toho sa ešte môžu národy vylízať a po poučení pokračovať ďalej.
Môže sa stať aj niečo iné. V súčasnosti poletuje v svetovom politickom priestore stále častejšie slovné spojenie „jadrový konflikt“. Doteraz je to len odstrašovanie, ale v Európe sa už viackrát v minulosti stalo, že politická situácia sa tak vyhrotila, že stačila malá iskra a vznikol vojnový požiar. Samozrejme, v prípade jadrového konfliktu by to bolo niečo úplne iné, čo si dnes nevieme ani predstaviť a možno by už nezostal nikto v tejto časti sveta, kto by sa mal poučiť.
Keby som mal svoj komentár zhrnúť do jedinej vety – tvrdím, že súčasný stav našej časti sveta, sa sám od seba nezmení, nezmení ho ani jednotlivec a ani skupina ľudí, pretože jeho stav (bytie) to neumožňuje – k zmene by mohlo dôjsť iba po nejakom obrovskom zlome.
A kedy k tomu dôjde? To je veľká neznáma, ale vzhľadom na chaos, ktorý vo svete panuje, to môže byť kedykoľvek a ja iba dúfam, že ma to už neškrtne.
Končím svoj komentár drobnou poznámkou k fotografii v úvode Vášho článku. Vedľa Vás sedí ten spomínaný Fabrizio a podľa toho ako sa tvári, vedel by som si predstaviť, že práve zaznievajú slová niektorého z uvedených citátov a chudákovi Fabriziovi, odchovanom na európskych hodnotách, hrkocú v hlavičke slová: „Áno, áno, máš pravdu, dobre hovoríš, ale ja si takúto úprimnosť nemôžem dovoliť.“ Je to len môj dohad a podľa toho berte aj tieto slová.
Vážená pani Hubinská,
želám Vám úspešné pôsobenie vo vysokoškolskej a publicistickej činnosti, ďalej zachovať si schopnosť a odvahu posudzovať svet vlastným očami a zostať sama sebou.
Ján Füredi, 1940
