
Na svojej ceste Horehroním som sa zastavil v Červenej Skale v múzeu miestnej historickej pošty, ale aj protifašistického odboja a svetoznámej spisovateľky Kláry Jarunkovej. Chcel som, a aj týmto statusom chcem aspoň symbolicky podporiť úsilie miestnych aktivistov, ktorí pred rokmi zachránili pred zánikom historickú budovu miestnej pošty, v ktorej sa v roku 1922 narodila jedna z najvýznamnejších slovenských spisovateliek, ktorej tvorba pre deti prekročila hranice nielen Slovenska, ale aj Európy.
V médiách som sa nedávno dozvedel, že po rokoch úsilia, nemalých investícií, obrovskej práce a udržiavania a rozširovania „amatérskeho“ múzea sa Správa Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) rozhodla zo dňa na deň vyhodiť múzeum aj s historickými zbierkami „na ulicu“. Zrazu si jej šéfovia vymysleli, že okamžite budovu potrebujú pre účely informačného centra, ktoré doteraz nikomu nechýbalo a ak aj áno, na ktoré by NAPANT mohol využiť aj iné priestory.
Nechcem kritizovať samotnú myšlienku informačného centra NAPANT, dokonca aj jej zriadenie práve v Červenej Skale má logiku, lebo táto miestna časť írečitej horehronskej obce Šumiac už dávno patrí medzi východiskové body do národného parku. Ale dozaista je možné nájsť riešenie, ktoré umožní tento nápad skĺbiť so zachovaním jedinečného múzea, ktoré samo o sebe predstavuje unikát atraktívny pre turistov. Na mieste som sa dozvedel, že práve o takomto riešení už s vedením NAPANT rokujú a je nádej, že aj podpíšu novú dohodu, podľa ktorej by dokonca NAPANT mohol prevziať údržbu svojej budovy. Tak dúfam, že takto pozitívne sa tento pôvodne dramatický príbeh skončí.

Aj preto, že počas mojej návštevy som v zadnej miestnosti domu, ktorá sa nevyužíva pre účely múzea, navštívil denný detský tábor, ktorý bol nápadom Diany Bilokopytovej. Jej životný partner Maroš Čupka sa významne zaslúžil o toto múzeum a naďalej sa angažuje pri jeho udržiavaní. Mladého miestneho antifašistu a socialistu osobne už roky poznám ako aktivistu, usilujúceho sa o rozvoj tohto regiónu (hoci som o jeho spojení s týmto múzeom nevedel), takže sa nečudujem, že nápad zrealizovať denný detský tábor bol aktívnou reakciou na potrebu miestnych mladých rodín, ktoré majú problém nahradiť zavretú materskú školu.
Dúfam, že som malým finančným príspevkom podporil nielen príjemné leto šumiackych detí, ale aj zachovanie a rozvoj múzea Kláry Jarunkovej a protifašistického boja na Horehroní, ktoré sa dnes vďaka takým ľuďom, akými sú Diana Bilokopyt a Maroš Čupka stávajú živým komunitným centrom, príspevkom k lepšiemu životu v tomto krásnom kúte Slovenska.
A, ozaj, ak sa ocitnete v Červenej skale, určite si spestrite výlet krátkou návštevou neveľkého rodného domu Kláry Jarunkovej, v ktorej sa dozviete nielen o jej živote a diele, ale nadýchate sa tiež dobovej atmosféry spred takmer 100 rokmi.
(Status na FB, 11. augusta 2026)
SÚVISIACE:
František Ďurčenka: Štát vie hovoriť o úcte k histórii


Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008